Každý azda pozná zaužívaný výraz „13 pán Boh pri nás,“ akurát málokto vie v čom pramení jeho pôvod. Aké trpké skúsenosti našich predkov sa podpísali na jeho zakorenení v kolektívnej pamäti.
Jednou z takých udalostí bola bezpochyby povodeň, ktorá postihla severné stolice Uhorska koncom augusta roku 1813. Bol to dôsledok stretu dvoch veľkých tlakových níží nad touto oblasťou z čoho vznikla jedná veľká. Výsledkom bol ohromný úhrn zrážok, ktorý v krátkom čase naplnil korytá potôčkov, potokov a riek, ktoré sa z nich rýchlo vyliali a ničili všetko čo im stálo v ceste.
Povodeň mala priam apokalyptické rozmery. Podľa čadčianskeho notára Valtera začalo 23. augusta popoludní výdatne pršať a tento dážď pretrval aj v nasledujúcich dvoch dňoch. V noci z 25. na 26. augusta sa všetky toky tak rozvodnili, až si ľudia začali myslieť, že nastal koniec sveta. Rieka Kysuca podmyla Števikárov, Bakošov a Farbiarov dom, vzala drevený most na ceste do Sliezska a Poľska. Potok Rieka zatopil viaceré domy, školu a dom mýtneho. Škody boli spôsobené aj Čierňakou v časti Podzávoz.
Aj keď Valter tvrdí, že v meste neprišiel nikto o život, dokumentácia Trenčianskej stolice z daného obdobia to vyvracia, keďže v Čadci sa uvádzajú 3 utopení, 7 zničených domov a utopili sa aj dva kusy dobytka. Okrem toho tam boli škody za 7281 zlatých. K tomu ešte treba prirátať aj vtedy samostatnú Horelicu, kde voda zničila ďalších 7 domov a napáchala škody za 3514 zlatých. Z ďalších kysuckých obcí na takom Zborove nad Bystricou vtedy rozvodnená Kysuca zničila 1 dom a v obci napáchala ďalšie škody v celkovej sume 839 zlatých. Toto však bolo ešte relatívne dobre.
Horšie na tom bolo susedné Krásno, kde zničila 6 domov a škody sa vyšplhali na 3374 zlatých. Voda tu zaplavila cintorín a vymyla viacero rakiev. Jeden človek sa utopil v Starej Bystrici, kde voda zničila 4 domy a napáchala škody v sume 1984 zlatých. Jednu obeť hlásila vtedy aj obec Radôstka. Podľa zápiskov farára Jána Holáča poničila rieka Bystrica všetko v jej okolí. To čo neodplavila po opadnutí zaniesla nánosom hliny a kamenia. Došlo k mnohým zosuvom pôdy. Obrovské problémy narobil Pytlovský potok, ktorý poničil centrum obce, zaplavil farskú záhradu a dostal sa až ku kostolu, pričom dokonca nachýlil kostolnú vežu.
V Novej Bystrici boli zničené 4 domy a škody za 3176 zlatých. Najväčšie škody voda na Kysuciach napáchala v obci Staškov, kde síce zničila len jeden dom, ale celková suma škody na úrode a majetku bola 11584 zlatých. Veľké škody hlásila aj Oščadnica, kde voda zničila 17 domov a napáchala škody za 6018 zlatých. Raková síce nehlásila obete na životoch ani zničené domy, ale voda im vzala 80 kusov dobytka a narobila škodu vo výške 8056 zlatých. Pri Rakovej a Staškove boli aj odstaviská pltí (pltnice), čo sa bezpochyby odrazilo v uvedených vysokých sumách škôd rovnako ako rozsiahle poľnohospodárske pozemky v okolí rieky. Z ďalších obcí na Kysuciach Čierne hlásilo 4 zničené domy a škody za 3423 zlatých, Svrčinovec 2 zničené domy a škoda 3582 zlatých, Skalité škoda vo výške 856 zlatých, Riečnica škoda za 776 zlatých, Klubina škoda za 3324 zlatých.
Dolné Kysuce sa zaobišli bez obetí a v podstate aj bez zničených obydlí, voda však napáchala aj tak veľké škody predovšetkým na úrode. Kysucké Nové Mesto hlásilo škodu vo výške 9273 zlatých, Kysucký Lieskovec 5378 zlatých, Rudina 3520 zlatých, Oškerda 1100 zlatých, Lopušná 160 zlatých, Brodno 2214 zlatých, Radoľa 574 zlatých, Pažitie 502 zlatých a Dunajov 1930 zlatých. Z uvedeného vyplýva, že voda zaskočila predovšetkým obce horných Kysúc, kde sa rýchlo zdvihla hladina potôčikov a riek a nivočila všetko čo jej stálo v ceste. V oblasti dolných Kysúc potom rieka ničila predovšetkým kvôli svojmu vyliatiu sa z koryta úrodu a majetok v jej okolí.
Most cez Čierňanku v roku 1871
Zo severných častí Slovenska však bezpochyby najhoršie obišla Žilina, kde zomrelo 7 ľudí. Jedného ďalšieho sa podarilo zachrániť. Voda zničila až 107 budov a napáchala škody v ohromnej sume 62905 zlatých. Žilina bola v tom čase mestom cechov, kde bol však počet obyvateľov menší ako v Čadci. Celkovo si povodeň v Žilinskom slúžnovskom obvode Trenčianskej stolice vyžiadala 27 ľudských životov, zničila 293 domov a napáchala škody vo výške 274 361 zlatých. To boli v podstate dnešné okresy Žilina, Kysucké Nové Mesto a Čadca. V celej Trenčianskej stolici to boli potom škody za závratných 1 336 590 zlatých. Na pomoc obyvateľstvu sa robili zbierky, čo však obrovské škody kompenzovalo len minimálne.
Celkovo boli povodňou postihnuté predovšetkým stolice Trenčianska, Liptovská, Oravská, Turčianska a Nitrianska (zasiahla však aj ďalšie). V jednotlivých stoliciach hlásili aj početné obete na životoch. Najviac obetí si povodeň vyžiadala v našej Trenčianskej stolici, kde povodni podľahlo celkovo 238 osôb. Za ňou nasledovala Oravská stolica so 114 obeťami. V Liptove zomrelo 6 ľudí a v Turci 7. Nitrianska stolica hlásila 34 obetí. Celkovo si teda povodeň vyžiadala 399 obetí. Škody boli astronomické, ktoré by sa v dnešnej mene rátali na stovky miliónov eur.
Povodne Kysuce trápili často, pokojné toky Kysuce a Bystrice sa vedeli veľmi rýchlo rozvodniť. Obrovská povodeň tento kraj postihla už v roku 1662 o čom sa nám zachovali informácie vďaka Matejovi Bellovi. Hladina vody dokonca dosahovala takmer taký objem ako v roku 1813. Veľká povodeň zachvátila celú oblasť aj v roku 1725.
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
Zdroje archívnych dokumentov: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči a jeho pobočka v Čadci
Prečítajte si aj:
