povoden kysucePravdepodobne najničivejšiu povodeň 20. storočia zažili Kysuce začiatkom augusta roku 1925.

K najzávažnejším udalostiam v dejinách každého regiónu nepochybne patrili prírodné katastrofy. Vyčíňanie živlov v minulosti neobchádzalo ani Kysuce. Región pravidelne sužovali záplavy, silné mrazy, suchá či ničivé požiare, spôsobujúce miestnym obyvateľom obrovské škody. K pomerne častým prírodným katastrofám patrili povodne opakujúce sa so stabilnou pravidelnosťou, pričom väčšinou po nich ostávali značné škody.

Najničivejšia povodeň 20. storočia na Kysuciach

Pravdepodobne najničivejšiu povodeň 20. storočia Kysuce zažili začiatkom augusta roku 1925. Okrem Kysúc veľká voda zasiahla aj ďalšie časti vtedajšieho Československa. Na Kysuciach silné zrážky počas 2. augusta náhle vystriedala prietrž mračien v noci z 2. na 3. augusta, ktorá spôsobila prudké zvýšenie hladiny vodných tokov v čadčianskom i susednom kysuckonovomestskom okrese.

Potoky, riečky i najvýznamnejší tok Kysuca sa na mnohých miestach vyliali z koryta, zaplavili okolie a napáchali veľké škody. Rozbúrené toky sa neraz zmenili na nekontrolovateľný živel, ktorý bral všetko, čo mu stálo v ceste. Podmýval cesty, ničil obydlia, vyvracal stromy. Najväčšie škody však spôsobil roľníkom. Najviac poškodené ostali polia ležiace v údoliach tokov, kde voda na mnohých miestach zaplavila polia a zničila úrodu. Najväčšie škody napáchala na tradičných plodinách, najmä zemiakoch a okrem nich i na kapuste i obilí.

Vyčíňanie živlu bolo natoľko intenzívne, že zmienky o povodni sa dostali do obecných kroník i úradných záznamov. O povodni tiež informovala štátna a regionálna tlač, čo iba zdôrazňuje jej rozsah. V periodiku Moravská orlice z 5. augusta 1925 sa môžeme dočítať, že povodne, ktoré zasiahli Moravu i Slovensko, spôsobili výrazné škody. V Lidových novinách z toho istého dňa sa v tejto súvislosti uvádzalo: „Velké deště způsobily ohromné škody na celém Slovensku, zejména na půlích v údolí.“


Vo Svrčinovci strhla voda most i automobil

Vďaka zachovaným prameňom vieme na viacerých miestach rekonštruovať priebeh udalosti. Pomerne dobré svedectvo nám o potope podáva napríklad obecná kronika Svrčinovca. Veľká voda sa touto obcou i ďalšími dedinami Skalitskej doliny prehnala 3. augusta 1925 a zanechala za sebou hotovú spúšť. Vo Svrčinovci na viacerých miestach podmyla hradskú i železnicu a zobrala so sebou i niekoľko domov. Ohrozovala tiež usadlosti v lokalitách U Skonkov, U Jurištov, U Cyprichovči U Švoľkov odkiaľ museli miestni z obavy o svoje životy niekoľkokrát odísť.

Najväčšiu škodu však rozbúrený tok napáchal na oceľovom cestnom moste pri železničnej zastávke, ktorý natoľko podmyl, až sa zrútil do vody. O jeho sile pritom najlepšie vypovedajú parametre stavby, ktorú napriek mohutným rozmerom dokázal zničiť. Strhnutý most mal masívnu oceľovú konštrukciu s dĺžkou 32 metrov, šírkou 6,4 m a celkovou váhou 52 ton.

