Informácia, že na Dolných Kysuciach stálo významné hradisko nie je úplne nová. V odborných kruhoch sa už niekoľko rokov s lokalitou Malého Vretňa pracuje ako s miestom, kde stálo opevnenie alebo hradisko. Napríklad v roku 2019 Archeologický ústav SAV na tomto mieste vykonával prieskum, kde prebiehalo overenie valového systému v polohe Malý Vreteň (653 m n. m.) a taktiež porovnanie s lidarovým zobrazením.

Možno toto bol pre nadšenca a milovníka Kysúc Petra Kvasnicu podnet zorganizovať výpravu na toto miesto. S potešením som prijal jeho nápad pozrieť si toto tajomné miesto. Pozvanie prijali aj pracovníci Krajského pamiatkového úradu Žilina Tomáš Kopták a Mariana Lehutová, archeologička z Kysuckého múzea Čadca Danka Majerčíková a nadšenec histórie Braňo Gašpierik.

Stretnutie na úpätí hory Malý Vreteň v Snežnici

Naše prvé stretnutie bolo na úpätí Malého Vretňa v Snežnici. Po vzájomnom predstavení bolo hneď jasné, že si nájdeme spoločné témy. Verejné priestory, prístup ľudí k architektúre a úcta k histórii… O tom by sa dalo diskutovať celé hodiny. Onedlho sme už boli pri miestnej kaplnke, ktorá sa nachádza medzi horami Malý Vreteň a Vreteň, ktorý je tiež často označovaný pod názvom „Veľký.“ Veľmi pekné miesto. Na tomto mieste sa už rozbehla debata o našom dnešnom cieli.

Hradisko na Malom Vretni

Tomáš Kopták odpovedá, čo o hradisku na Malom Vretni vieme. “Ide o najväčšie hradisko na Kysuciach. Pôvodný výskum Ondreja Šeda, pracovníka Kysuckého Múzea zo 70. rokov odhaduje, že hradisko má rozlohu až 3 hektáre. Vtedy hradisko datoval na prelom mladšej doby bronzovej a staršej doby železnej. To znamená, že ide o lužickú kultúru.”

Tomáš ďalej upresňuje: “Rozsah hradiska myslím si, že celkom dobre potvrdzujú lidarové snímky. Okrem hlavného opevnenia ešte badať nejaké terasy, ktoré mohli byť osídlené. Z lokality máme viacero črepov. Niektoré z nich mohli byť aj zo 14. storočia. Teda zo stredoveku. To znamená, že opevnenie mohlo mať svoje pokračovanie v čase a polohu mohli využívať i Slovania. Indíciou sú stredoveké črepy a tiež poloha. Lokalita teda mohla slúžiť ako strážny hrad, respektíve opevnenie.”

Pod pojmom hrad si však nemusíme predstavovať niečo veľkolepé. Tomáš Kopták upresňuje: “V neskoršom období tohto miesta si môžeme predstaviť skôr hrádok. To v tej dobe (14. storočie) mohla byť jednoduchá zrubová, zväčša vežová stavba a opevnenie mohlo byť skôr z drevených kolov ako z kameňa. Každopádne hlavný význam opevnenia bol v mladšej až neskorej dobe bronzovej.“

Viac záhady do nášho príbehu prináša fakt, že Vreteň volali ako Stará Baba.

“Takýto názov by mohol pochádzať z veľkomoravského obdobia. Pre veľkomoravské a poľské miesta a názvy boli baby častokrát ako kultové miesta, prípadne svätyne. Ale takéto nálezy sú u nás ojedinelé.”

Cesta na Malý Vreteň ubehla veľmi rýchlo. Danka Majerčíková rozprávala o nálezoch keramiky na Dolných Kysuciach a taktiež o dôvodoch, prečo sa takéto hradiska stavali. Celkovo o lužickej kultúre toho vieme dosť. Nájdená keramika určuje dobu osídlenia hradiska do neskorej bronzovej doby, alebo na začiatok staršej železnej doby.

Tesne pod vrcholom Braňo a Peter ukazuje na prvé náznaky valov. S Braňom porovnávame terénne nerovnosti s lidarovými snímkami. Tak na týchto miestach na Kysuciach už pred niekoľkými tisícmi rokov boli ľudia a budovali opevnenia! Čo sa muselo na týchto miestach odohrávať? Pred kým sa ľudia tej doby bránili? Svoj význam mala v histórii napríklad jantárová cesta. Z Malého Vretňa je len kúsok ku Kysuckej bráne. Navyše neďaleko sa nachádza ďalšia významná lokalita, a to v Divinke.

Z Malého Vretňa cez úzky pás z inak zalesneného kopca obdivujeme väčší Vreteň. To už sa nachádzame na samotnom hradisku. Vnútri badať ďalšie terénne nerovnosti - terasy. Tomáš, Danka a Marianka rozprávajú o tom, čím všetkým mohli byť tieto terasy. Sú to umelo vytvorené plochy, na ktorých v minulosti mohli stáť príbytky a hospodárske zázemie pôvodných obyvateľov tejto lokality.

Akropola

Akropola

A sme na vrchole Malého Vretňa!

Tu si robíme fotografie a onedlho sa už každý vyberá hľadať niečo, čo by mohlo byť staré. Odlíšiť obyčajný kameň od starej keramiky nie je pre laika jednoduché. Ďalšou vedou je určiť obdobie takéhoto nálezu. Za objav dňa môžeme považovať nález Petra Kvasnicu - inak sfarbené kamienky ako okolitý terén by mohli byť črepinami a mazanicou, ktorá bola v minulosti vlastne stavebnou hlinou. Na severnej strane Peter a Braňo ukazujú na zlom v terénnom reliéfe - vale. Mohlo by sa jednať o vstupnú bránu do hradiska? Tomáš však upresňuje, že v tomto prípade môže ísť o zvážnicu (cestu) alebo o zosuv pôdy spôsobený eróziou.

Týmto dnešné “bádanie” ukončujeme. Cestou dole debatujeme o histórii, krajinotvorbe a celkovo úcte Slovákov k historickým pamiatkam. Bohužiaľ, naša úcta k práci našich predkov je malá. Ale to je na samostatnú debatu.

A sme na úpätí Malého Vretňa. Teší nás, že i my laici a nadšenci sme mali možnosť stretnúť sa s odborníkmi. Veríme, že naše objavovanie tajomných kysuckých miest bude pokračovať.

Celkový pohľad na Malý Vreteň

A čo o záhadnom hradisku na Kysuciach povedať na záver? Azda len to, že by si toto pekné miesto zaslúžilo viac spropagovať. Na Kysuciach nemáme hrad a ani inú veľmi významnú historickú budovu. O to viac by sme mali mať úctu k tomu, čo predsa len máme. A nie je toho málo. No a že nemáme na Kysuciach hrad? No… vlastne máme. Predsa ten na Malom Vretni!

autor: Peter Kolembus, Peter Kvasnica
foto: Peter Kolembus, Peter Kvasnica