Oslavy jubilejného roku v Čadci

Predstavitelia hornokysuckej metropoly v ničom nechceli zaostať za iným slovenskými sídlami. I tu tak rok 1928 sprevádzali početné kultúrne podujatia a akcie pripomínajúce významné výročie mladej republiky. Jubileum si tu pripomínali v priebehu roka počas osláv významných sviatkov.

Oficiálne mali slávnosti desaťročnice republiky začať oslavami Prvého mája a trvať mali až do konca októbra. V dvojnásobne slávnostnej atmosfére sa však oslavovalo už od začiatku roku.

V jubilejnom duchu sa niesli už oslavy 80. narodenín prezidenta republiky T. G. Masaryka, ktoré si Čadčania pripomenuli 7. marca. Podľa článku publikovanom v periodiku Kysucké hlasy sa oslavy „Narodenín prezidenta republiky T. G. Masaryka udiali sa tohto roku veľmi okázale a vrele už akoby v znamení osláv 10. ročného jubilea nášho štátu.“

Oslavy narodenín prezidenta i republiky samozrejme sprevádzal bohatý kultúrny program prebiehajúci v priestoroch sprístupnenej Palárikovej dvorany. Podobný charakter mala i spomienková slávnosť na generála Milana Rastislava Štefánika zorganizovaná máji v Čadci miestnou kultúrnou obcou pri príležitosti výročia tragického úmrtia tejto významnej osobnosti. Štefánikove slávnosti prebiehali v Čadci počas 12. – 13. mája v Palárikovom dome.

Podobne ako oslavy narodenín prezidenta republiky boli sprevádzané mimoriadne bohatým kultúrnym programom. Slávnosť začala oficiálne spoločenským večierkom s bohatým kultúrnym programom v Palárikovom dome. Na druhý deň spomienková slávnosť na „národného slovenského bohatiera“, ako Štefánika titulovali na stránkach miestnej tlače, pokračovala ľudovou veselicou na čadčianskom námestí určenou pre široké spoločenské vrstvy.

Dnešná Palárikova ulica s Palárikovym domom v popredí (Zdroj: Kysucké mú zeum)

Zakrátko v Čadci začali prípravy na oficiálnu oslavu jubilea, ktorá mala vyvrcholiť na jeseň. Výročie, ako sme už spomenuli, bolo vnímané s veľkou vážnosťou. Dôraz na organizáciu a dôstojný priebeh osláv kládli najvyššie štátne úrady, preto im Čadčania venovali mimoriadnu pozornosť. Na 17. mája preto Miestny odbor Matice slovenskej, ktorý nad oslavami prevzal patronát, zvolal do Palárikovho domu poradu zástupcov všetkých kultúrnych spolkov a úradov.

Výsledkom rokovania bolo ustanovenie Ústredného usporiadateľského zboru, zloženého zo zástupcov kultúrnych a politických inštitúcií, ktorý prebral úlohu garanta a hlavného organizátora jubilejných osláv. Do čela spolku sa ako predseda postavil osvedčený a schopný organizátor kultúrneho života Jozef Hranec. Za zástupcov a miestopredsedov boli ustanovení Dr. Vojtech Kállay, Jaroslav Vojaček, jednateľmi sa stali Čeněk Stejskal a Janko Lacko a pokladníkom Ladislav Novotársky.

Ako sa uvádza v ustanovení „...predsedníctvo bolo zvolené s cieľom základného a pečlivého pripravenia slávností a prerozdelenia veľkej práce s tým spojenej.“

Pre zvládnutie tejto mimoriadne náročnej úlohy zároveň s predsedníctvom bolo ustanovených 10 komisií. Hlavné oslavy jubilea mali pôvodne prebehnúť v septembri 1928. Predstavitelia mesta na ne dokonca plánovali pozvať prezidenta republiky T. G. Masaryka. Neskôr však dátum osláv posunuli. V septembri termín osláv jubilea stanovili na sobotu a nedeľu 6. – 7. októbra 1928. Program osláv bol starostlivo pripravený a dvakrát publikovaný na stránkach Kysuckých hlasov.

Palárikov dom a vyvrcholenie jubilejných osláv

Oslavy napokon prebehli podľa plánu v stanovených dňoch. Ich vyvrcholením bolo slávnostné otvorenie nového kultúrneho stánku. O vybudovaní inštitúcie zastrešujúcej kultúrne dianie na horných Kysuciach sa diskutovalo v Čadci už od začiatku 20. rokov. Hlavný impulz k realizácii projektu dodal prudký rozvoj kultúrneho života a s ním spojený vznik viacerých kultúrnych a telovýchovných spolkov.

