Germánske runy na Kysuciach? Legendárne a tajuplné Kamenné prahy postupne odkrývajú svoje tajomstvo

runy Poznáte Kamenné prahy? Ak máte radi záhady, legendy a tajomstvá, prečítajte si zaujímavý príspevok od Petra Kvasnicu.

Časť prvá

Zoznámte sa prosím s Kamennými prahmi

V mieste stretu katastrálnych hraníc dvoch okresov Kysucké Nové Mesto a Čadca a ich obcí Ochodnica a Dunajov sa nachádza zaujímavá lokalita s názvom Kamenné prahy. Predpokladám, že Kamenné prahy nebudú konkrétne miesto, ale predstavujú výrazne vystupujúci a pomerne ostrý hrebeň Chotárneho kopca, ktorý bol v minulosti označovaný názvom Rakovka – Rakowka. Hrebeň Kamenných prahov má dĺžku približne 1 kilometer s nadmorskou výškou od 870 do 770. Týmto záhadným miestom prechádza v súčasnosti zelená turistická trasa, ktorá začína v obci Nesluša, pokračuje obcou Ochodnica a osadou Belajky až na Chotárny kopec. Ďalej na Vojtov vrch, následne do mesta Čadca.
Už v čase prvého vojenského mapovania z 18. storočia vidíme na mapových listoch cestu, ktorá viedla cez Kamenné prahy. Žeby ľudia, ktorí dlhé storočia prekonávali pohorie Javorníky nazvali toto miesto práve Kamennými prahmi?

Ocitneme sa po prekročení týchto „prahov“ v dávnej a tajuplnej minulosti? Či narazíme iba na miestnu legendu, ktorej tvorcami boli miestni obyvatelia? Osobne legendy veľmi neobľubujem, no z vlastnej skúsenosti viem, že i legenda sa v okamžiku môže zmeniť na skutočnosť.

Milí čitatelia, ak predpokladáte, že v závere príspevku rozlúštime záhadu Kamenných prahov, asi Vás sklamem a Vy ste práve dočítali tieto riadky. Avšak ak patríte medzi zvedavých ľudí, ktorí majú radi záhady, legendy a tajomstvá, nech sa páči, poďme spoločne prekročiť „Kamenné prahy.“

Germánske runy, runové písmo? O čom je reč?

Nechcem zaťažovať čitateľa poučkami o runovom písme. V podstate som sa nikdy o túto problematiku príliš nezaujímal. Napriek tomu informácií je neúrekom. Nájdeme ich v knihách a samozrejme na internete. Takže uvádzam iba v krátkosti, pre lepšie pochopenie našej „problematiky“ s Kamennými prahmi.

Runy boli považované za posvätné písmo a jednotlivé znaky runového písma mali mať až magickú moc. Runové písmo ochraňovalo ľudí a majetok, zaznamenávali sa ním dôležité udalosti. Stará, pôvodná „abeceda“ sa skladala z 24 znakov a nazývala Futhark.¹

„Runy alebo runové písmo je starogermánske hranaté písmo. Predpokladá sa, že vzniklo v 1. storočí odvodením od rímskeho písma (alebo gréckeho, etruského). Často sa vytesávali do kameňa (runové kamene) alebo ryli do dreva, zbraní a ozdôb.“ ²

„Runy - germánske písmo bolo určené skôr na zvláštne príležitosti ako na bežné používanie. Názov “runy” je označenie starovekých znakov, ale ako samotní Germáni nazývali tieto znaky nevieme. Od 3. storočia bol používaný starší futhark, hláskovú hodnotu run poznáme z neskoršieho porovnávania s latinkou.“ ³

Známe runy v susednom okrese

Nám najbližšia lokalita, na ktorej sa predpokladá nález runového písma je hrad Lietava. Runové písmo na hrade odokryl v roku 1969 Dr. Vojtech Bukovinský a Štefan Lučančin. O tomto náleze uverejnil v časopise Krásy Slovenska príspevok. Ten vyšiel v roku 1970.⁴

