Chronologický prehľad vojenských telies Slovenskej armády pôsobia­cich na východnom fronte so zreteľom na straty z radov Kysučanov.

Zaisťovacia divízia

Vznikla súbežne so sesterskou Rýchlou divíziou. Bola vytvorená tak, aby mohla čo najefektívnejšie plniť úlohy vyplývajúce z jej hlavného poslania – okupačnej služby na Ukrajine a Bielorusku a zabezpečovacie úlohy v tyle Wehrmacht. Jej bojovým súperom boli najmä partizánske oddiely, s nasadením na fronte a tým i s bojovými stretnutiami proti jednotkám pravidelnej armády sa nepočítalo. Do zostavy divízie boli zaradené dva pešie a jeden delostrelecký pluk, jazdecký priezvedný oddiel a ďalšie divízne jednotky o celkovej sile asi 8 000 mužov. Prvým veliteľom bol plukovník Augustín Malár. Zaisťovacia divízia sa sformovala v auguste 1941 a v septembri sa presunula zo západu Ukrajiny severovýchodným smerom do priestoru v okolí Žitomíra.

Obdobie do konca roku 1941 bolo pomerne pokojné a divízia vykonala iba niekoľko protipartizánskych akcií bez strát na životoch. V novembri prevzal velenie divízie plukovník Pavol Kuna. Podobne pokojne sa začal i rok 1942, avšak vojaci sa už museli zúčastniť aj na protižidovských akciách po boku nemeckých bezpečnostných jednotiek. Samotných exekúcií sa nezúčastňovali, mali zabezpečiť vytýčený priestor tak, aby sa nikomu nepodarilo uniknúť.

V tomto období bol absurdne rozšírený operačný priestor divízie až na 60 000 km2, čo predstavovalo dvojnásobok rozlohy Slovenskej republiky! Tento priestor zasahoval až na juh Bieloruska. V priebehu marca už boli jednotky divízie nasadené proti silným partizánskym skupinám, ktoré však napriek početnej sile (často aj niekoľko tisíc mužov) nemali k dispozícii dostatočnú výzbroj. Napriek tomu je jasné, že pri bojoch proti takto silnému súperovi už prišlo aj k stratám na životoch v boji. 23. marca 1942 zomrel v poľnej nemocnici v Žitomíri strelník Jozef Mlich z Ochodnice. Bližšie okolnosti jeho smrti sa mi nepodarilo zistiť. O smrti Jozefa Mlicha bolo však vydané Obecné svedectvo, zrejme pre potreby právnych úkonov, ktoré sa zachovalo v čadčianskom archíve (ŠA v Žiline so sídlom v Bytči, pracovisko Čadca): „Obecné svedectvo. Obec Ochodnica svedčí, že v obci Ochodnica dňa 27. augusta 1919 narodený a dňa 23. marca 1942 v nemeckom poľnom lazarete 902. v Žitomíri, okres a oblasť tá istá, v Ukrajine, Sovietske Rusko, padlý hrdina Jozef Mlich, ktorého rodičia sú Juraj Mlich a Júlia Gašincová, posledné stále bydlisko mal v Ochodnici, okres Kysucké Nové Mesto. Tiež svedčí, že pomenovaný padlý hrdina bol slovenským štátnym občanom, príslušný do spomenutej obce Ochodnica. V Ochodnici 13. júna 1942. Na stráž!“

Pamätník vojakov padlých v prvej a druhej svetovej vojne na priečelí kostola v Kysuckom Lieskovci (Mário Janík)

Podpísaní sú vedúci notár a vládny komisár. Rovnako za nezistených okolností zomrel 2. júna 1942 v obci Mlynok strelník Ján Palúch z Čadce. 1. augusta 1942 bola vyslaná skupina 11 vojakov pochádzajúcich z Riečice do Maloduše, odkiaľ mali odtiahnuť nemecké automobily poškodené pri prepade partizánmi. Na spiatočnej ceste okolo 14. hodiny pri obci Bjesujev boli prepadnutí asi 50 – člennou partizánskou jednotkou. Po krátkej prestrelke partizáni 6 vojakov odzbrojili, vyzliekli z uniforiem, zastrelili a mŕtvoly zapálili. Ďalších dvoch zastrelili na úteku, jeden bol zranený ťažko a dvaja ľahko.

Krvavá bilancia bola z 11 vojakov ‐ 8 mŕtvych a 3 zranení. Jedným z padlých bol strelník Štefan Sádecký zo Zákopčia. Trestná akcia za týchto zabitých vojakov sa, bohužiaľ, zvrhla na brutálne a primitívne vraždenie civilistov, čo naštrbilo do‐ vtedy nadštandardné vzťahy medzi nimi a slovenskými vojakmi. Trestné stíhanie voči vinníkom bolo zastavené s príchodom nového veliteľa ZD plukovníka generálneho štábu Rudolfa Pilfouska. V nasledujúcich mesiacoch sa zintenzívnil boj proti silnejúcim partizánskym skupinám. Pre Slovákov bol tragický najmä začiatok novembra 1942, keď do oblasti pôsobenia ZD dorazili silné partizánske brigády plk. Kovpaka a plk. Saburova vyzbrojené ťažkými zbraňami. 3. novembra bola pri Ptiči prepadnutá skupina slovenských vojakov oddielom partizánov v slovenských uniformách.

Generál Augustín Malár, prvý veliteľ ZD. Za povšim­nutie stojí vysoké nemecké vyznamenanie Rytiersky kríž železného kríža na stuhe okolo krku. Toto vyznamenanie, ktoré sa udeľuje za chrabrosť alebo príkladné velenie obdržalo veľmi málo Slovákov (Wi­kipedia)Výsledkom stretu bolo 23 mŕtvych slovenských vojakov, vrátene veliteľa. Tomuto masakru sa Kysučania vyhli. To však neplatí o ďalšom, ktorého krvavý účet bol vyšší ešte o dve mená. Stalo sa tak už o päť dní, 8. novembra. Po správe o obsadení Lojeva asi tisíckou partizánov, bola nariadená „vyčisťovacia“ akcia. Predvoj skupiny, ktorý trestuhodne nemal kryté krídla, sa dostal v Lojeve do pasce, kde bol rozprášený. Eskadróna postupujúca za predvojom mu nemohla nijako pomôcť, pretože bola „pribitá“ delostreleckou a mínomet‐ nou paľbou k zemi v priekope. Zvyšky predvoja sa iba s námahou prebojovali k hlavnej skupine, no i tá musela ustúpiť. Na druhý deň bolo veliteľom útvaru plk. Veselým (ten „vyčisťovaciu“ akciu i nariadil) na miesto tragédie vyslané družstvo vojakov, aby doviezli pozostatky svojich druhov v zbrani. Po príchode na miesto masakru sa im naskytol otrasný pohľad na zhorené, zohavené, skrvavené a nahé telá svojich spolubojovníkov. Jeden dôstojník, pravdepodobne zranený bol „dorazený“ podrezaním hrdla.

Ako som spomínal vyššie, tentoraz krvavé besnenie neobišlo ani Kysučanov. Strelníka Františka Slivku z Riečnice, príslušníka spojovacej čaty, našlo družstvo vyslané k pozbieraniu mŕtvych úplne nahého, zvierajúc v zakrvavených rukách modlitebnú knižku! Okrem neho tu zahynuli i strelník v zálohe Filip Grisa z Ochodnice a strelník v zálohe Jozef Gužík z Čadce. Zodpovednosť za neúspech akcie niesol plk. Veselý, ktorý sa z nej snažil „vykrútiť“ skresleným hlásením. Padlí vojaci boli 14. novembra slávnostne pochovaní v Chvojnikách.

Ešte v tej noci zo 14. na 15. novembra sa pokúsila partizánska brigáda plk. Saburova dobyť Chvojniky aj so slovenskou posádkou. V tejto prvej otvorenej bitke o mesto medzi partizánmi a ZD však nakoniec zvíťazili slovenskí vojaci. V priebehu zimy 1942/43 sa ešte príslušníci Zaisťovacej divízie zúčastnili dvoch veľkých operácií. Najskôr v druhej polovici januára 1943 to bola obkľučovacia akcia proti Gomeľskému partizánskemu zväzku. Druhá operácia bola vedená proti partizánskej brigáde S. M. Kirova a prebiehala začiatkom februára.

Plukovník pechoty Pavol Kuna velil Zaisťovacej di­vízii od novembra 1942 (Wikipedia)Pri oboch akciách nedošlo k stratám na životoch Kysučanov. Od polovice februára do polovice marca bol útlm partizánskej činnosti a vojaci ZD mali aký – taký relatívny pokoj. Už v noci z 15. na 16. marca však došlo k vážnejšej potýčke s partizánmi. Na bojový prieskum v priestore Dubrovica – Omelkovščina – Rašev bola vyslaná 11/102 rota s podporou troch palebných družstiev. Rota mala prenocovať v Omelkovščine, ktorú však obkľúčili partizáni. Tí mali početnú presilu 800 : 100 bojovníkom.

Vďaka chladnokrvnému konaniu sa prakticky celá rota prebila z obkľúčenia. Mali iba jedného mŕtveho. Bol ním čatník v zálohe Jozef Perďoch z Olešnej (čatník = čatár). V tomto období už partizáni postupne prechádzali do protiofenzívy. Rozmohli sa i dezercie príslušníkov ZD. 8. apríla 1943 dostali 2 zosilnené roty Pešieho pluku 102 bojovú úlohu s cieľom zabrániť partizánom dosiahnutie ľavého brehu rieky Pripjať pri obci Areviči, podporiť nemeckú posádku v obci Lelčice, ktorá zvádzala boje s partizánmi a delostrelci mali ostreľovať Dernoviči, prechod cez rieku Areviči a iné ciele. Rota 5/102 absolvovala presun bez problémov a zaujala svoje pozície. Rota 10/102 pri presune najprv zviedla bojovú šarvátku s jazdeckým oddielom, ktorý zrejme vykonával prieskum bojom a zisťoval silu protivníka. Neskôr počas oddychu v lokalite Lomači bola prepadnutá celou partizánskou brigádou a bola nútená ustúpiť a ťažkú techniku zanechať na bojisku. Zahynulo tu 7 vojakov, medzi inými i strelník František Bukovan z Rakovej a strelník Ján Kubala zo Zákopčia. V poslednej dekáde júna 1943 sa začala ZD presúvať do svojho nového operačného priestoru v okolí Minska v Bielorusku. Presun bol ukončený začiatkom júla a Zaisťovacia divízia bola premenovaná na 2. pešiu divíziu.

1. pešia divízia

Vznikla reorganizáciou a doplnením Rýchlej divízie v júni a v júli 1943. Do konca augusta prebehol výcvik. Spočiatku velil 1. PD gen. Jurech, v septembri prevzal velenie plk. Elemír Lendvay. Prvé bojové úlohy začala plniť začiatkom septembra. Hlavnou úlohou bolo brániť prístup na strategicky dôležitý polostrov Krym z pevninskej časti Ukrajiny, zo severu. Na konci októbra bola 1. PD nasadená do prvej línie v Nogajskej stepi. Proti slovenským jednotkám stál sovietsky 19. tankový zbor. Vojaci však boli demoralizovaní, so slabou bojovou morálkou. Už pri náznakoch sovietskych útokov sa ochotne vzdávali celé jednotky, ba dokonca i dezertovali. Celý obranný úsek divízie sa rozpadol a tá musela ustúpiť. Počas bojov v Nogajskej stepi v priebehu 29.‐ 30. októbra a pri ústupe 30. októbra až 1. novembra zahynulo 27 slovenských vojakov, z ktorých ani jeden nebol Kysučan.

Strelník František Slivka zahynul pri masakri v Lojeve s modlitebnou knižkou v ruke. (Publiká­cia : Kysuce 1938 ­ 1945, Čadca, 2015)

Po sovietskom prelomení obrany Krymu sa divízia presunula za rieku Dneper, kde sa postupne sústredili jej rozpadnuté jednotky. Tu bola zreorganizovaná a boli jej pridelené zaisťovacie úlohy. Jeden peší pluk a niekoľko menších jednotiek však zostalo nasadených na Kryme. V tomto čase už všetky vojská osi prešli na obranno-ústupový spôsob boja a nemeckým velením bolo rozhodnuté, že nespoľahlivé slovenské jednotky budú nasadené pracovne na budovanie opevnení. Tylové jednotky boli ubytované v Odese. Tu za nezistených okolností 24. novembra 1943 zomrel strelník Jozef Šurgan z Lodna. Tlak ČA silnel a 1. PD dostala 24. marca 1944 rozkaz k presunu do Grigoriopoľa v Moldavsku, asi 130 km severozápadne od Odesy, kde sa 25. apríla konečne pripojili k divízii i peší pluk 20 a ostatné jednotky, ktoré zostali bojovo nasadené na Kryme. K 1. máju 1944 bola divízia zreorganizovaná.

Vzápätí nasledovala druhá reorganizácia na 1. technickú divíziu, ktorá bola ukončená 27 júna 1944. Touto reorganizáciou bolo zavŕšené bojové nasadenie Armády SR proti Sovietskemu zväzu.2. pešia divízia

2. pešia divízia oficiálne vznikla 1. augusta 1943 premenovaním Zaisťovacej divízie. Po‐ zostávala z dvoch peších plukov, Smiešaného priezvedného oddielu, delostreleckého oddielu, Letky 11 s 8 lietadlami a ďalšími jednotkami. 2. PD pokračovala v Bielorusku v okupačnej službe a tak ako na Ukrajine, i tu zvádzali boje najmä s partizánskymi skupinami. Úroveň bojových stretnutí na Ukrajine však šarvátky v Bielorusku zďaleka nedosiahli.

Už 3. augusta veliteľ 2. PD dostal nariadenie od ministra NO aby nepodnikal žiadne ďalšie protipartizánske akcie ani v prípade priameho nemeckého rozkazu. To sa Nemci snažili obísť vydávaním rozkazov slovenským vojakom bez vedomia ich nadriadených. V tomto období stratilo nemecké velenie dôveru k svojmu spojencovi. Pôsobenie 2. PD divízie sa skončilo reorganizáciou na konci októbra 1943 a zaobišlo sa bez strát na životoch rodákov z Kysúc.

Zahynuli pri vojnovom ťažení proti Sovietskemu zväzu

V závere článku si dovolím ešte raz zrekapitulovať zoznam padlých Kysučanov, doplnený o niektoré fakty, ktoré nie sú uvedené v texte

