Lokalita Koscelisko v katastri obce Radoľa pri Kysuckom Novom Meste je najvýznamnejšou archeologickou lokalitou na Kysuciach. Výrazný ostrožný výbežok nad sútokom Kysuce a Vadičovského potoka, z troch strán ohraničený strmými svahmi až zrázmi, oddávna priťahoval pozornosť miestnych obyvateľov. V dobe bronzovej na jeho ploche postupne vzniklo rozsiahle pohrebisko ľudu lužickej kultúry.

Po prvýkrát ho skúmala v roku 1989archeologička Kysuckého múzea Marcela Ďurišová, ktorá tu odkryla tri urnové hroby. Od roku 2016 Kysucké múzeum v Čadci v spolupráci s neštátnou vedeckou spoločnosťou Via Magna s.r.o. pokračovalo vo výskume pohrebiska a v priebehu rokov 2016 až 2018 sme tu odkryli ďalšie tri hroby.

Letecký pohľad na mohylový hrob, rok 2018. (Via Magna s.r.o.)

V roku 2016 sme v tesnej blízkosti prístupovej cesty zachytili dve kamenné vrstvy nad sebou, z ktorých prvá predstavuje deštrukciu mohyly, zničenej neskoršou orbou (v období novoveku bolo Koscelisko intenzívne poľnohospodársky využívané), pri ktorej boli kamene rozhádzané na pomerne veľkej ploche. Druhá je pôvodným objektom, nepoškodeným orbou. Kamenný oblúk tvorí časť pravdepodobne oválneho venca mohyly z obdobia lužickej kultúry.

Na jeho vnútornej ploche bol odkrytý hrob obložený plochými kameňmi, čím vznikol tzv. skrinkový hrob. V hrobovej urne boli uložené zvyšky spálených kostí spolu s drobnými bronzovými ozdobami (jednoduchý krúžok a tri zlomky náramku). Do hrobu boli okrem urny uložené aj ďalšie nádoby, z ktorých sa však zachovalo len niekoľko črepov. Naproti tomu urna bola vo veľmi dobrom stave a reštaurátor Považského múzea v Žiline Michael Daskalakis ju mohol kompletne zreštaurovať.

Mohylový hrob odkrytý v roku 2018, spodná urna, vľavo (Via Magna s.r.o.)Mohylový hrob odkrytý v roku 2018, vrchná nádoba. (Via Magna s.r.o.)

Výskum priniesol veľa nových poznatkov

V roku 2017 výskum pokračoval na ploche v tesnej blízkosti mohyly objavenej v predošlom roku. Aj keď sme opäť narazili na kamennú vrstvu, neobjavili sme zvyšky ďalších mohýl, pretože kamenná vrstva vytvárala viac‐menej súvislú líniu roztiahnutú do šírky. V jej blízkosti bol odkrytý jednoduchý urnový hrob bez akejkoľvek vonkajšej úpravy, urna bola pravdepodobne len vložená do jednoduchej jamy a zasypaná. Keďže na lokalite bolo možné predpokladať výskyt ďalších mohylových hrobov, v roku 2017 sme v blízkosti preskúmanej mohyly vykonali georadarový prieskum, ktorý zachytil tri štruktúry.

Pri výskume jednej z týchto štruktúr v roku 2018 bola odkrytá ďalšia mohyla, tentoraz koncentrického tvaru, v ktorej strede bol situovaný urnový hrob obsahujúci viacero nádob. V mohyle bola zistená zaujímavá nálezová situácia, keď na urne bola položená ďalšia veľká nádoba. Samotná urna bola výrazne poškodená, jej horná časť bola roztlačená tlakom hornej nádoby, dolná časť zostala na svojom pôvodnom mieste.

Archeologický výskum pohrebiska v Radoli priniesol napriek malému priestorovému rozsahu a malému počtu hrobov pomerne veľa nových poznatkov. Najvýznamnejšou informáciou je zistenie, že na Koscelisku boli niektorí mŕtvi pochovávaní do mohylových hrobov. Na ich zvyšky narazila pravdepodobne už M. Ďurišová v roku 1989, ktorá na viacerých miestach odkryla kamennú vrstvu, miestami tvarovanú do oblúka. Túto vrstvu interpretovala ako zvyšok valu, pravdepodobnejšie však išlo o pozostatok venca mohyly. Koscelisko je tak zatiaľ jedinou kysuckou lokalitou z doby bronzovej, na ktorej boli zistené mohylové hroby. Na inom preskúmanom lužickom pohrebisku v Hornom Vadičove zistila M. Ďurišová v roku 1994 len ploché hroby bez ďalšej povrchovej úpravy.

Mohyly s kamenným vencom sú typickým prejavom lužickej kultúry na území dnešného severozápadného Slovenska a sú zastúpené na väčšine okolitých pohrebísk, ako sú napríklad Kotešová alebo Bytčica. Ich časové zaradenie spadá do obdobia mladšej doby bronzovej.

Na pohrebisku v Radoli bolo preskúmaných spolu len šesť hrobov, o troch hroboch preskúmaných v roku 1989 sú navyše k dispozícii len strohé informácie. Dva z nich boli vybavené skromne, obsahovali len hrobovú urnu. Tretí hrob obsahoval aj ďalšie dve nádoby a na významné postavenie pochovaného poukazujú aj bronzové ozdoby vložené do urny. Jednoducho vybavený bol aj plochý hrob odkrytý v roku 2017, ktorý okrem urny obsahoval len jednu nádobu a dve drobné bronzové ozdoby. Bohatšie boli dva mohylové hroby odkryté v rokoch 2016 a 2018.

Urna z mohylového hrobu, rok 2016. (Foto: D. Majerčíková)

Prvý sa nachádzal približne v strede mohyly, pričom urna bola položená na kamennú platňu a zároveň bola obložená plochými kameňmi. V hrobe boli aj ďalšie nádoby, ich počet však nedokážeme určiť, keďže sa z nich zachovali len ojedinelé črepy. Hrob v druhej mohyle obsahoval šesť nádob rôznej veľkosti, tvaru a funkcie, a tiež pomerne značné množstvo zlomkov z bronzových predmetov. Výnimočnosť tohto hrobu však nezvýrazňuje len počet pridaných predmetov, ale aj samotné uloženie urny.

Tá sa nachádzala vo vnútri mohutnejšieho kamenného venca. Pod urnou bola vyhĺbená jamka, vyplnená väčším množstvom uhlíkov a prepálených kostí. Jamka bola prekrytá kamennou platňou, na ktorej stála urna. Jej ústie prekrýval veľký plochý kameň, slúžiaci zároveň ako podstavec pre ďalšiu veľkú nádobu. Zaujímavosťou je, že tá neobsahovala prepálené kosti, a tak jej funkcia ostáva otvorená. Aj keď sa takéto uloženie urny zdá nezvyčajné, ide o zvyk, ktorý sa opakuje na viacerých pohrebiskách, na ktorých sa pochovávalo od mladšej doby bronzovej až po neskorú dobu bronzovú.

Mohylový hrob odkrytý v roku 2018. (Via Magna s.r.o.)

Keramika objavená počas dvoch výskumov pohrebiska predstavuje bežnú keramiku lužickej kultúry. V sortimente sa objavujú najmä amfory, ale aj vázy, dvojkónické nádoby, misy a misky, či hrncovité nádoby. Nádoby z výskumu M. Ďurišovej sú nezdobené,čo by naznačovalo, že pochádzajú zo staršieho obdobia ako bohatšie zdobené nádoby z neskoršieho výskumu, všetky však možno zaradiť do mladšej doby bronzovej.

Bronzové predmety boli zastúpené v troch zo šiestich skúmaných hrobov. V porovnaní so súdobým pohrebiskom v Hornom Vadičove tak bolo pohrebisko v Radoli relatívne bohatšie,na čo poukazuje jednak stavba kamenných mohýl, ako aj častejší výskyt bronzových predmetov (na vadičovskom pohrebisku bolo preskúmaný 44 hrobov, no len v jednom sa našli bronzové predmety).

Urna z mohylového hrobu odkrytého v roku 2016.

Urna z hrobu odkrytého v roku 2017. (Kysucké múzeum v Čadci)

Doterajšie nálezy lužických hrobov na Koscelisku sa koncentrovali v severozápadnej časti lokality. Na jeseň roku 2019 však boli na východnej strane výbežku, približne 300m východne od mohylových hrobov, pri stavbe rodinného domu porušené lužické hroby.Počet hrobov sa nedá presne určiť, M. Daskalakis pri konzervovaní rozlíšil šesť rôznych nádob, z ktorých tri pravdepodobne slúžili ako urny.

Výskyt hrobov v tejto polohe by mohol naznačovať, že pôvodné pohrebisko bolo podstatne väčšie ako sa doteraz predpokladalo.

Horná nádoba z mohylového hrobu odkrytého v roku 2018, v ateliéri reštaurátora Michaela Daskalakisa. (Foto: Zuzana Staneková)

Dôležitým zistením je aj skutočnosť, že urny z hrobov sú pravdepodobne mladšie ako doterajšie nálezy z Kosceliska, podľa tvaru a výzdoby patria zrejme už do neskorej doby bronzovej. Tieto nové nálezy dovoľujú predpoklad, že pohrebisko na Koscelisku existovalo niekoľko storočí, pričom sa postupne posúvalo smerom na východ.

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>

Mgr. Danka Majerčíková