Aj keď bola Čadca v prvej polovici 19. storočia už nejaký čas mestečkom, tak voľby jej obecného predstavenstva prebiehali obdobne ako v susedných obciach.
Jej administratívna štruktúra tak nekopírovala mestskú, ako to mali neďaleké staršie mestá Kysucké Nové Mesto či Žilina. Pri voľbe obecných zástupcov sa aj Čadca aj obce v jej okolí riadili nariadeniami Tereziánskeho urbára, čo bolo riešené v jeho záverečnej časti. Stanovovalo sa tam právo výberu richtára z troch panstvom navrhnutých kandidátov. Takisto sa pri tom mala konať slobodná voľba notára a prísažných (dnes by sme povedali poslancov). Richtári z titulu ich funkcie nesmeli byť oslobodení od platenia daní. Panstvo muselo kontrolovať obecné účty, hlavne za účelom kontroly odvodu finančných dávok. Ak by tento dôležitý bod domíniá zanedbávali, mali byť k tomuto prinútené stoličnou vrchnosťou. Pritom sa panstvá nemali miešať do procesu odvádzania kráľovských daní.
Tieto peniaze mali zostávať v rukách obcí a ich richtárov do času, keď boli odovzdané na príslušné stoličné miesta. Finančné dávky pre panstvo mali byť odvádzané načas a ak by sa tak neudialo, mohli byť pre ich výber vyslaní exekútori, ktorým mali dlžníci za každý deň výberu vyplatiť jeden groš. V tejto časti urbára je určená aj postupnosť predkladania sťažností. Všakovaké sťažnosti mali predkladať panským úradníkom, ak by predmetom ich sťažnosti boli priamo panskí úradníci, mali sťažnosť adresovať majiteľovi panstva. Až keď by so svojím problémom nepochodili uňho, mali sa obrátiť na stoličné súdnictvo. Ak by zemepáni poddaných za tieto žaloby proti nim trestali, mali byť sami postavení pred súd.
Tereziánsky urbár takto po prvý krát v histórii hovorí o obci ako o administratívnej jednotke a upravuje postavenie a úlohy obecných orgánov. Nesleduje však jej správu do podrobností a nestanovuje nemenné pravidlá jej celkovej štruktúry. Stanovuje len tri základné zložky obecnej správy, teda richtára, prísažných a notára, pričom notár a prísažní boli hlavne pomocnými orgánmi a všetky zásadné právomoci boli v rukách richtára. Preto pri voľbe richtára panstvo uplatňovalo svoj hlavný záujem. Obci predkladalo na tento post troch kandidátov, z ktorých si potom poddaní volili. Ak panstvo nebolo so zvoleným richtárom spokojné, malo právo ho počas jeho funkčného obdobia odvolať. Volieb sa pritom vždy zúčastňoval zástupca panstva. Napriek tomu, že sa do voľby notára a prísažných panstvo nemalo pliesť, je zrejmé, že už len svojou prítomnosťou určite mohlo ovplyvniť hlasovanie, keďže nebolo tajné.
Voľby tak bývali podobne ako dnes veľmi emotívnou záležitosťou, ktorou však obec či mesto nežilo raz za štyri roky, ale odohrávali sa každoročne, v drvivej väčšine prípadov v priebehu prvej polovice novembra. Z príčin zaneprázdnenosti panských úradníkov, keďže obchádzali voľby vo všetkých obciach na panstve, prípadne kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam a podobne sa mohli voľby v niektorých obciach natiahnuť až do druhej polovice novembra prípadne až na začiatok decembra.
Post v obecnej správe síce prinášal lepšie postavenie v komunite, avšak kládol značné požiadavky na časovú flexibilitu a organizačné schopnosti. Navyše mandát nezbavoval obecných predstaviteľov plnenia ich vlastných poddanských povinností, akurát možno mierne vylepšoval ich vyjednávaciu pozíciu voči panskej a stoličnej vrchnosti. Voľby sa konali spravidla v miestnej fare, kostole či richtárskom dome, aby sa zvýraznil aj morálny rozmer tejto udalosti. Spravidla bola voľba spojená, respektíve jej skôr predchádzalo skladanie úradu za uplynulý rok, vrátane spomenutého predkladania obecných účtov (to mohlo prebehnúť aj na inom mieste ako voľby). Šetril sa tak čas panských úradníkov i poddaných. Útrata za vykonanie volieb išla na vrub obce či mestečka.
