Demokratizačný proces československej spoločnosti bol surovo potlačený vpádom vojsk Varšavskej zmluvy a patrí k najvýznamnejším momentom našich moderných dejín.
Dnes 21.8.2026 si pripomíname 58. výročie vojenskej intervencie časti vojsk Varšavskej zmluvy.
Historik Mgr. Martin Turóci, PhD. uvádza:
Rok 1968 spojený s rozsiahlym demokratizačným procesom predstavuje významný medzník povojnového obdobia v Československu. Československú i kysuckú spoločnosť vďaka postupnému prijatiu viacerých demokratizačných reforiem zasiahlo nebývalé politické a spoločenské uvoľnenie. Prebiehajúci vývoj v Československu však bol v priamom rozpore s predstavami okolitých komunistických štátov na čele so Sovietskym zväzom. Tunajší politickí predstavitelia sa obávali, že by demokratizačný proces mohol z Československa preniknúť i k nim a vyvolať neželané spoločenské pohyby. Rozhodli sa preto demokratizáciu v Československu zastaviť za každú cenu...
Česi i Slováci napriek dvom desaťročiam totality nerezignovali na svoje základné občianske práva a túžba po slobode a demokracii v nich stále žila.
Prvomájový sprievod v roku 1968 so slovenskou vlajkou, ŠA ČADCA
V Čadci heslá ako "Eto naše delo – choďte domov"
Napriek skutočnosti, že Kysuce boli od priamej vojenskej prítomnosti ušetrené i tu sa na verejných miestach objavili rozličné nápisy namierené proti okupácii. Čadčianske ulice tak v tom čase lemovali heslá ako: Sme jeden šík – Dubček je náš Jánošík, Eto naše delo – choďte domov, Vráťte sa domov, Sme za Dubčeka, Hanba zradcom Biľakovi, Indrovi, Kolderovi, Barbírkovi a ďalším – sme za Dubčeka.
Je zaujímavé, že archívne dokumenty spomínajú, že augustové udalosti vyvolali v kysuckých obciach veľké rozčarovanie, najmä u mladšej generácie straníkov. Počas roku 1968 sa pritom situáciu museli snažiť stabilizovať aj pomocou agitácie. Niektorí starší straníci sa k augustovým udalostiam stavali skôr pragmaticky a často ich vnímali ako nevyhnutný krok na obnovenie poriadku.
Augustové udalosti zasiahli aj menšie obce, ktoré predtým vnímali demokratizačný proces skôr okrajovo. Vo väčšine obcí vyvolali augustové udalosti a následná normalizácia nespokojnosť aj medzi členskou základňou Komunistickej strany.
V prípade Klubiny nás napríklad dobová agenda informuje o postojoch miestnych straníkov koncom roka 1968. Všeobecné nálady boli charakterizované „určitou psychickou rozkolísanosťou a nejednotnosťou názorov na základné otázky strany“, čo sa prejavovalo aj v postojoch, myslení a konaní jej členov, ako aj v ich aktivite, účasti na členských schôdzach a podpore súčasnej politiky. Tento neželaný stav sa však vedeniu DO KSS postupne darilo ovplyvňovať a usmerňovať členskú základňu želaným smerom. Neskoršie správy už konštatovali, že „Pomery v DOKSS Klubina sa začínajú konsolidovať a celá miestna organizácia až na niekoľko výnimok započala si vyjasňovať jednotu názorov na súčasné politické dianie.“
Rok 1968 na Kysuciach
autor: Mgr. Martin Turóci, PhD., Kysucké múzeum v Čadci
foto: Miroslav Golis / ŠA v Žiline so sídlom v Bytči - pracovisko Čadca, archív Kysuckého múzea
Viac v článku:
