drotari zakopciePríspevok Alojza Kontrika o drotároch z obce Zákopčie.

Cieľom príspevku je priblížiť obec Zákopčie prostredníctvom údajov obsiahnutých v archívnych prameňoch, týkajúcich sa drotárov z tejto obce, s dôrazom na obdobie od poslednej dekády 19. storočia do roku 1918. Obec sa rozprestiera na ploche 2 963 ha v severovýchodnej časti Javorníkov v nadmorskej výške od 470 do 875 metrov nad morom. Rozlohou je jedna z najväčších obcí na Kysuciach. Väčšina obyvateľov žila (a žije) mimo ústredia,v rozptýlených osadách a samotách, ktoré majú názvy odvodené od svojich prvých osadníkov. Prvá písomná zmienka o obci (Zakopcsie) je z roku 1659, keď patrila Strečnianskemu hradnému panstvu. Vznikla ako kopaničiarska obec vyčlenením z územia obce Nesluša. Farnosť v Zákopčí bola zriadená v roku 1749, pričom barokovo‐klasicistický kostol, zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi (sviatok24. júna), začali stavať v roku 1791 v ústredí obce – U Ščúrov (neskôr premenované na Majer).

kostol zakopcieKostol sv. Jána Krstiteľa v Zákopčí. (Archív A. Kontrika)V 19. storočí a 1. polovici 20. storočia bolo drotárstvo ako špecifické neroľnícke zamestnanie časti mužskej populácie fenoménom,ktorý významnou mierou ovplyvnil tradičnú kultúru obce. Zatiaľ najstaršia zistená písomná zmienka o konkrétnom drotárovi zo Zákopčia pochádza z účtovnej knihy obce z roku 1846, v ktorej sa spomína drotár Adam Lobodáš. Ďalšia písomná zmienka je z roku 1874 zo sobášnej matriky obce Zákopčie. Ide o mladého muža Jána Dobiáša zo Zákopčia, syna drotára. Keďže sa v uvedenom roku ženil, je možné, že jeho otec bol drotárom už okolo roku 1850.

V počiatkoch existencie drotárstva ako vandrovného zamestnania chodievali drotári zo Zákopčia po drotárke pešo, prípadne ich niekto zviezol na voze. Po spustení prevádzky Košicko‐bohumínskej železnice na úseku medzi Žilinou a Těšínom dňa 8. januára 1871 (budovala sa v rokoch 1869 – 1872), chodievali na vlak cez vrch Husárik na železničnú stanicu v Čadci, lebo Zákopčie ležalo mimo železničnej trate.

Od roku 1884, po dobudovaní železničného spojenia medzi Čadcou a Skalitým, drotári vlakom cestovali za prácou na územie dnešného Poľska. V roku 1914 bola dokončená železnica z Čadce na Makov, a tak niektorí drotári chodili na vlak do Rakovej alebo na Staškov, aby sa rýchlejšie dostali do Čadce. Železničnú zastávku v uvedených obciach si vyberali podľa tohto, kam mali bližšie z miesta bydliska.

zakopcie majerÚstredie U Ščúrov, neskôr Majer (A. Kontrik)

zakopcie u kratkychZákopčie U Krátkych (A. Kontrik)

Na prelome 19. a 20. storočia Zákopčie patrilo k významným drotárskym obciam na Kysuciach, čo dokladá aj jeden z najvyšších počtov vydaných drotárskych legitimácií,platných na území rakúsko‐uhorskej monarchie (bližšie nasledujúca tabuľka).

Zoznamy vydaných drotárskych legitimácií za roky 1897 – 1898, 1901 a 1911 sa nezachovali; záznamy za roky 1899, 1902, 1906,1907, 1910 a 1912 sú neúplné. Navyše, viacero drotárov vykonávalo svoju činnosť nelegálne,bez príslušných dokladov. Napriek tomu,počet vydaných drotárskych legitimácií mnohonásobne prevyšoval počty legitimácií vydaných v ostatných obciach na Kysuciach.

legitimacie poctyPočet drotárskych legitimácií (DL) vydaných pre drotárov v Zákopčí v rokoch 1890 – 1919. (Spracované podľa výskumného materiálu J. Fojtíka: Štatistický prehľad o počte vydaných podomových knižiek pre drotárov v Trenčianskej župe za roky 1890– 1919)

Najvyšší počet vydaných drotárskych legitimácií (108) bol zaznamenaný v roku 1913, teda rok pred začiatkom I. svetovej vojny. Najnižší počet sme zaznamenali v roku 1918 – 2ks, keď vojna trvala už 4 roky. Celkovo bolo v sledovaných rokoch vydaných 1 313 drotárskych legitimácií. Pre porovnanie možnou viesť, že v roku 1880 žilo v Zákopčí 2 302obyvateľov a v roku 1890 2 526 obyvateľov. V roku 1900 mala obec 2 638 obyvateľov,z toho len 868 mužov, pričom ďalších 550obyvateľov bolo v cudzine. Na základe týchto štatistických údajov môžeme skonštatovať, že pomerne veľká časť mužskej populácie sa zdržiavala prechodne v cudzine, časť tam zostala natrvalo. V uvedenom roku (1900) stálo v obci 570 budov, ktoré boli pokryté šindľom. Z nich len 8 bolo kamenných alebo tehlových,ostatné boli postavené z dreva. V roku 1910 sa počet obyvateľov Zákopčia zvýšil na 2 774.

V sledovanom období sa okrem iných venoval drotárstvu Ján Kanálik z osady U Krátkych (nazývanej Krasľanky), ktorý chodieval za prácou najmä na územie dnešného Slavónska v Chorvátsku. Zrejme aj z toho dôvodu vo verbálnom prejave používal slovné spojenie: „Choď do Šľavonie!“v prípadoch,že ho niekto nahneval. Tým mu dal najavo,nech mu dá pokoj alebo ide preč. Toto slovné spojenie sa časom udomácnilo v drotárskom argote, spočiatku medzi drotármi v zahraničí, neskôr i v domácom prostredí.

Po roku1912 chodil J. Kanálik až do Terstu, hlavného prístavu Rakúsko‐Uhorska, kde mohol obdivovať pamätník cisárovnej Alžbety (Sissi),manželky rakúsko‐uhorského cisára Františka Jozefa I. (v súčasnosti ide o jej jediný pamätník na talianskom území). Brat Jána Kanálika, Jozef, chodieval po drotárke so synmi Jánom a Alojzom na územie dnešného Nemecka, Čiech, Moravy a Sliezska. Neskôr „skúšal šťastie“ aj v Spojených štátoch amerických (USA), kam vycestoval v roku 1911, ale po určitej dobe sa vrátil domov. V časoch vysťahovalectva do USA začali drotári a obyvatelia iných kysuckých obcí Zákopčie volať „Spojené štáty zákopecké.“

drotar jan kanalikDrotár Ján Kanálik (Archív A. Kontrika) 

drotar jozef semroDrotár Jozef Šemro (Archív A. Kontrika)

Na jednej strane to bolo kvôli vysokému počtu žiadateľov o vysťahovanie do USA, na druhej strane mala obec veľa osád(pľacov) roztrúsených relatívne na veľkom území v piatich dolinách: Holovská, Rulcovská, Polievkovská, Kordišovská a Kľukovská (respektíve Baľalovská). Vzdialenosť z jednej osady do druhej bola aj niekoľko kilometrová. Najvýchodnejšia osada U Ditka sa rozprestiera na hranici katastra mesta Čadca, najzápadnejšia osada U Tutkov leží na hranici katastra obce Podvysoká. Z tohto dôvodu sa hovorovo udávala rozloha zákopeckého chotára „od Ditka po Tutka.“Zaujímavé je, že z osady Blažková(U Blažkov),ktorá leží tesne za hranicami obce v katastri mesta Čadca, viedla poľná cesta iba do osady U Holých a ďalej na Majer. Preto sa zaužívalo, že obyvatelia osady pochádzajú zo Zákopčia, nie z Čadce.

potvrdenie drotarPotvrdenie pre Jozefa Šemra o účasti na vzbure v Kragujevci (Archív A. Kontrika)

Hoci v posledných rokoch pred vypuknutím I. svetovej vojny Rakúsko – Uhorsko malo podpísané bilaterálne dohody s niektorými európskymi štátmi, ktoré umožňovali migrantom vycestovať za prácou na krátky čas aj bez platného cestovného dokladu, netýkalo sa to drotárov, ktorí na vycestovanie z monarchie potrebovali cestovné pasy. V súvislosti s tým treba spomenúť problémy drotárov (nielen) zo Zákopčia, ktorí sa snažili vycestovať za prácou do Nemecka či Švajčiarska len na základe osvedčenia,schváleného verejno‐správnym úradom prvého stupňa, za čo boli na hraniciach zadržaní a potrestaní väzením. Hlavný slúžny z Čadce 28. októbra 1913 adresoval trenčianskemu podžupanovi list (korešpondencia bola v maďarskom jazyku), v ktorom žiada uznanie dokumentov vystavených pre drotárov, ktoré podpísal: „V záujme 1 § II. zákonného článku z roku 1909 maďarskí občania voľne môžu odchádzať do európskych štátov na určené práce na krátky čas s podpísanou dohodou verejnosprávnym úradom prvého stupňa.

V príklade, ak pracujúci odchádzajú na práce priemyselné, alebo poľnohospodárske povolenie dostanú bez problémov, ale cesta drotárov z Trenčianskej župy do Nemecka,Francúzska a Švajčiarska je obťažená, lebo nemajú dohodu žiadanú na základe uznesenia 59573/XI: 1913 sz. B. M. A. a takto len s pasom môžu cestovať.

dom drotaraDom drotára v Zákopčí s prvkami nemeckej architektúry (Foto A. Kontrik)

pamatna kniha zakopciePamätná kniha obce Zákopčie vzdialenosti osád od centra na Majeri (Obecný úrad Zákopčie

Keďže horeuvedení doteraz dostali len spomínaný doklad a v Nemecku na základe toho si vymysleli „vandrobuch.“Prosím preto veľaváženého pána, aby Maďarské kráľovské ministerstvo vnútra nariadilo pohraničnej stráži uznať spomínaný dokument trenčianskych vandrovníkov.

Vzbudzuje veľké pohoršenie takéto správanie sa pohraničníkov medzi nimi, lebo vandrovníkov, ktorí cestujú s dokumentom,opatreným s mojim podpisom, trescú sa 5 6 dňovým žalárom.“
Štátny tajomník Ministerstva vnútra Uhorského kráľovstva poslal 22. apríla 1914odpoveď podžupanovi ohľadom: „Odchodu slovenských (tótskych) drotárov, aby pokračovali v európskych štátoch s podomovým priemyslom“.

zakopcie u cervienkovZákopčie U Červienkov (A. Kontrik)

„Podžupan v roku 1913 v hlásení č. 20836 predložil hlavnému služnému v okrese Čadca ten vzor osvedčenia, podľa ktorého patriční,by mali prestúpiť hranice.
Namiesto ministra vnútra podpísaný štátny tajomník upovedomuje podžupana, že takéto osvedčenie ako legitimačná listina sa pri hraniciach nemôže použiť.
Lebo ten, kto plánuje pracovný pobyt v európskych štátoch limitovane na rok, má dodržiavať tie postupy, ktoré zodpovedajú pravidlám v obežnom nariadení Ministerstva vnútra č. 59573/1913, hoci na disponovanie nie každý bude vedieť vyhovujúco odpovedať,na tých sa použije 1. 2. a 3. § II. článku zákona z r. 1909.“

Zoznam drotárov zo Zákopčia žiadajúcich drotársky materiál č. 55 –108 (hore) a č. 247 – 302 (Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči)

zoznam drotari 1

zoznam drotari 2

Drotári chodievali za prácou aj na územie cárskeho Ruska. Podľa záznamov z výskumu Dušana Janotu z roku 1954 (na základe podkladov Štátneho archívu v Bytči, Trenčianska župa) boli v roku 1902 vystavené cestovné pasy do Ruska týmto drotárom zo Zákopčia: Peter Romaník a spol. (pravdepodobne išiel s manželkou a deťmi), Adam Repčík, Jozef Gulčík, Ondriš Hajdúk‐Kapitán, Filip Hutira, Pavol Stančík, Michal Jakubík a Ján Jakubík.

pamatnik alzbetyPamätník rakúskej cisárovnej Alžbety v Terste (Taliansko) (A. Kontrik)

(pokračovanie v budúcom čísle)

PhDr. Alojz Kontrik

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: