Kriminalita spojená s páchaním najrozličnejšej protiprávnej činnosti je stará, ako ľudstvo samotné. Tvorí neoddeliteľnú súčasť spoločenského života, ktorá sa v minulosti pochopiteľne nevyhýbala ani Kysuciam. Napríklad v období novoveku región vďaka svojim špecifickým danostiam patril k centrám zbojníctva v Uhorsku. Časom tento fenomén zanikol a centrá kriminality sa presunuli z lesov a odľahlých vrchov do sídel. Vo významnej miere k rozvoju kriminality v minulosti napomáhal alkoholizmus, ktorý podporoval najmä násilnú trestnú činnosť. V období Rakúsko‐Uhorska autoritatívny režim svojimi represívnymi opatreniami kriminálne konanie čiastočne tlmil. Vznik Československa v roku 1918 spojený s nástupom nového režimu priniesol spoločenské uvoľnenie a rozličné slobody, ktoré si však mnohí vykladali po svojom, čo sa v určitom ohľade podpísalo pod všeobecný nárast kriminality.

Kysuce v tomto ohľade patrili k problémovejším oblastiam. K hlavným faktorom podieľajúcim sa na vyššej kriminalite patrila nižšia sociálna a vzdelanostná úroveň miestneho obyvateľstva, čo v spojení s vysokou konzumáciou alkoholu, vytvorilo silné predpoklady pre rozvoj kriminálneho správania.

Odhliadnuc od predsudkov, naratívov a nálepiek prisudzovaným Kysuciam a ich obyvateľom, faktom ostáva, že kriminalita predstavovala spoločenský problém, s ktorým miestne úrady a poriadkové zložky zápasili počas celého medzivojnového obdobia.V štruktúre trestných činov dominovala najmä majetková kriminalita. K najčastejším prečinom patrili krádeže, podvody ale tiež výtržnosti i ublíženia na zdraví, z ktorých sa mnohé, žiaľ, neraz končili smrťou.

Problematický Svrčinovec

Povesť jednej z najproblematickejších kysuckých obcí sprevádzala v tomto období napríklad Svrčinovec. Všetky vyššie uvedené druhy trestnej činnosti tu neboli počas medzivojnových rokov ničím mimoriadnym, čo nám potvrdzuje i bližšie nedatované policajné hlásenie zo začiatku tridsiatych rokov, v ktorom sa uvádza, že „vo Svrčinovci tejto alkoholom naskrze dokazenej obci výtržnosti z opilstva bývajú na dennom poriadku“.

Práve v dôsledku takýchto správ, ktoré však zväčša iba reflektovali konkrétne prípady, sa Svrčinovec v medzivojnovom období netešil najlepšej povesti. Medzi Kysučanmi mu časom prischla nálepka centra kysuckej kriminality a obce bitkárov, kde máme v skúmanom období zdokumentovaných stovky najrozličnejších trestných činov. Kriminalitu istotne v nemalej miere podporoval tiež alkoholizmus, ktorý sa rozvíjal i vďaka dovozu lacného alkoholu z Ostravska, odkiaľ ho vo veľkom prinášali najmä robotníci pracujúci na týždňovkách.

Četnícka hliadka na motorke v medzivojnovom období (ilustračný záber) (Zdroj : internet)

Nenapraviteľný výtržník Anton Kulla

Za všetky trestné činy môžeme spomenúť napríklad tie súvisiace s pôsobením problémovej partie miestneho obyvateľa Antona Kullu názorne ilustrujúcej dobovú činnosť kriminálnej partie. Kvôli nej Svrčinovec a jeho obyvatelia na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov neraz zažili napäté chvíle. Kullovu partiu tvorilo niekoľko miestnych výtržníkov, ktorí zväčša posilnení alkoholom páchali v obci najrozličnejšie násilnosti.