Premostenie Čierňanky úrady na čas zabezpečili provizórnym mostom z dreva,ktorý začiatkom tridsiatych rokov nahradili masívnym železobetónovým oblúkovým mostom. Zmienku o povodni nájdeme i v obecnej kronike spomínajúcej v súvislosti s touto udalosťou dokonca i tragikomickú historku: „Pri povodni sa stala „veselá“ historka. Voda odniesla most a neschodnosť cesty nebola nijako označená. Od Čadce pritom išlo osobné auto. Šofér nezbadal nebezpečie a ťuk! S autom spadol rovno do rozvodnenej Čierňanky. Cestujúci sa horkoťažko vydriapali z vody, ale auto odplávalo naspäť k Čadci. Zachytilo sa o krovie niže Berkovho pľacu. Zatiaľ na druhej strane cesty pri železnici sedel v priekope opitý cestár. „Čo ste ma neupozornili, že most je zrútený!“ kričí na neho šofér.„A či ja sa môžem o oba konce cesty starať“,odpovedal pokojne cestár.


Utopenec v Čadci a miliónové škody

Nekontrolovaný vodný živel neobišiel ani ďalšie kysucké obce. Napríklad v naďalej Čadci rozvodnená Čierňanka vážne poškodila železničnú trať do Makova. Neradostnú udalosť zachytila tiež miestna kronika, v ktorej sa o potope môžeme dočítať nasledujúce informácie. „V auguste r. 1925 zažila Čadca podobne ako aj celé Kysuce a iné kraje Slovenska povodňovú katastrófu. Niekoľko dní trvajúci dážď rozvodnil Kysucu a ostatné potoky tak, že niže položené miesta boly vodou zaliate.Dňa 3. augusta dosiahla voda najvyššieho stavu. Bol to deň, na aký sa tu nepamätali ani najstarší ľudia.“ Niektoré časti mesta a jeho okolia sa dokonca po vyliatí rieky z koryta ocitli pod vodou.„Od domu Ruffeisena až po Majer bolo všetko jedno more.“

povoden kysucePovodňou poškodený most v Čadci (Kysucké múzeum)

Nápor vody a odplavené drevené brvná poškodili aj železný cestný most vedúci do mesta i napriek tomu, že bol položený pomerne vysoko. Ohrozené boli i viaceré časti mesta Čadca. Do budov berného úradu vnikla voda oknami a zaplavila miestnosti až na 1 m vysoko. Domy v Závodí museli byť vyprázdnené, pretože hrozilo ich zrútenie. Pred Eichenwaldovou pílou sa na ceste dokonca vytvoril hlboký vír, v ktorom sa utopil Zigmund Hochfelder (podľa všetkého išlo o jedinú obeť potopy na Kysuciach) a takmer aj strážnik Herman.


Povodeň zasiahla Turzovku i oblasť Bystrickej doliny

Na hornom toku Kysuce sa povodeň prehnala tiež Turzovkou, kde nám svedectvo o vyčíňaní vodného živlu znova podáva obecná kronika. „Dňa 3. augusta 1925 bola ohromná povodeň v obci i takmer po celom Slovensku.Voda v Kysuci dosahovala až 3 m výšky.“ V knihe sa tiež dočítame, že drevený most na hradskej vedúcej do Predmiera bol odnesený. Záplavy tiež spôsobili poškodenie viacerých obecných ciest.

Povodeň silne zasiahla i oblasť Bystrickej doliny, kde nápor vody premenil riečku Bystricu na dravý tok, ktorý sa na viacerých miestach vylial z koryta. So sebou strhával podmyté brehy a zničil i cestnú komunikáciu z Krásna nad Kysucou do Vychylovky. Rozbúrená Bystrica poškodila i Kysucko‐oravskú úzkokoľajnú železnicu prepravujúcu drevo pre oščadnickú pílu. Podľa správ z kroniky Starej Bystrice reprodukovaných miestnym rodákom Oskárom Dubovickým povodeň v tejto obci prebiehala nasledovne.

„Dňa 5.augusta po veľkej letnej horúčave a za veľkého sparna, začali sa nad dedinou vznášať ťažké čierne mraky, ktoré sa dotýkali vrcholcov hôr. Mohutný víchor priviedol silné lejaky a krupobitie. Krúpy padali vo veľkosti holubieho vajca. Všetky potoky a rieky sa naplnili vodou a začali sa vylievať z koryta, poliami a dedinou. Voda začala ukrajovať z rolí, brala celé záhony nasadených zemiakov a obilia.“

Na dolných Kysuciach povodeň najviac zasiahla obce Pažite, Horný Vadičov, Radoľu a Povinu, ktoré zastihla nepripravené v nočných hodinách na prelome 2. a 3. augusta a napáchala v nich státisícové škody. Vážne poškodené ostali najmä cesty, čo na čas obmedzilo spojenie s okolím. Najväčšie škody rozvodnená Kysuca spôsobila v obci Kysucký Lieskovec, pričom veľká voda sa prehnal aj ďalšími obcami ležiacimi na dolnom toku.Celkové škody sa v obciach povinského notariátu vyšplhali na 500 000 korún, z čoho asi polovica pripadla na Kysucký Lieskovec. Rozsiahle škody hlásili tiež obce na dolnom roku Kysuce, najmä Brodno, Oškerda, Snežnica, Zádubnie a Vranie.

V Kysuckom Novom Meste vďaka dostatočnej vzdialenosti od rieky boli škody o čosi menšie i tu však zaplavilo viaceré polia. Podľa archívnych dokumentov povodeň znehodnotila až 50% úrody. Obilie na poliach najčastejšie zničila voda a naplavená hlina. Okrem nezožatého obilia a poľnohospodárskych plodín, voda so sebou vzala tiež obilie uložená na snopoch, takže po ňom neostalo vôbec nič.Škody na poľnohospodárskych plodinách iba v Kysuckom Novom Meste a okolí úrady vyčíslili na 500 000 korún. Náklady na opravu poškodenej infraštruktúry dosiahli vyše dvojnásobnú hodnotu. Dopady prírodnej katastrofy pre poľnohospodárov však zničením úrody neskončili. Povodeň okrem spomenutých škôd stiahla i prsť – najúrodnejšiu a skultivovanú časť pôdy, čo značne skomplikovalo pestovanie plodín v budúcnosti.

O povodni sa dokonca zachoval opis vyhotovený miestnou četníckou stanicou, ktorý nám umožňuje lepšie si predstaviť priebehu udalosti v Kysuckom Novom Meste a obciach dolných Kysúc.

„Hlásím, že dne 2. a 3. srpna 1925 rozpoutál sa prudký déšť nad zdejším krajem, čímž na řece Kysuci voda zesilněla přítokem řeky Bystrice a vícero potoků sa rozvodnila tak, že ze svých břehů vystoupila a celý kraj v údolí Kysuce zalila címž sa spůsobila přibližná škoda od obce Lieskovec, obce Povina, Budatínske Lehoty, Kysuckého Nov. Města, Radole, Oškrdy a Brodna na obilí a kopaninách, na polích, lúkach a záhradách,pak i silnicích a železničné trati v obnosu asi 6 mil. korun.“


Rýchlik takmer skončil v Kysuci

Kysuca taktiež vážne poškodila dopravnú infraštruktúru vrátane najvýznamnejšej trate – Košicko‐bohumínskej magistrály. Odhadované náklady na opravu ciest a zničených komunikácií len v notárskom obvode Kysuckého Nového Mesta dosiahli sumu 1 100 000korún. V Brodne prúd vody poškodil hlavný železničný most cez Kysucu, čím prerušil železničnú dopravu na trati medzi Žilinou a Čadcou. Od 19:10 hod. preto úrady na celom úseku zastavili všetku dopravu. Rýchlik do Bohumína, ktorý tesne predtým vypravili zo Žiliny bol v Kysuckom Novom Meste zdržaný a vrátený späť do východiskovej stanice. S návratom tohto vlaku je spojená i mierne dramatická zápletka.

Výpravca, ktorý poslal vlak z Kysuckého Nového Mesta späť do Žiliny totiž o poškodenom moste v Brodne v čase vypravenia nevedel. O ďalšom priebehu tejto udalosti nám záznamy podávajú nasledujúce svedectvo. „Tunajší železničný strážnik Štepán Dyosegy nechal železničný most v Brodne přes rěku Kysucu vedoucí před zástavkou Brodno prohlénouti strážnikem Josefem Potočárem, jelikož první pilíř od zástavky Brodno byl dle jeho zdání již asi 20 cm níže než druhé dva a kydyž Potočár pod kolají číslo 1 uslyšel silní praskot.“

Potočár preto okamžite zalarmoval svojho nadriadeného, ten sa rozbehol naproti spomenutému rýchliku prichádzajúcemu z Kysuckého Nového Mesta a stroj sa našťastie podarilo včas zastaviť. Následne bol vrátený do Kysuckého Nového Mesta, kde prenocoval. Železničiari v Brodne svojím duchaprítomným konaním s najväčšou pravdepodobnosťou zabránili istej tragédii. Krátko na to sa totiž poškodený most zrútil do Kysuce a strhol so sebou i koľajnicu. Po druhej koľaji, ktorá ostala prejazdná železničiari ešte pustili osobný vlak z Čadce a ten došiel až do Žiliny. Prevádzku na celom úseku následne čiastočne zastavili a začali s opravovaním poškodených úsekov. Po nepoškodenej druhej koľaji púšťali len niektoré osobné vlaky, pričom nákladná doprava bola na tejto trati zastavená úplne. Poškodenie a čiastočné uzavretie jednej z hlavných spojníc medzi českými krajinami a Slovenskom si všimli i vtedajšie médiá. V týždenníku Sdělení zaměstnanců firmy T. a A. Baťa sa v týchto súvislostiach písalo: „Také na Slovensku dešťové záplavy nadělaly mnoho škod. Na trati Košickobohumínske dráhy byla doprava přerušena, podél řeky Váhu byly zaplavenydědiny, města, nádraží a cesty.“

Povodne silne poškodili i ďalšie železničné úseky, okrem spomínanej trate v Čadci voda pri Rakovej strhla železničný most cez Kysucu a celá doprava na trati Čadca ‐ Makov bola preto od 3. do 17. augusta zastavená. Problémy hlásili tiež na úseku Čadca – Mosty u Jablunkova. Dňa 3. augusta tu dokonca došlo k ohrozeniu vlaku č. 6 premávajúcemu týmto úsekom a narušeniu cestovného poriadku. Škody spôsobili zvýšené hladiny riek Kysuce a riečky Čierňanky a ich rozliatie sa do nížiny. Dva piliere železničných mostov cez Kysucu pri Čadci na km 279.5 boli v dôsledku povodne podomleté, dňa 3. augusta klesli ku dnu vymletého riečiska a následne sa zborili, čím uzavreli dopravu.

Kvôli viacerým poškodeným úsekom tak v nasledujúcich týždňoch fungovala doprava na KBŽ v provizórnom režime. Uzávera nákladnej prepravy trvala do 14. augusta, keď vďaka novému mostu postavenému pri Čadci bola v úseku Čadca – Žilina obnovená jednokoľajová premávka nákladných súprav, pričom osobnú dopravu riešili na tomto úseku prestupovaním. Vlaky sa vypravovali len po zastávku Čadca, kde cestujúci prešli cez most do druhej súpravy. Podobne situáciu riešili i v Kysuckom Novom Meste, kde stanicu využívali napr. i ľudia z okolitých obcí, ako Dubie, Rudina, Lieskovec, Nesluša, Dolný a Horný Vadičov a iné. V septembri boli položené spojky pred a za mostom pri Brodne a v samotnom Brodne bolo tiež postavené zabezpečovacie zariadenie a v nasledujúcich týždňoch sa im podarilo opraviť most. Dňa 15. novembra 1925 bola na kysuckom úseku KBŽ zahájená jednokoľajová doprava bez výraznejších obmedzení, hoci oprava niektorých úsekov a uvedenie trate do pôvodného stavu trvalo niekoľko rokov. Napríklad oprava 2. koľaje čadčianskeho mosta bola ukončená v decembri 1926. A v Brodne pravidelnú dvojkoľajnú prevádzku spustili až 22. februára 1927.