• Desiatnik Flašík Anton zo Zákopčia, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 22. júla 1941 v Lipovci (v zozname padlých vojakov v protisovietskom ťažení Ústavu pamäti národa vedený pod číslom 229).
• Strelník Harvančík František z Kysuckého Nového Mesta, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil roku 1940, zahynul 22. júla 1941 v Lipovci (328).
• Strelník Hmíra Jozef z Lieskovca nad Kysucou, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940, zahynul 22. júla 1941 v Lipovci (349).
• Strelník Jarošík Chalupa Rehor z Horného Vadičova, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940, zahynul 22. júla 1941 v Lipovci (449).
• Strelník v zálohe Pazdera Jozef z Oščadnice, narodený roku 1916, vojenskú službu nastúpil 1938, zahynul 22. júla v Lipovci (862)
• Strelník Sopek Vincent z Lieskovca nad Kysucou, narodený roku 1916 v Budatínskej Lehote, vojenskú službu nastúpil roku 1938, zahynul 22. júla 1941 v Lipovci (1039).
• Strelník Škrivánek Pavol zo Zákopčia, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 22. júla 1941 v Lipovci (1103).
• Strelník Kubačák Ján z Vysokej nad Kysucou, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 30. júla 1941 pri Garnove (588).
• Strelník Vaňo Tomáš z Lieskovca nad Kysucou, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil roku 1940, zahynul 22. júla 1941 v Lipovci. Pozn. : v niektorých zoznamoch vedený ako Vančo, v obecnej kronike Kysuckého Lieskovca pod krstným menom Adam.
• Nadporučík pechoty Chovaňák Peter z Nesluše narodený roku 1935, vojenskú službu nastúpil roku 1935, zahynul 27. februára 1942 v Marinovke (407).
• Strelník Mlich Jozef z Ochodnice, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940, zahynul 23. marca 1942 v Žitomíre (777).
• Nadporučík pechoty Štefánek Jozef z Rakovej, narodený roku 1915, vojenskú službu na‐ stúpil 1935, zahynul 17. apríla 1942 v Marinovke (1113). Pozn.: podľa niektorých zdrojov dosiahol hodnosť stotník = kapitán.
• Strelník Uhrecký Ján z Novej Bystrice, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940, zahynul 27. apríla 1942 v lokalite Ternovaja (1175).
• Strelník Palúch Ján z Čadce, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 2. júna 1942 v obci Mlynok (862).
• Strelník Sádecký Štefan zo Zákopčia, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 1. augusta 1942 v Bjesujeve (988).
• Desiatnik Vertfrain Ján z Čadce, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 19. augusta v obci Suchaja Cica (1218).
• Strelník Dorman Gašpar z Vysokej nad Kysucou, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 21. augusta v obci Suchaja Cica (175)
• Strelník Šutý Ondrej z Ochodnice, narodený roku 1920, nastúpil vojenskú službu roku 1940. Zahynul 28. mája 1942 v lokalite „Ambrozijevka“ (1129).
• Strelník Habeš Štefan z Lutíš, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940. Zahynul 6. septembra 1942 v lokalite Pšešskaja (308).
• Desiatnik Skalka Ján z Oščadnice, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 10. novembra 1942 v Kutajskej (1014).
• Slobodník Podolák Pavol z Krásna nad Kysucou, narodený roku 1918, vojenskú službu nastúpil roku 1940. Zahynul 24. novembra 1942 v Kutajskej (918).
• Sterlník Cudrák Jozef z Olešnej, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil 1940, zahynul 24. novembra 1942 v Kutajskej (122).
• Strelník v zálohe Gužík Šimon z Čadce, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil 1939, zahynul 14. októbra 1942 v Kutajskej (299).
• Strelník v zálohe Chovanec Ján z Lutíš, narodený roku 1918, vojenskú službu nastúpil roku 1939. Zahynul 15. októbra 1942 v Kutajskej(404).
• Strelník v zálohe Šudý Ján z Novej Bystrice, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940. Zahynul 3. novembra 1942 v lokalite Saratovskaja (1122).
• Strelník v zálohe Grisa Filip z Ochodnice, narodený roku 1917, vojenskú službu nastúpil roku 1940. Zahynul 8. novembra 1942 v Lojeve (294).
• Strelník v zálohe Gužík Jozef z Čadce, narodený roku 1917, vojenskú službu nastúpil 1939, zahynul 8. novembra 1942 v Lojeve (298).
• Strelník v zálohe Slivka František z Riečnice, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940. Zahynul 8. novembra 1942 v Lojeve (1025).
• Strelník Trnovec Šimon z Lodna, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil roku 1941. Zahynul 15. decembra 1942 v lokalite Bezimjannoje (1160).
• Slobodník Hogh Otto z Kysuckého Nového Mesta, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940. Zahynul 14. januára 1943 (podľa iného zdroja 19. januára 1943) v ne ‐ uvedenej lokalite (352). Je vedený i v zoznamoch padlých Nemcov.
• Strelník Zabavik Jozef z Turzovky, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil 1941, zahynul 3. februára 1943 v Krasnodare (1251).
• Strelník Gacík‐Cefrek Jozef zo Zákopčia, narodený roku 1921, vojenskú službu nastúpil 1941, zahynul 10 februára 1943 v lokalite Slavjanskaja (246).
• Strelník Valášek Ľudovít z Turzovky, narodený roku 1922, vojenskú službu nastúpil 1942, zahynul 10 februára 1943 v lokalite Slavjanskaja (1194).
• Strelník v zálohe Cudrák Ján z Turzovky, narodený roku 1918, vojenskú službu nastúpil 1939, zahynul 17. februára 1943 v lokalite Kosa Čučka (121).
• Čatník v zálohe Perďoch Jozef z Olešnej, narodený roku 1917, vojenskú službu nastúpil 1939, zahynul 16. marca 1943 v lokalite Chvojniki (889).
• Slobodník v zálohe Lacko Alojz z Dolného Vadičova, narodený roku 1919, vojenskú službu nastúpil roku 1940. Zahynul 4. apríla 1943 v Išune (637).
• Strelník Bukovan František z Rakovej, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil 1941, zahynul 8. apríla 1943 v lokalite Lomači (96)
• Strelník Kubala Ján zo Zákopčia, narodený roku 1920, vojenskú službu nastúpil ‐ nezistené, zahynul 8. apríla 1943 v lokalite Lomači (589).
• Strelník Arendárik Jozef z Rakovej, narodený roku 1921, vojenskú službu nastúpil 1941, zahynul 3. júna 1943 v lokalite Daragonovo (13).
• Strelník Šurgan Jozef z Lodna, narodený roku 1921. Zahynul 24. novembra 1943 v Odese (1126).

Nejasnosti z obecných kroník

Údaje z predchádzajúcej stati sú zo zdrojov Ústavu pamäti národa. Obecná kronika v Novej Bystrici spomína padlých z obce v roku 1942 vyššie uvedeného Jána Uhreckého a potom ešte vojakov s menami Brhel a Talapka. Naopak nespomína Jána Šudého. Obecná kronika Horného Vadičova spomína ťažko poraneného Kamila Berešíka. Zranený bol na obe oči, pol roka sa liečil v Nemecku, avšak jeho stav bol v čase písania zápisu kronikárom „biedny“. V kronike Dolného Vadičova zasa nachádzame zmienku v zápise z roku 1942 o padlom Alojzovi Lackovi, ktorý bol „tunajší príslušník, obyvateľ považsko – bystrický".

• Kysučania, ktorí padli počas 2. svetovej vojny v ZSSR (1. časť)

Mário Janík

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>