Vďaka oceľovej bande, ako bola táto skupina prezývaná policajnými orgánmi, pokoj vo Svrčinovci nezavládol ani na Vianoce v roku 1930, pričom výtržnosti pokračovalii na Štefana. Namiesto koledníkov v tento deň po Svrčinovci chodila partia výtržníkov zo spomínanej skupiny, ktorá rozličným spôsobom terorizovala náhodných okoloidúcich. Dňa 26. decembra sa v jednej zo svrčinovských krčiem zišli Pavel Krišica, Matej Kubišta, Anton Kulla a dvaja bližšie neurčení Cyprichovci, ktorí sa z centra obce vydali do vrchov za Štefanom Staškovanom. Nešli mu však blahoželať k meninám, namiesto toho mu deň predtým odkázali, že ho prídu zabiť. Keďže Staškovana, ktorý sa pred nimi skryl, nenašli, rozhodli sa pomstiť iným. Ich prvou obeťou sa stal istý Martin Cyprich. Menovaného prepadli priamo v jeho vlastnom dome. Krišica ho najskôr dorezal nožom, Kulla mu následne uštedril niekoľko úderov horúcou žehličkou a napokon ho ešte prefackal.

Vyčíňanie Kullovej skupiny pokračovalo i v nasledujúcom roku, keď jej členovia spáchali niekoľko zväčša násilných trestných činov. V trestnej činnosti by zrejme pokračovali i v ďalších obdobiach. Žiaľ, príslovie „dovtedy sa chodí so džbánom po vodu, pokiaľ sa džbán nerozbije“, platilo aj v prípade oceľovej partie a Antona Kullu. Keď išla táto partia spitých mládencov v noci 12. septembra 1931 z krčmy, vtrhla náhodou do domu železničiara Jána Kubalíka, ktorý pri potýčke Kullu v sebaobrane zastrelil.

Výtržnosti

Pri pohľade na pôsobenie spomenutej „oceľovej partie“ vidieť, že hlavnú časť jej činnosti predstavovali najmä násilné výtržnosti, ku ktorým v tomto období dochádzalo mimoriadne často a tvorili veľkú časť riešených prípadov.

Četník na koni (medzivojnové obdobie) (Zdroj : internet)

Nepochybne i preto, že násilné riešenie sporov bolo do určitej miery zakorenené v mentalite nemalej časti obyvateľstva, ktorí namiesto oficiálnych úradných postupov dávali prednosť takýmto metódam. Násilnosti tak prevádzali miestneho človeka pri najrozličnejších príležitostiach. Často sa bez nich nezaobišla návšteva krčmy, obchodovanie či spoločenská udalosť. K násilným výtržnostiam dochádzalo nezriedka napríklad i na svadbách, kde sa pod vyčíňanie najčastejšie podpisovala bujará nálada a alkohol, ako aj istý špecifický zvyk niektorých obyvateľov, ktorí nerešpektovali súkromný charakter podujatia a často si ho zamieňali s verejnou zábavou. Neraz na svadbu prišli bez pozvania,čo sa pochopiteľne nestretlo s pochopením účastníkov.

K takejto udalosti došlo napríklad dňa 6. septembra 1927 nezávisle na dvoch svadbách prebiehajúcich na opačných koncoch Kysúc. Prvý incident sa odohral v Novej Bystrici v krčme Fratiška Slučiaka, kde prebiehajúcu svadbu narušili neohlásení hostia. Ich samopozvanie napokon skončilo krvavou bitkou, v ktorej lietali nože i hrnce. Na konci ostalo niekoľko zranených, úmrtia našťastie hlásené neboli. Podobný incident zaznamenali v rovnaký deň i v Turzovke na svadbe istého Kavalka s Dorociakovou. Scenár bol takmer rovnaký ako v predchádzajúcom prípade. Svadobné veselie si partia okoloidúcich pomýlila s verejnou zábavou, na ktorú prišli bez pozvania, pričom ako akési prístupné priniesli i dva sudy piva. Svadobníkom sa to pochopiteľne nepáčilo a celú partiu aj so sudmi vyhodila von, čo sa nezaobišlo bez bitky.

Prostitúcia

Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že v hlboko religióznom prostredí Kysúc neboli pre vykonávanie „najstaršieho remesla“ veľké možnosti, nebolo to celkom tak. Je síce pravda, že prostitúcia, ktorá bola v období prvej republiky radená k ilegálnym a protiprávnym činnostiam, na Kysuciach nedosahovala úroveň, ako vo veľkých mestách, (napríklad v susednej Žiline) zaznamenané prípady nám dokumentujú, že i táto činnosť dotvárala kolorit temnejšej strany tunajšieho spoločenského života. Prostitúcia sa v tomto období nevykonávala verejne. Najčastejšie k nej dochádzalo v krčmách a lacnejších reštauráciách, neraz i v súkromných domoch, kde na svojich zákazníkov čakali zväčša miestne ženy, ktoré si takto chceli z rozličných dôvodov privyrobiť.

V Čadci bola prostitúcia rozšírená najmä v pohostinských a ubytovacích zariadeniach v blízkosti železničnej stanice, kde evidovali najväčší pohyb ľudí. Išlo dokonca o natoľko lukratívne miesto, že za zárobkom sem okrem miestnych prichádzali tiež pracovníčky z Třinca, Žiliny a ďalších miest. V obciach túto činnosť prevádzali často v súkromných domoch, ktoré sa pod vplyvom osadenstva často menili na domy verejné. Ich prítomnosť máme zdokumentovanú na viacerých miestach. Jeden začiatkom 30. rokov istý čas fungoval i v Klokočove a to rovno oproti nedávno postavenému kostolu, kam za telesným potešením chodili mládenci z celého okolia.

Lúpeže

Lúpeže, čo boli krádeže s použitím násilia, neboli na Kysuciach v medzivojnovom období nijakou zvláštnosťou. Často pri nich zohrával svoju úlohu alkohol. Jedna z mnohých lúpeží tohto obdobia sa odohrala koncom júla 1931 v Krásne nad Kysucou, kde prepadli Juraja Jakubca zo susednej Oščadnice. Menovaný sa v bližšie neučený deň vracal z Krásna nad Kysucou domov do Oščadnice, pričom cestu si chcel skrátiť cez les Šošničky. Práve tu ho však zastavili dvaja muži. Najskôr si vypýtali cigarety a zápalky, ktoré im dal. Potom však Jakubca chytili, fyzicky napadli a jeden z nich dokonca na výstrahu vystrelil z revolvera. Následne mu ukradli týždennú výplatu 41 korún, 2 rožky a kúsok klobásy. O bezcharakternosti lúpežníkov svedčí i záver ich činu, keď poškodenému nechali 1 korunu, s tým, aby si za ňu kúpil povraz a obesil sa na ňom.

Dopravné nehody

V období medzi dvoma svetovými vojnami nebola núdza ani o dopravné nehody. K incidentom zapríčineným zväčša osobnými automobilmi dochádzalo pomerne často a to i napriek tomu, že hustotu dopravy s dnešnou situáciou nemožno ani len porovnať. Priemerný človek v tom čase videl auto raz za časa osobných áut by sme koncom 20. rokov mohli na Kysuciach napočítať okolo dvoch desiatok. O nehody napriek tomu nebola núdza, pričom významnú úlohu pri nich zohrávala neopatrnosť vodičov i chodcov spojená s nerešpektovaním predpisov.

Napríklad v septembri 1927 zrazilo osobné auto firmy Reich z Krásna (okr. Valašské Meziříčí) v Staškove 5 ročného chlapca. Nešťastie v tomto prípade spôsobila neopatrnosť a samopaš detí, ktoré si vymysleli nebezpečnú zábavku – prebehovať na poslednú chvíľu popred jazdiace autá. Tragicky sa tiež skončila kolízia v Turzovke, kde auto zrazilo a usmrtilo syna bývalého miestneho notára.

V rovnakom mesiaci došlo ku kolízií dvoch osobných áut i na Horelici. Na hlavnej ceste spájajúcej Čadcu a Žilinu sa tu zrazilo auto dr. Reicha z Čadce s automobilom majiteľov oščadnickej píly. Nehodu spôsobila neopatrnosť vodičov nerešpektujúcich dopravné predpisy. Kvôli značnému počtu voľne sa pasúceho dobytka dochádzalo často i ku kolíziám s hospodárskymi zvieratami. Jednu z nich máme zdokumentovanú v Horelici, kde sa v septembri roku 1927 zrazila s autom jalovica miestneho obyvateľa Chrastinu. Podľa zaznamenaných správ zviera skočilo pred auto v poslednej chvíli a vodič preto zrážke už nedokázal zabrániť.

Nepriaznivú dopravnú situáciu úrady v tom čase evidovali v Čadci, kde vodiči často holdovali nebezpečnému zlozvyku. Pri jazde okresným sídlom, zrejme v snahe predviesť jazdu miestnemu obecenstvu, prechádzali po ceste mimoriadne vysokou rýchlosťou, čím ohrozovali okoloidúcich, najmä školákov. Miestne úrady preto navrhovali maximálnu rýchlosť v Čadci úradne obmedziť tabuľami na 6 km/h.

Krádeže

K najčastejším prečinom v medzivojnovom období však patrili majetkové delikty, ako krádeže, podvody a podobne, ktoré boli takmer na dennom poriadku. Najviac sa kradli predmety každodennej potreby a hospodárske zvieratá predstavujúce najdostupnejší objekt. Z mnohých prípadov uveďme niektoré. V lete roku 1933 do databázy zlodejov pribudol i bližšie nemenovaný muž z Olešnej‐Potôčkov. Jeho prečin bližšie popisuje článok s názvom Na Olešnej pri potôčku húsky sa perú publikovaný v časopise Kysucké hlasy. „J. K. občan z potôčkov olešnianskych, ktorý bol kedysi vojakom v Prešporku pri Dunajku a tak sa mu zrejme zaľúbila tá známa pesnička „Pri Prešpurku pri Dunajku husky sa perú, vezmi Janko karabinku zastrel si jednu.“ On síce karabinky nevzal, ale namiesto nej vzal si až dve húsky od ktorejsi neznámej kysuckej Zuzky a hajdy s nimi ešte za tmy do Čadce na predaj. Tu však chlapa zdrapili strážnici na nočnej a odovzdali ho úradom.“

Krádeže hydiny boli na Kysuciach v tom čase mimoriadne rozšírené. Najčastejšie k nim dochádzalo práve začiatkom roku 1933, k čomu v nemalej miere prispievala i zlá sociálna situácia spojená s kulmináciou veľkej hospodárskej krízy. Práve v tomto období úrady zaznamenali i prípad 23 ročného Štefana Hrdého z Ochodnice, ktorý začiatkom roku 1933 ukradol Angele Švaňovej z Veľkej Rudiny 30 sliepok. Prvá krádež ešte ostala pre zlodeja bez následkov, zrejme to ho pri vlastnej bezočivosti viedlo k tomu, aby svoj čin o niekoľko týždňov zopakoval. Pri ňom však už nemal toľko šťastia, majiteľka aj s rodinou ho dolapila a odovzdala bezpečnostným úradom. V máji rovnakého roka zas máme zdokumentované početné krádeže tovarov v obchodoch. V Starej Bystrici napríklad bližšie nemenovaný páchateľ zo susednej Novej Bystrice vykradol filiálku miestnej Baťovej správkárne (predajne) odkiaľ vzal 3 páry gumených čižiem. V rovnakom mesiaci úradovali zlodeji v tej istej obci znova. Tentoraz si trojica páchateľov vzala na mušku miestny obchod Davida Kleina, kam sa vlámali a majiteľovi vzali tovar v hodnote 1700 korún.

autor: Mgr. Martin Turóci, PhD

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>