Pre realizáciu ušľachtilého zámeru miestni matičiari dňa 15. 5. 1922 založili stavebný výbor, no pre rozličné komplikácie napokon výstavba Palárikovej dvorany začala až v roku 1926 za nevýslovného nadšenia obyvateľov aj predstaviteľov Čadce. Základný kameň stavby bol slávnostne osadený 20. júna 1926 v prítomnosti vedúcich reprezentantov, Matice slovenskej a miestneho spoločenského života. Stavebné práce trvali do leta nasledujúceho roka. Otvorenie či skôr sprístupnenie novej ustanovizne prebehlo dňa 27. augusta 1927 v komornom duchu za účasti zástupcov miestneho odboru Matice slovenskej. Oficiálne slávnostné otvorenie Palárikovho domu v nasledujúcom roku bolo naproti tomu veľkou udalosťou nielen pre Čadcu, ale pre celé Kysuce.

Stavba mala okrem spomenutých zámerov demonštrovať úctu k národným tradíciám a dejateľom Kysúc, ako aj národnú uvedomelosť Čadčanov. Organizátori slávnostné otvorenie Palárikovho domu stanovili na 7. októbra 1928, ako hlavný bod jubilejných osláv. Oslavy desaťročnice republiky predstavujúce vyvrcholenie jubilejného roka 1928 začali v Čadci sobotu 6. októbra o 20:30.

Palárikov dom krátko pred dokončením v roku 1927 (Zdroj: Kysucké múzeum)

Do Palárikovho domu prišla významné výročie osláviť početná čadčianska elita, chýbať samozrejme nemohol bohatý kultúrny program. Oslavy otvoril slávnostným úvodným príhovorom predseda Miestneho odboru Matice slovenskej Václav Bauer. Po ňom predniesol uvítaciu reč i kysucký rodák Rudolf Kľačko, ktorý v tom čase zastával významnú funkciu tajomníka Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine. Potom nasledoval kultúrny program, ktorého hlavným bodom bol koncert speváckeho zboru slovenských učiteľov.

Na druhý deň slávnosti pokračovali ďalšími podujatiami, na ktorých samozrejme nemohli chýbať významné osobnosti miestnej kultúry a poprední predstavitelia Čadce na čele s vtedajším starostom Alexandrom Hulyákom. Okolo 10:00 hodiny sa slávnostný sprievod vydal z námestia k Palárikovmu domu, kde bola odslúžená slávnostná omša. Potom približne o 11:30 bol Palárikov dom oficiálne slávnostne otvorený. Budovu podľa predbežnej dohody oficiálne odovzdali do užívania Miestnemu odboru Matice slovenskej.

V priebehu ďalších rokov sa Palárikov dom stal centrom kultúrneho života mesta i celých Kysúc. V budove pravidelne vystupovali divadelné súbory, organizovali sa najrôznejšie kultúrne podujatia, fungovalo tu taktiež kino. Okrem kultúrneho využitia mala byť budova zároveň pamätníkom na jedného z najvýznamnejších kysuckých rodákov, na poprednú osobnosť slovenského národného života rakovského rodáka Jána Palárika. Na jeho počesť bola po ňom budova pomenovaná a na jej priečelí osadená pamätná tabuľa.

V nasledujúcich rokoch Palárikov dom splnil očakávnia a stal sa skutočným centrom kultúrneho života Čadce a celých Kysúc. Na jeho pôde rozvíjali činnosť viaceré kultúrne organizácie, no najaktívnejšie si viedli ochotnícke súbory z Čadce i okolitých kysuckých obcí – Skalité, Makov, Čierne, Svrčinovec, Raková a Turzovka. Okrem divadla v novostavbe fungovalo taktiež kino, kde sa pravidelne, niekedy aj štyrikrát do týždňa, konali filmové premietania, knižnica i čitáreň. O bohatej kultúrnej činnosti, ktorá utvárala a zásadným spôsobom formovala kultúrne povedomie a celkovú kultúrnu úroveň širokých vrstiev obyvateľstva svedčí i štatistika vystúpení za prvých desať rokov (1928 – 1938). Od otvorenia Palárikovho domu sa na jeho pôde uskutočnilo celkovo 6072 podujatí zahŕňajúcich napríklad 124 divadelných predstavení, 23 výstav, 30 prednášok, 2242 telovýchovných cvičení a vyše 2300 filmových premietaní. Palárikov dom tak môžeme právom označiť za pomyselného otca kysuckej kultúrnosti.

Jubilejný rok v kysuckých obciach

Dôležitý medzník novej republiky si okrem Čadce a Kysuckého Nového Mesta pripomenula väčšina kysuckých obcí. Hoci ich možnosti boli v porovnaní s okresnými sídlami podstatne skromnejšie, jubileum sa usilovali osláviť podľa možností čo najdôstojnejšie. Tunajší predstavitelia oslavám venovali minimálne takú istú pozornosť, ako ich kolegovia v Čadci a Kysuckom Novom Meste. Úlohu hlavného organizátora podujatí na seba väčšinou prebrali školy a ich pedagogický zbor, ktorý pripravil kultúrne programy. Významnú udalosť si pripomenuli taktiež i ďalšie inštitúcie i jednotlivci. Dňa 28. októbra napríklad boli na všetkých verejných budovách, úradoch i domoch úradníkov vyvesené štátne vlajky. Miestne knižnice zas vo veľkom nakupovali knihy, predovšetkým s historickou a národnou tematikou. Na viacerých miestach ľudia sadili lipy a organizovali rozličné kultúrne podujatia.

K častým jubilejným podujatiam patrili verejné vystúpenia, kde pred obecenstvom s verejným prejavom vystupovali politickí funkcionári. Vo verejnej správe zas miestne úrady podľa pokynov z vyšších miest dostali za úlohu pri príležitosti 10. roku republiky vykonať určitý odpočet vývoja za posledných 10 rokov. Mali zistiť a porovnať stav vo vybranej oblasti v roku 1918 a o desaťročie neskôr a výsledok poslať Župnému úradu v Turčianskom Svätom Martine.

Oslavy v Horelici

Záznamy o priebehu osláv vo všetkých kysuckých obciach sa síce nezachovali, ale aspoň približnú predstavu o tom, ako oslavovali jubileum v menších obciach si môžeme vytvoriť podľa opisu osláv v Horelici. Oslavy decénia tu prebiehali v nedeľu 30. septembra. Slávnosť začala ráno o 10:00 hodine svätou omšou v čadčianskom kostole, odkiaľ sa početný sprievod miestnych obyvateľov vydal späť na Horelicu. Zástup prešiel obcou na miestny cintorín, blízko ktorého bol odhalený a slávnostne posvätený drevený kríž – pamätník miestnych rodákov padlých v prvej svetovej vojne. Posviacku vykonal opát Štefan Stolárik. Potom začali oficiálne oslavy. V ich úvode zaznela štátna hymna a následne sa obecenstvu slávnostne prihovoril školský inšpektor Robert Kľačanský. Slávnosť pokračovala v horelickej škole bohatým kultúrnym programom. V rámci osláv prebehlo i dekorovanie príslušníkov miestneho hasičského zboru a oslavy na Horelici oficiálne ukončil príhovorom starosta Juraj Bukovan. Poobede oslavy ešte pokračovali neoficiálne ľudovou veselicou.

O necelý mesiac neskôr 27. – 30. októbra jubileum oslavovali i vo Vysokej nad Kysucou. Dňa 28. októbra oslávili výročie i v Zákopčí, Staškove, Rakovej, Turzovke, Makove a ďalších kysuckých. Priebeh osláv bol podobný ako v Horelici a až na niekoľko drobných incidentov oslavy prebehli v dôstojnom duchu. V deň vyhlásenia Československa 28. októbra si výročie pripomenuli i v Čadci. Ústredný bod osláv predstavovalo vojenské cvičenie, ktoré pri tejto príležitosti pripravila v miestnej časti Rieka pri ihrisku na Sviniarkach miestna vojenská posádka. O jeho priebehu neskôr verejnosti stručne referovali Kysucké hlasy.

„Zdejšia posádka previedla obecenstvu bitvu s nástupom pechoty za hrozného rachotenia strojných pušiek a iných zbraní a pri vedení boja vystreľovanými salvovými raketami rôznej signálnej farby.“

Vojnové pamätníky

Pamätník padlých v prvej svetovej vojne v Skalitom postavený v roku 1928 (Zdroj: www.skalite.sk)

K častým aktivitám jubilejného roku patrilo v mnohých slovenských obciach osadenie pamätníkov rodákom, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne. V tomto prípade sa tak prelínali pripomienky výročia spoločného štátu i ukončenia vojnového konfliktu. Pamätník padlým postavili niektoré kysucké obce. Okrem Horelice, bol vojnový pamätník osadený tiež v ďalších obciach.

Jeden z najhodnotnejších pamätníkov I. svetovej vojny postavili v roku 1928 v Skalitom. Osadili ho neďaleko miestneho kostola sv. Ján Krstiteľa, ako pamiatku a spomienku na 52 mužov padlých v prvej svetovej vojne. Má tvar klasického vojnového stĺpu (na vrchu zaobleného) – obelisku.

V spodnej časti pieskovcového stĺpu sa nachádza pomerne výrazná plastika trúchliacej ženy podopierajúcej si pravou rukou tvár na kytici kamenných ruží. Nad ňou je osadený lampáš a mramorová tabuľa s menami padlých. Vyššie, v hornej časti stĺpu, je umiestnená ďalšia plastika – busta Krista s orámovanou lipovou a palmovou ratolesťou.

Mgr. Martin Turóci, PhD.

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>
• Oslavy desaťročnice vzniku Československa na Kysuciach -1928 (1. časť)