„Prvá písomná zmienka“ o kysuckom runovom písme

V roku 1973 napísal Dr. Vojtech Bukovinský ďalší príspevok do časopisu Krásy Slovenska, kde sa v súvislosti s runovým písmom z hradu Lietava zmieňuje o obchodnej ceste, známej ako Jantárová cesta, ktorá vraj viedla i cez Kysuce, Jablunkovský priesmyk až na územie dnešného Poľska. Končiť mala na pobreží Baltického mora. Na tejto obchodnej ceste boli vytvorené akési „staroveké orientačné míľniky.“ Prvý z existujúcich míľnikov identifikoval nad obcou Prečín v okrese Považská Bystrica. Druhý míľnik lokalizoval „pod končiarom vrchu Rakovka na juh od Čadce.“⁴ Iba pripomínam, že vrch Rakovka je starší názov pre Chotárny kopec.

kamenne prahy9

Oba míľniky obsahovali do skaly vyhĺbený súbor symbolov krétsko – mykénskeho, fenického, latinského a gotického písma. Zvláštnu pozornosť venoval zhode dvoch fenických hlások, konkrétne Q a T.⁴

Môžeme teda miesto s vyhĺbenými symbolmi pod vrchom Rakovka, ktoré opisuje Dr. Vojtech Bukovinský, považovať za Kamenné prahy? A odkiaľ sa vlastne dozvedel o symboloch na Kamenných prahoch? Nevedno...

Naviac v príspevku pre časopis Krásy Slovenska spomína nález istej „Horelickej dosky.“ Doska bola údajne nájdená v lesoch na západ od starobylej kysuckej osady Horelice, dnes mestská časť mesta Čadca. Symboly, nápisy, ktoré tvorili dosku identifikovali v roku 1973 ako egyptské démonické písmo.⁴

Zaujímavé však je, že medzi obyvateľmi obce Ochodnica sa i v súčasnosti stretneme s vedomosťou o Kamenných prahoch, ktoré boli súčasťou Jantárovej cesty, respektíve predstavovali orientačný bod, míľnik, ako uvádza vo svojom článku Dr. Vojtech Bukovinský.

Analýza nápisu na hrade Lietava hovorila, že k pôvodnému, najstaršiemu (azda keltskému) nápisu pribudol z ľavej strany germánsky runový text, zatiaľ čo vpravo od neho – oveľa neskoršie – bol pripísaný novším dánskym futharkom druhý záznam.⁴

Bližšie ku Kysuciam, konkrétnejšie o symboloch a znakoch

Informácie o kysuckom runovom písme v lokalite Kamenné prahy sa objavili i v kysuckých periodikách, ako napríklad v Týždenníku Kysuce (1972) a Kysuckom kalendári (1993). Tieto zdroje využil pri písaní svojej rigoróznej práce i Mgr. Róbert Stenchlák. Témou jeho práce bolo „Skalité – história najsevernejšej kysuckej obce.“ Autor práce opisuje skalné nápisy, ktoré sa nachádzajú južne od mesta Čadca. Z Čadce sa je možné k nápisom dostať cez minerálne pramene U Vojtov, následne cez vrch Rakovka (súčasný Chotárny kopec) až sa ocitneme v obci Ochodnica, kde na takzvanej kopanej ceste, ktorá nesie názov Kamenné prahy, nájdeme staroveký písomný záznam. Ten je vyrytý do pôvodnej skaly.⁵

Tento písomný záznam – záznamy na Kamenných prahoch nie je možné preložiť, jedná sa o latinkou písané monogramy. Avšak na Kamenných prahoch zaujali iné symboly. Boli to predovšetkým dva kríže, ktoré sa mali nachádzať na čelnej stene skaliska. Pre náš príbeh je dôležité práve slovo „KRÍŽ!“ Jeden kríž bol jednoduchý a naklonený na pravú stranu. Nad druhým krížom sa nachádzal oblúčik.

Ďalšie symboly sa nachádzali na bočnej, pravej stene skaliska. Jednalo sa o jednoduchý rovnoramenný kríž a znak, ktorý sa ponášal na arabskú číslicu „9“, vyrytý bol v nepravidelnom kruhu. Podľa Bukovinského to boli symboly fenickej abecedy „T“, „Q“, „T“ a „R“. Ich vek odhadol na 3 000 rokov.⁵

Nie menej významný skalný nápis bol údajne vyrytý približne 150 m severne od Kamenných prahov. Nachádzal sa na miestach, kde Jantárová cesta mala meniť svoj smer, lepšie povedané na miestach dávnej križovatky obchodných ciest.⁵

Kysucký „hrad“ na vrchu Černatín

V roku 1927 vydáva Rudolf Matter svoj Kysucký dejepis, ktorý spracoval, ako sám uvádza na základe rôznych listín a archívnych záznamov. Rudolf Matter bol počas svojho života richtárom Makova i Čadce a jeho veľkou záľubou bola práve história.⁶

V už spomínanom Kysuckom dejepise opisuje Rudolf Matter konkrétnu lokalitu pod rôznymi názvami; Čreňahrad – Čerenatin – Černatin. Jedná sa o dnešný vrch Černatín, ktorý má nadmorskú výšku 922 metrov a týči sa nad obcami Radôstka, Povina i Lodno. Podľa Rudolfa Mattera bol vrch Černatín domovom nášho „prakmeňa Keltov.“ Žil na ňom najstarší predstaviteľ pastierskeho ľudu „keltov“ – „bača.“ Tento bača, dnes by sme povedali skôr náčelník, vodca, mal na vrchu Černatín postavený hrad, ktorý bol čiastočne murovaný a čiastočne drevený.⁷

Ešte v súčasnosti (v časoch Rudolfa Mattera) bolo možné si na Černatíne všimnúť viaceré priehlbiny s vyčnievajúcimi kameňmi, na ktorých boli vyryté „hieroglyfy.“ Išlo o znaky kríža J.H.S., teda stopy kresťanstva, avšak nachádzal sa tu i odkaz na dobu pohanskú v podobe vyrytých hviezd, mesiaca a ďalších symbolov. Na Černatíne vraj stáli na rovnej vrcholovej plošine štyri kamene.⁷

Černatín je dávna a veľmi zaujímavá kysucká legenda a čas ukáže pravdu. Zaujímavá je však zmienka o znaku v tvare kríža, ktorý sa podľa Bukovinského mal nachádzať i na lokalite Kamenné prahy. Povieme si, že sa jedná o náhodu? No možno, avšak náš príbeh ešte nekončí a pamätajme si, že na bájnom Černatíne sa okrem symbolu kríža nachádzali i symboly HVIEZD a MESIACA.

Slnko, mesiac a hviezdy

Tieto tri symboly spájajú Kamenné prahy a Černatín. Spájajú našu spoločnú kysuckú históriu? Či iba vytvárajú legendu, rozprávku pre deti na dobrú noc?

V roku 2010 vydal Jozef Marec jednu so svojich mnohých publikácií s názvom Čadca - legendy, fakty, poklady. V uvedenej knihe sa venuje okrem iného i kysuckým osadám, pričom nevynechal osadu Blažková, ktorá patrí pod mesto Čadca.

V osade Blažková prežila celý svoj život pani Mária Macurová, ktorá mala v tom čase 78 rokov.⁸ Z jej života zaujme jedna konkrétna spomienka: „Hentam hore, za Chotárom tam sme chodievali na Belajky na slivky. Boli tam také skalné prahy a na jednej skale vytesané akési znaky. Slnko, Mesiac a hviezdy. Ktovie, čo to bolo. Už je to vraj rozbité, lebo ľudia tam hľadali poklady.“ ⁹

Za „Chotárom“ myslela pani Mária Macurová zrejme Chotárny kopec,⁸ staršie označovaný i ako Rakovka – Rakowka. Na slivky chodievali do osady Belajky, osada patrí pod obec Ochodnica a vzdialená je od Kamenných prahov približne jeden kilometer.

Pani Mária Macurová nám vďaka svojim spomienkam dokonale prepojila Kamenné prahy a bájny vrch Černatín. Pripomeňme si, že si na Kamenných prahoch si pamätá vytesané znaky, ktoré sa podobali na SLNKO, MESIAC a HVIEZDY. O symboloch v tvare Mesiaca a hviezd hovorí i Rudolf Matter vo svojom Kysuckom dejepise a vo vzťahu k vrchu Černatín. Vrch Černatín a Kamenné prahy sú vzdušnou čiarou od seba vzdialené takmer 11 kilometrov a v období, keď sa pani Macurová narodila bol už zrejme Rudolf Matter po smrti. Teda predpokladám, že sa nestretli a vzájomne nezdieľali informácie o symboloch na dvoch odlišných lokalitách. Ďalej pani Macurová hovorí, že „ľudia tam hľadali poklady.“ To korešponduje s názormi viacerých ľudí, že na Kamenných prahoch sa hľadal poklad, ktorý tu zakopal Jánošík, respektíve jeho zbojnícka družina.

„Prekročili“ sme Kamenné prahy, osobná skúsenosť

V mieste stretu katastrálnych hraníc dvoch okresov Kysucké Nové Mesto a Čadca a ich obcí Ochodnica a Dunajov sa nachádza zaujímavá lokalita s názvom Kamenné prahy...

Som človek, ktorý radšej raz vidí, než stokrát číta, či počuje. Mám rád regionálnu literatúru, no občas mi k množstvu textu, ktorý je bezpochyby kvalitný, chýba tá povestná fotografia, dôkaz o existencii niečoho. Práve preto rád navštevujem miesta regiónu Kysuce a spájam text s fotografiou daného miesta. Inak tomu nebolo ani v prípade Kamenných prahov. Dlho som sa na túto lokalitu chystal, tešil a veril, že tam niečo objavíme.

kamenne prahy8 Veľký kameň na kopci

S priateľmi sme sa na miesto vydali v mesiaci február 2024. Vyrazili sme z obce Zákopčie, časť U Holých, pokračovali osadou Blažková až pod Chotárny kopec, kde sa nám zrejme podarilo identifikovať lokalitu zaniknutého majera Rakowka. Odtiaľ sme prešli až na Kamenné prahy. Lokalita Kamenné prahy je vyznačená na viacerých mapách, pričom osobne som sa sústredil na takzvanú „lidarovú“ mapu, kde môžeme na konkrétnom mieste vidieť v teréne zreteľnú dieru. Tá sa nachádza na kopci, nad turistickou trasou. Výškový rozdiel medzi cestou (turistickou trasou) a vrchom kopčeka s dierou je približne 7 metrov.

kamenne prahy3 Prvý kameň s nápismi leží priamo na turistickej trase

kamenne prahy4 Prvý kameň s nápismi leží priamo na turistickej trase

kamenne prahy5 Na mieste s prvým kameňom

Kým sme dorazili k tomuto konkrétnemu miestu, všimli si množstvo dier v teréne. Tieto diery by podporovali tvrdenie niektorých ľudí, že na Kamenných prahoch hľadali v minulosti poklad známeho zbojníka Jánošíka. Priamo na turistickej trase sa nachádza jeden „popísaný“ kameň (obrázok č. 1), na ktorom je i zelená značka turistického chodníka. Symbolov na kameni je nesporne mnoho, vzájomne sa prekrývajú.

Zaujme symbol kríža, ktorý sme v našom príbehu toľko spomínali. Možno si povieme, že tento kameň sa nachádza priamo na turistickom chodníku a ľudia si tu z dlhej chvíle robia značky. Pripúšťam, čo však naša „diera“ z „lidarovej“ mapy, ktorá sa nachádza o 7 metrov vyššie? Naša zvedavosť nám nedá a škriabeme sa do kopca, ktorý je posypaný kamením a husto zarastený. Všade je množstvo dier, keď tu zrazu medzi stromami nachádzame veľký kameň porastený machom. Na kameni sa nachádzajú vyryté ďalšie symboly. Kto by sem hore chodil a vytváral z dlhej chvíle do kameňa rôzne symboly?

kamenne prahy1

Dva kríže a runové písmo na veľkom kameni?

Kameň porastený machom v ťažšie dostupnom teréne (obrázok č. 2) skutočne vydal zaujímavé tajomstvá, ktorými sú Kamenné prahy opradené. Na kameni sú vyryté viaceré symboly. Z nich zaujmú predovšetkým dva kríže a znaky runového písma, konkrétne sa môže jednať o znaky „Othila“ (znamená dedičstvo, odlúčenie) a „Nauthiz“ (znamená potrebu, prekážku, pomoc, varuje pred rizikom, nabáda k opatrnosti).¹⁰ Môžeme skutočne symboly na veľkom kameni považovať za znaky runového písma? A čo znaky v tvare dvoch krížov?

kamenne prahy2

kamenne prahy10

Záver?

V úvode tohto príspevku som upozorňoval, že záhadu Kamenných prahov v tomto okamihu nerozlúštime. Aby sa z legendy stala skutočnosť, musel by na lokalite Kamenné prahy rozhodne prebehnúť odborný výskum.

Kamenné prahy sú pre mňa osobne veľmi zaujímavé miesto, ktoré má svoju tajomnú energiu. V minulosti sa tu muselo niečo diať. A možno sa mýlim. Či sú symboly staré tisícky, stovky rokov nevieme. Možno išlo iba o zábavu miestnych obyvateľov. Nesieme zabúdať na fakt, že vo vzdialenosti jedného kilometra od Kamenných prahov stával v minulosti veľkostatok – majer Rakowka. Veľkostatok sa prvýkrát spomína v roku 1749 a choval sa na ňom dobytok.¹¹

Pod Kamennými prahmi sú na „lidarových“ mapách zase zreteľné zaniknuté polia, role. Mohli teda skaliská Kamenných prahov slúžiť ako „ihrisko“ pre vtedajších ľudí, ktorí pracovali na majeri, respektíve na zaniknutých roliach? Zabávali sa na Kamenných prahoch deti z neďalekej osady Belajky?

kamenne prahy6 Malý kopček odhalil veľké tajomstvá o Kamenných prahoch

kamenne prahy7 Cesta vedúca popod Kamenné prahy. Je toto Bukovinského kopaná cesta

Ťažko robiť závery. Veď záver nebol ani mojim zámerom. Zámer bol sprostredkovať čitateľovi informácie o zaujímavom mieste regiónu Kysuce, ktoré sa akosi stratilo v časopriestore. Je nepoznané. Veľa ľudí o Kamenných prahoch netuší a informácie o lokalite sú roztrúsené vo viacerých zdrojoch.

Snažil som sa ich preto „pozliepať“ dokopy a možno poodhaliť kúsok našej regionálnej histórie. Kamenné prahy si zaslúžia našu pozornosť, úžasné je prepojenie tejto lokality s bájnym Černatínom. Na Kamenné prahy sa určite ešte vydáme, lepšie ich preskúmame a verím, že Vám prinesieme ďalšie zaujímavé informácie.

Stručný prehľad o „kysuckých symboloch.“ Alebo ako vznikla legenda o Kamenných prahoch. Podobnosti vo výpovediach a dostupných zdrojoch.

Rudolf Matter, Kysucký dejepis, 1927: zmienka o „hrade“ na vrchu Černatín. Píše o symboloch; hviezda, Mesiac, kríž.

Dr. Vojtech Bukovinský, Týždenník Kysuce, 1972: zmienka o Kamenných prahoch. Píše o symboloch; kríž a iné (Bukovinský považoval symboly na Kamenných prahoch za staroveké orientačné míľniky, tento názor prevláda i v súčasnosti u obyvateľov obce Ochodnica).

MUDr. Jozef Marec, Čadca – legendy, fakty, poklady, 2010: p. Macurová hovorí Kamenných prahoch a o symboloch; Slnko, Mesiac, hviezda (lokalita zničená pri hľadaní pokladu a podľa informácií ľudia verili v existenciu ukrytého pokladu).

Zdroje:

1 pohanstvi.net
2 sk.wikipedia.org
3 www.hradiska.sk
4 hradlietava.sk
5 STENCHLÁK, R.: Skalité – história najsevernejšej kysuckej obce. Rigorózna práca. Katolícka univerzita v Ružomberku. 2003. Dostupné na: www.skalite.sk
6 www.makov.sk
7 MATTER, R.: Kysucký dejepis. Vydavateľstvo „Považské Noviny.“ 1927.
8 MAREC, J.: Čadca – legendy, fakty, poklady. Vydalo mesto Čadca, 2010. ISBN 978-80-970511-8-1.
9 MAREC, J.: Čadca – legendy, fakty, poklady. Vydalo mesto Čadca, 2010, str. 83. ISBN 978-80-970511-8-1.
10 Internet.
11 LIŠČÁK, M.: Čadca a okolité obce v správe panstva Strečno od konca 18. storočia do polovice 19. storočia. Kysucké múzeum v Čadci, 2018. ISBN 978-80-88708-62-9.