Dôležitým zakončením volebného procesu bolo zloženie prísahy, ktoré sa konalo spravidla niekoľko dní po voľbách v sídle provízora panstva, teda v Čadci. Prísahu skladali všetci zvolení úradníci, pričom sa dôraz kládol na jej náboženský charakter, aby sa poddaní neobávali len hnevu panstva, ale i Boha.
Richtárska prísaha pre Čadcu a obce z jej okolia, ktorú každoročne slávnostne pred panským slúžnym odriekali dedinskí richtári:
Ja ........ za richtára a ja ......... za prísažného vyvolený a menovaný bývajúc, prisahám Bohu otcu, Bohu synu, Bohu duchu svätému, nerozdelenej Trojici svätej pre blahoslavenej Panne Márii a všem Božím svätím, že ja majúce pred takými vždy bázeň Božskú, všetky moje povinnosti tak stoličné ako i panské proti najväčšej zbožnosti mojej vykonávať budem a preto:
V čas popisov domových všetko verne a spravedlive oznámim, okrem súcich v popise od času do času ubehnutého takových rozmnožení zákazov, pritom ak by sa pomimo zvolenia jeho vyvýšenosti kniežatskej niektoré zbudovali niektoré naleznuli, tokové oznámim a nezatajím, na ďalej k tomu iné spôsobiti, alebo akékoľvek stavanie bez dovolenia vrchnosti panskej budovati nedopustím a ak by sa niekto v tom opovážiti pokúsil a proti zákazu pokračovať opovážel, informáciu takú nemeškajúc vrchnosti panskej oznámiť nezameškám.
Žiadneho buď majúceho, buď chudobného priateľa, alebo nepríbuzného vedľa vecí spravodlivých utískať nebudem, ale čokoľvek ku môjmu súdu patriace a podané bude, to s porozumením úradu spravodlivo dokončiť usilovať sa budem, ani v takých súdoch a iných akýchkoľvek prípadnostiach na žiadne priateľstvo, susedstvo, kmoterstvo, švagerstvo, zisk, bázeň, nenávisť, dary a akékoľvek vynútene svetské skutočnosti a ohľady prihliadať nebudem.
Aby každý mne patriaci súd podľa svedomia istého a toho uznania dokonať sa mohol, aby súdy v dome richtárskom alebo aj v inom k tomu ustanovenom pomimo však nič menej krčmy sa konali, na tom státi budem, ani žiadne súdy v krčmách činiť nebudem, na koľko ale stránka jedna alebo druhá súdom mojim uspokojená by nebola a ďalší súd pred panstvom by požadovala, na ten čas ku rozvážaní vecí ďalšiemu na predpísaný a ustanovený deň, pred vrchnosť panskú prislúchajúce obe sporné stránky dostavím.
Vdovy a siroty ako aj spravodlivých susedov vo veciach a žiadostiach spravodlivých zastanem, ani im neublížim, naproti tomu ale zlodejov a zlých ľudí zastupovať nebudem, ani správy ohľadom zlodejstva a zlých účinkov potajomne učiniti nedopustím, ani činiti sa neopovážim, ale každého zlodeja a zlého človeka s vysvetlením jeho viny ku slávnemu panstvu oznámim a oddám.
V obci potrebný pokoj udržať usilovať sa budem a predpísané nariadenia skrze najvyššie rozkazy načúvať pilne budem, pre vyvarovaní všelijakých zlých účinkov a nešťastia sa ich držať a opravdivo zachovávať, obzvlášť pozorúvať a prihliadať budem
Z obecných vecí akýchkoľvek nič neutrhnem ani sebe neprivlastním, ani druhému niečo z takých utrhnutí nedopustím, slovom tak ako na bohabojného a spravodlivého kresťana prináleží v povinnosti mojej pokračovať budem a to všetko pre zachránení duše mojej pánu Bohu, tak my Pán Boh dopomáhaj preblahoslavená Panna Mária a všetci Boží svätí. Amen
Porušenie tejto prísahy znamenalo vyslúženie si hanlivého označenia „krivoprísažník“, ktoré bolo sprevádzané finančnými a pravdepodobne i telesnými sankciami. Človek si však takýmto jednaním skomplikoval ďalšie ambície na spoluprácu s panstvom a bol odsunutý na okraj spoločenského diania. Vrcholní predstavitelia obce boli pre obyvateľstvo dôležitým prostredníkom s panstvom, prostredníctvom obecných úradníkov panským a štátnym orgánom odvádzali finančné a naturálne dávky. Preto boli tieto pozície pod silným drobnohľadom obyvateľstva, avšak na druhej strane zvolení úradníci mali vo svojich obciach pomerne silný sociálny status.
Častokrát však bývali aj terčom útokov, či už z objektívnych príčin alebo kvôli závisti, respektíve nenávisti. Z viacerých dochovaných prípadov si napríklad môžeme uviesť situáciu z Krásna roku 1833. Tam prebehla takmer v polovici novembra tradične vo farskom dvore voľba richtára, ktorým sa stal opäť Ján Komar (bol richtárom kontinuálne od roku 1829). Toho na voľbu navrhlo samotné panstvo, avšak časť obyvateľstva s touto voľbou nebola spokojná. Nepokoje sa strhli už priamo na farskom dvore, kde zvoleného richtára chceli proti jeho vôli vziať do Čadce k najvyššiemu úradníkovi Strečnianskeho panstva (slúžnemu), ktorý sídlil v panskom dome (kúrii, pôvodne stojacej na mieste dnešného hotela Tatra). Richtár s nimi však do Čadce ísť odmietol. Preto napísali Krasňania slúžnemu list, či by nemohol prísť on do Krásna urobiť s protestujúcimi poriadok. Sporné stránky vraj do Čadce ísť spolu radšej nechceli, lebo by ich po ceste obkľúčila v novembri už rýchlo nastupujúca noc, navyše by vraj hrozilo, že sa po ceste rozhádaní obyvatelia navzájom pobijú. Tento spor však svoju skutočnú dohru mal, keďže v nasledujúcom roku richtársku stolicu prevzal Ján Čimbora, ktorý sa na ďalšie viac ako desaťročie stal dominantou postavou vedenia Krásna.
Oščadnica 1815
Problémom mohli byť pre ľudí niekedy aj richtárovi pomáhajúci prísažní, ktorí boli taktiež volení obcou. Takáto situácia nastala v tridsiatych rokoch 19. storočia v Oščadnici, kde poddaný Ondrej Štens, ktorý nebol spokojný s prácou prísažného Jána Jurčagu, žiadal panstvo, aby už neumožnilo Jurčagovi byť ďalej vo funkcii. Tú už vraj zastával siedmim rokom, pričom podľa neho Jurčaga úmyselne neodvádzal vybrané peniaze, ktoré potom musela doplácať dedinská chudoba. Navyše mal údajne falšovať výbery od statku, z ktorých si mal vždy trochu nechať. Okrem toho bol vraj korheľom (čo bol najčastejší spôsob útoku, ktorým sa vtedy dalo človeka zdiskreditovať). Vraj hneď ako sa doviezlo urbárske víno, na ktoré mala obec podľa urbára právo, tak z toho skladu ani nevychádzal. Mal sa vraj násilnícky správať k ľuďom, pričom údajne zbil päť osôb a jednej žene vybil zub. Dopad tejto sťažnosti je dnes ťažké overiť, avšak bezpochyby boli obvinenia zo sprenevery odvádzaných peňazí panstvom prešetrované.
Zdroj archívnych dokumentov: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči
Obrázok kolorizovaný cez MyHeritage
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
Viac o téme:
