Firma ADLO Čadca. História (takmer) zabudnutého podniku

O jeho existencii nájdeme v súčasnej literatúre iba skromné zmienky, pritom išlo o jeden z najvýznamnejších podnikov založených na Kysuciach do povojnového obdobia. Podnik vznikol v poslednom vojnovom roku v Čadci. Za jeho založením stála podnikateľská iniciatíva dvojice spoločníkov Jozef Adame a Vojtech Lošonský pochádzajúcich z Bratislavy, ktorá sa rozhodla spojiť sily a doterajšie podnikanie rozšíriť na novom mieste.

Oblasťou podnikania dvojice podnikateľov bola kovovýroba, pričom už v roku 1941 v Bratislave založili spoločný podnik. Do Čadce prišli niekedy v prvej polovici roku 1943 s víziou rozšíriť svoje podnikanie a spustiť produkciu nového sortimentu. Ťažiskom výroby sa mala stať predovšetkým produkcia ručných vodných púmp a strojových čerpadiel.

To, že si za miesto svojho podnikania vybrali práve Kysuce a Čadcu nebola náhoda. Na nové pôsobisko ich prilákali prirodzené hospodárske prednosti regiónu, z ktorých môžeme prioritne uviesť dobrú dopravnú polohu a dostatok voľnej pracovnej sily. Blízkosť neďalekého priemyselného Ostravska zas ponúkala dostupné a stabilné dodávky materiálu. Voľba podnikateľov zo západného Slovenska pri lokalizácii nového podniku teda padla na Čadcu. Prípravné práce zahŕňajúce prvé nevyhnutné administratívne kroky začali ešte v roku 1943. Od 1. 8. dvojica podnikala v Čadci ako živnostníci, pričom nasledujúce mesiace sa niesli v znamení prípravy na spustenie rozsiahlejšej výroby.

Pôvodná budova firmy v roku 1944 (Zdroj: Kysucké múzeum)

Na produkciu nového sortimentu museli majitelia adaptovať staršiu budovu bývalého daňového úradu stojacu na mieste dnešného supermarketu TEMPO, v ktorej vznikla malá dielňa. Do Čadce spoločne s podnikateľmi a novým strojovým vybavením prichádzali v tomto viacerí robotníci špecialisti. Dňa 29. 1. 1944 Okresný úrad v Čadci vydáva oficiálny administratívny výmer, ktorým „povoľuje firme Adame a Lošonský, výroba čerpacích zariadení, verejná obchodná spoločnosť v Čadci vykonávať v obci Čadca číslo (popisné) 51 a 52 živnosť strojnozámočnícku, menovite výrobu čerpacích zariadení a obchod s čerpacími látkami.“

Lokalizácia podniku v priestore mesta (cca 1948) (Zdroj: Kysucké múzeum)

Výroba sa rozbehla o pár dní neskôr 1. februára 1944. Podnik v nasledujúcich obdobiach fungoval pod oficiálnym obchodným názvom ADLO pumpy Adame a Lošonský továreň na čerpadlá alebo v skrátenej forme ako ADLO (podľa mien jeho zakladateľov). Spočiatku zamestnával približne 40 pracovníkov vyrábajúcich vodné pumpy, automatické odstredivé čerpadlá a automatické vodárne. Z uvedeného výrobného sortimentu bol v tomto období najväčší záujem predovšetkým o vodné pumpy na ručný pohon. Vodná pumpa totiž oproti všeobecne rozšírenému spôsobu čerpania vody pomocou vedra a rumpálu zo studne mala viacero výhod.

Spoluzakladateľ firmy ADLO Jozef Adame (Zdroj: Zbierka rodiny Adame)Išlo nepochybne a pohodlnejší spôsob práce. Okrem toho pumpa po osadení uzavrela priestor studne, do ktorého sa tak menej dostávali rozličné nečistoty. Čerpanie vody tak bolo i hygienickejšie, čo vzhľadom k stále častým epidémiám rozličných infekčných chorôb sužujúcich Kysuce i ďalšie regióny v pravidelných intervaloch predstavovalo značnú výhodu. Samozrejme, okrem toho vodná pumpa dokázala čerpať vodu podstatne rýchlejšie, čo predstavovalo ďalší benefit a to najmä pri veľkých gazdovstvách. Všetky tieto i ďalšie faktory predstavovali základy dopytu a rozvoja budúceho podnikania. Pohnutá doba i napriek dobrým hospodárskym vyhliadkam podnikaniu spočiatku nepriala. Výroba vodných púmp sa tak v malej dielničke rozbiehala iba pomaly.

Záver vojny a prechod frontu podnik prečkal bez výraznejších následkov. Mestská kniha v Čadci nás o tomto období podniku informuje nasledujúcimi slovami: „V rokoch 1944 vznikol na Kysuciach vtedy ešte veľmi malý závod ADLO pumpy v Čadci. Za prácou sem dochádzalo iba niekoľko málo robotníkov. Boli to časy kedy ešte trvala okupácia. Pri porážke okupantov mnohí zamestnanci podniku pred rabujúcimi Nemcami svoje stroje skryli.“

Prichádza nová éra

Nová a zrejme najpriaznivejšia etapa histórie podniku sa začala písať po skončení najväčšieho vojnového konfliktu. Hneď na úvod treba poznamenať, že nasledujúce obdobia spojené s rozsiahlou povojnovou obnovou podniku mimoriadne priali. O kvalitné produkty spoločnosti ADLO bol na trhu značný záujem. Vodné pumpy kupovali obce, firmy a bežní občania. Mnohé z nich boli použité napríklad pri obnove verejných priestranstiev na skvalitnenie čerpania vody z verených vodných zdrojov. Prvé povojnové mesiace roku 1945 i nasledujúce roky 1946 a 1947 sa tak niesli v znamení permanentného rozvoja mladého podniku. Podniku rástli objednávky, príjmy i zamestnanecké stavy, ktoré rozširovali desiatky nových pracovníkov.

Koncom roku 1947 už v podniku, podľa odhadov, pracovalo okolo 100 zamestnancov. Rozvoj výroby si vyžiadal i rozšírenie výrobných kapacít. Niekedy v priebehu roku 1947 tak majitelia k pôvodnej dielni pristavali menšiu výrobnú halu.

Jozef Adame (prvý zľava) so svojimi zamestnancami (Zdroj: ŠA ZA, pracovisko Archív Čadca)

Zlomový rok

V tom čase podnik prosperoval a jeho vedenie pripravovalo ďalšie rozšírenie výroby. Zlom pre firmu ADLO, podobne ako pre väčšinu iných súkromných podnikov v krajine, priniesol nasledujúci rok 1948. Februárový komunistický prevrat a nasledujúca hospodárska transformácia predstavovali pre slobodné podnikanie zásadný zlom. Nástup komunistov bežní robotníci firmy ADLO privítali. Spoločne s robotníkmi z ďalších čadčianskych podnikov sa 24. februára zapojili i do generálneho štrajku, ktorým v čadčianskom okrese demonštrovali podporu nastupujúcej vládnej moci.

Počty štrajkujúcich síce neboli vysoké, no aj niekoľko stoviek stačilo na demonštráciu sily a posilnenie komunistických pozícií. Úplne inak prebiehajúce udalosti vnímali majitelia Jozef Adame a Vojtech Lošonský. Pre nich nástup komunistov k moci predstavoval zlú správu. Z komunistickej rétoriky i napriek tomu, že tá sa v predchádzajúcich mesiacoch niesla z taktických dôvodov v pomerne zmierlivom duchu, bolo dobre čitateľné, že nasledujúce obdobie neprinesie súkromnému podnikaniu nič pozitívne.

Výrobná hala pristavná k pôvodnej dielni v roku 1947 (Zdroj: Kysucké múzeum)

Medzi kysuckými živnostníkmi a podnikateľmi zavládli všeobecné obavy a neistota. Táto sociálna vrstva, ktorá patrila k najzásadnejším odporcom komunizmu, požívala nepriazeň nového režimu hneď od začiatku. V slovníku členov komunistickej strany zvykli podnikateľov označovať najčastejšie ako príživníkov, vykorisťovateľov či darmožráčov.

K hlavným zámerom komunistov preto hneď od nástupu k moci patrila eliminácia tejto spoločenskej vrstvy. V súlade s komunistickou koncepciou nový režim postupne znárodnil všetky miestne podniky a firma ADLO patrila medzi prvé. Už zakrátko dňa 8. 3. 1948 bola na podnik ADLO pumpy výmerom Povereníctva priemyslu a obchodu v Bratislave č. I/6‐10163/2 1948 uvalená národná správa predstavujúcu prakticky prvý krok k znárodneniu. Firmu úradne odňali pôvodným vlastníkom a majetkovo prešla dňa 20. 3. do rúk národného správcu, ktorým bol Jozef Adame. Oficiálne k znárodneniu došlo poštátnením bez poskytnutia náhrady ministerským dekrétom dňa 27. 6. 1948.

Firmu ADLO následne začlenili pod národný podnik Sigma Olomouc, pod ktorým, ako jeho pobočka fungovala niekoľko nasledujúcich rokov. Vo všeobecnosti presun do štátnych rúk podnikom a ich majiteľom nepriniesol nič dobré. Znárodnenie na rozdiel od komunistami deklarovaných predstáv o povznesení a rozvoji výroby, v praxi často prinieslo skôr či neskôr presne opačný efekt. Presne takýto bol i ďalší osud firmy ADLO.

V novej hospodárskej realite

Spočiatku sa síce zdalo, že podnik bude i v nových podmienkach napredovať, čo dobe poplatný kronikár zaznamenal na stránkach čadčianskej pamätnej knihy nasledujúcimi vetami:

„V roku 1948 sa podnik (ADLO) zapojil do nášho dvojročného plánu. Úlohy toho plánu prenášali sa postupne v život na pracoviskách. Poprvé začala oživovať na pracoviskách snaha po splnení daných úkolov, poprvé sa začínalo so socialistickým zmýšľaním. Bola to nová metóda práce, začal sa oživovať nový pomer človeka k práci, a tým aj uskutočňovať novú pracovnú morálku. Výrobný plán čerpadiel v tomto závode, jeho kontrola a jeho plnenie dostáva sa do popredia a s týmito skúsenosťami závod vstúpil v roku 1949 do prvého nášho päťročného plánu. Začína sa debata na pracoviskách o nových úkonoch.“

I po znárodnení podnik pod novým vedením fungoval dobre. Rast a rozvoj sa preniesli do všetkých hlavných ukazovateľov. V podniku figurujúcom pod novým názvom Sigma pumpy národný podnik závod Čadca (vo viacerých dokumentoch je uvádzaný tiež ako Sigma pumpy, národný podnik závod ADLO Čadca reflektujúci pôvodný podnik) rástol počet zamestnancov i objem výroby. Pokiaľ v roku 1944 pri založení v malej dielničke pracovalo asi 45 zamestnancov v roku 1951 ich už bolo okolo 300.

Logo firmy po znárodnení (Zdroj: ŠA ZA, pracovisko Archív Čadca)

Podnik tak spočiatku i v nových pomeroch fungoval v dobrej kondícii a presun vlastníckych pomerov výraznejšie nenarušil jeho výrobu, ako to bolo v prípade mnohých iných prípadoch. Zásluhu na tom však nemali vyššie spomínané nové iniciatívy, zavádzanie socialistických metód práce či socialistického súťaženia, debát na pracovisku a podobne. Hlavnú úlohu tu zohrávali dva faktory. Prvú predstavovala skutočnosť, že pôvodným majiteľom bolo i po znárodnení umožnené ostať pracovať v podniku. Predovšetkým jeden zo zakladateľov Jozef Adame svojimi skúsenosťami a schopnosťami prispieval k udržaniu a rozvoju výroby. I po prechode podniku pod správu podniku Sigma Olomouc pôsobil Adame ako vedúci závodu a z tejto pozície, ako hlavný odborník usmerňoval výrobu. Hoci nebol oficiálne riaditeľom, podľa zachovaných spomienok pamätníkov, práve on sa svojou odbornosťou zásadne podieľal na rozvoji.

Výrobný sortiment firmy ADLO (Zdroj: Kysucké múzeum)Koncom 40. rokov napríklad pracoval na pozícii technického riaditeľa a mal na starosti vývoj a kvalitu produkcie. Okrem toho práve on často zastupoval podnik pri dôležitých rokovaniach v tomto období. Udržiavanie predchádzajúceho vysokého štandardu kvality výrobkov i po znárodnení, ktoré kvalite v československých podnikoch vo všeobecnosti príliš neprialo, bolo podľa všetkého vo veľkej miere práve jeho zásluha. Okrem toho podniku v pofebruárovom období priala i všeobecná hospodárska situácia. Povojnová obnova a celkový stavebný rozvoj, ako aj masívna industrializácia a transformácia poľnohospodárskej výroby spojená s kolektivizáciou a zakladaním družstiev vytvárali dostatočne vysoký dopyt po produktoch čadčianskeho podniku.

Záverečné obdobie a zánik výroby

Všeobecný rozvoj si začiatkom 50. rokov vynútil ďalšie rozšírenie výroby. Keďže vtedajšie výrobné priestory už podniku nepostačovali, v júli roku 1950 preto jeho vedenie adresovalo Štátnemu stavebnému úradu v Žiline žiadosť o výstavbu novej veľkokapacitnej továrenskej haly na Moyzesovaj ulici v Čadci. (Jedná sa o výrobné priestory, v ktorých minulosti slúžili podniku Tatra a v ktorých v súčasnosti sídli supermarket Tempo). Stavbu spomínaný stavebný úrad povolil dňa 29. 8. 1950 výnosom č. 51958/ 313017. Výstavba prebiehala v nasledujúcich mesiacoch a novú výrobnú halu dokončili niekedy koncom roku 1950. Dňa 2. februára vedenie podniku adresovalo Technickému referátu pri ONV v Čadci žiadosť o kolaudáciu (vydanie užívateľského povolenia) pre dokončenú novú výrobnú továrenskú halu. Paralelne s výstavbou haly vedenie plánovalo v jej blízkosti pristavať ešte ďalšie objekty.

Stavebný nákres veľkej výrobnej haly firmy ADLO postavenej v roku 1950 (Zdroj: ŠA ZA, pracovisko Archív Čadca)

Od novembra 1950 preto v tejto veci prebiehali rokovania s úradmi o získanie stavebného povolenia na dostavbu technických objektov potrebných pre chod nového objektu. Konkrétne išlo o výstavbu trafostanice, kotolne, vodárne so studňou a kanalizácie a novej príjazdovej cesty. Krátko po tomto dátume 13. februára 1951 Krajský národný výbor odobril i výstavu týchto technických budov, ktoré dokončili v nasledujúcich dvoch mesiacoch. Pri výstavbe veľkej výrobnej haly boli zároveň asanované staršie objekty podniku.

Výroba tradičného portfólia v nových priestoroch však netrvala dlho. Už čoskoro, niekedy v druhej polovici roka 1951 čadčiansky podnik prešiel pod správu podniku Továrna hasícich zařízení Vysoké Mýto zameraného na produkciu hasičskej techniky. V novej výrobnej hale v Čadci tak už čoskoro rozbehli výrobu rozličných hasičských zariadení. Po zmene výrobného sortimentu zaniklo akékoľvek prepojenie na zakladateľskú firmu ADLO.

Konečnú bodku za výrobou púmp a čerpacích zariadení v Čadci dal rok 1954. Tunajší podnik najskôr od prvého januára prešiel pod závod Československé automobilové opravovne závod Bratislava, ktorý v Čadci spustil výrobu náhradných dielov pre automobily Škoda. Zakrátko, ešte v tom istom roku výrobu v Čadci prebral podnik ŠVA Praha. V miestnej výrobnej hale produkovali rozličné súčasti pre montáž motorov. Vyrábali sa tu hlavy valcov, kardany a navijaky.

Technický nákres veľkej výrobnej haly firmy ADLO postavenej v roku 1950 (Zdroj: ŠA ZA, pracovisko Archív Čadca)

To, že priestory pôvodného podniku budú aj v budúcnosti slúžiť automobilovému priemyslu definitívne v roku 1958 spečatil prechod do rúk podniku Tatra Kopřivnice. V tunajších výrobných halách, ktoré v 70. rokoch rozšírili nové výrobné priestory sa v nasledujúcich rokoch produkovali najmä rozličné komponenty pre montáž hlavných typov nákladných automobilov. V Čadci vznikali najmä hlavy motorov, valce a podobne. V roku 1951 tak výroba púmp v Čadci definitívne zanikla.

Stavebný nákres objektov infraštruktúry pristavaných k výrobnej hale v roku 1951 (Zdroj: ŠA ZA, pracovisko Archív Čadca)Niektoré pôvodné výrobné komponenty sa ešte čiastočne uplatňovali pri výrobe hasičskej techniky, produkcia pôvodného sortimentu firmy ADLO však patrila minulosti.

Epilóg

Socialistický manažment so svojím direktívnym, neodborným a nekoncepčný spôsobom riadenia tak i tomuto podniku priniesol v konečnom dôsledku úpadok a neskôr faktický zánik perspektívnej produkcie púmp a čerpadiel. S ukončením výroby pôvodného sortimentu sa zavŕšilo i pôsobenie Jozefa Adameho a ďalších odborníkov z pôvodného kolektívu. Spoluzakladateľ podniku opúšťa niekedy na prelome 40. a 50. rokov Čadcu a sťahuje sa do Bratislavy. Neskôr pracoval v strojárenstve a stavebníctve a popri tom si vzdelanie dopĺňal vysokoškolským štúdiom. V rokoch 1952 – 1957 študoval na SVTŠ v Bratislave a ČVUT v Prahe. Neskôr pôsobil v akademickej oblasti.

Na tradície firmy ADLO nadviazali po roku 1989 jeho synovia založením rovnomennej firmy zameranej na výrobu bezpečnostných dverí. Tradície kvality a prirodzeného rozvoja, na ktorých stavali pred 80 rokmi zakladatelia firmy ADLO si ctia aj ich pokračovatelia a vďaka tomu ich podnik patrí k popredným a renomovaným výrobcom spomenutého sortimentu. Naproti tomu príbeh pôvodnej firmy ADLO ukazuje aké škodlivé bolo direktívne a nekoncepčné riadenie hospodárstva v období socializmu, ktoré na dlhé roky deformovalo slovenské hospodárske prostredie.

Namiesto prirodzeného rozvoja do popredia prenikli mnohé negatívne trendy a naopak zdravé tradície podnikania boli na dlhé desaťročia zatlačené do úzadia. S následkami tohto nezdravého vývoja, ktorý výrazne zdeformoval a poškodil slovenské hospodárske prostredie sa, žiaľ, vyrovnáme dodnes...

•  Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>

Mgr. Martin Turóci