Voda poškodila i cesty a telegrafné vedenie

Značne poškodená po povodni ostala tiež hlavná cesta spájajúca Čadcu a Žilinu. Podľa zachovaných správ „povodňou zničená komunikácia vôbec nevyzerala dobre“. „Silnice Čadca – Žilina jest v uvedeném úseku na vícerých místách velice poškozena, takže oprava bude delšího času vyžadovat. Vozové spojení není na této trati přeušeno, avšak atomobilem sa na poškozených místach projeti nedá.“

Rozvodnená Kysuca strhla i viacero telegrafných stĺpov osadených v blízkosti koryta, čím prerušila spojenie v Kysuckom Novom Meste. Približne dve desiatky majiteľov telefónov, ako aj miestne úrady ostali bez telefónneho a telegrafného spojenia so Žilinou i Čadcou. Poškodené telegrafné vedenie sa podarilo obnoviť už na druhý deň, oprava telefónneho spojenia si vyžiadala podstatne dlhší čas.


Povodeň sa našťastie zaobišla takmer bez obetí

Jediným pozitívom prírodnej pohromy ostáva skutočnosť, že povodeň si v zasiahnutých obciach (až na uvedený prípad) nevyžiadala väčšie obete na životoch, čo pri takýchto udalostiach predstavovalo pozoruhodnú výnimku. Napríklad v Kysuckom Novom Meste ku šťastnému koncu v nemalej miere istotne prispel i zásah miestnej četníckej hliadky, ktorá už 2. augusta okolo 16.00, po prvých náznakoch zvýšenej hladiny, prikázala všetkým obyvateľom bývajúcim v okolí rieky opustiť svoje domy a i s dobytkom odísť na bezpečnejšie miesto. Neskôr sa toto rozhodnutie ukázalo ako veľmi predvídavý krok. Kysuca totiž po polnoci zaplavila všetky domy stojace v blízkosti rieky až do výšky 1 metra.

Očité svedectvo o tejto udalosti ďalej dopĺňajú i záznamy Pamätnej knihy staničného úradu v Kysuckom Novom Meste. „Dne 3.VIII. (1925) silně pršelo a řeka Kysuca rychle stoupala. Již před polednem se lidé stěhovaliz domků u Kysuce. (V tomto prípade zrejme išlo o ľudí ktorí sa nestihli vysťahovať predchádzajúci deň.) K večeru zátopa dosáhla vrcholu.“ Vážnejšie škody na obydliach však neboli zaznamenané. Celkové následky nepriaznivej udalosti na Kysuciach úrady vyčíslili na vyše 6 mil. korún.

Táto mimoriadne intenzívna povodeň našťastie nemala dlhé trvanie a po skončení zrážok, voda pomerne rýchlo opadla. Už na druhý deň (4. 8.) začala zvýšená hladina rýchlo klesať a to až do takej miery, že nebezpečenstvo povodne úrady ešte v ten istý deň odvolali. Povodeň podobného rozsahu sa na Kysuciach už neopakovala. V značnej miere k tomu prispeli i regulačné a vodohospodárske práce realizované v 30. rokoch 20. storočia na celom úseku Kysuce i na blízkych vodných tokov. Mnohé z nich prebiehali v rámci pracovného projektu núdzových prác predstavujúcich okrem iného i účinný nástroj v boji s nezamestnanosťou počas veľkej hospodárskej krízy.

autor: Mgr. Martin Turóci, PhD

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: