Odkedy sa v roku 1870 v Čadci vybudovala železnica, priestor pri stanici dlhé roky slúžil ako veľký sklad dreva. Na mnohých starých záberoch fotených zo svahov nad stanicou, môžeme vidieť v popredí železnicu, pri nej píly a za ňou hromady dreva – nespracovaného i narezaných dosák a hranolov. Železničná stanica bola vo výhodnej polohe v blízkosti sútoku Kysuce a Čierňanky, kde sa zachytávalo drevo spúšťané po vode z údolí obidvoch riek - pravda len pri dostatočnej hladine vody. To však nebolo príliš často a vtedy mali viac práce furmani zvážajúci drevo ku železnici na konských povozoch.

Prvú parnú píla vybudoval v roku 1873 Leopold Popper

Čoskoro po vybudovaní železnice – už v roku 1873, v priestore pri stanici vybudoval prvú parnú pílu barón Leopold Popper (1821-1886). Tento najväčší „drevokupec“ - veľkoobchodník s drevom pochádzal zo židovskej rodiny z Bytče a postupom času sa vypracoval na jedného z najbohatších obchodníkov v celej monarchii. Popper si už v roku 1862 prenajal a napokon v roku 1868 odkúpil od rodiny Esterházyovcov ich strečnianske panstvo vrátane kysuckých lesov. Súčasťou jeho majetku sa postupne stali napríklad aj bytčiansky zámok a pivovar a tiež lesy patriace ku Lietavskému panstvu, vrátane Lietavského hradu. Sklady dreva mal Popper na viacerých miestach Uhorska, Moravy a prístavné sklady dokonca v Hamburgu, Terste a Odese.

Pamiatkou na pôsobenie baróna Poppera v Čadci je budova lesného úradu, ktorý barón zriadil hneď po prenajatí panstva od Esterházyovcov. Pôvodná budova síce zhorela, ale v roku 1904 bola vybudovaná nová. Lesný úrad stál vo významnej polohe pri ceste do Tešína – na rohu ulice vedúcej ku železničnej stanici. Pred pár rokmi budova pri prestavbe zmenila svoj vzhľad a tak aj táto pamiatka na nedávnu minulosť Čadce je zachovaná iba na historických fotografiách. Do 1. svetovej vojny bola v Čadci aj Popperová ulica, vedúca z Rínku popri Lackovom dome a hoteli Reich (dnes Tatra) ku niekdajšiemu pivovaru.

Budova bývalého lesného závoda, foto z r. 2014 

Leopoldov syn a dedič, barón Dr. Armín Popper (1860-1924) bol poslancom uhorského parlamentu za mesto Čadca. Preslávil sa tiež stavbou známeho hotela pod trenčianskou hradnou skalou z roku 1901 (najskôr Elizabeth, neskôr Tatra). Žiaľ neskôr ako hazardný hráč o svoj veľký majetok prišiel. Ďalším dedičom a tiež posledným vlastníkom bytčianského zámku bol Dr. Lothar Popper (1887-1963), ktorý tragicky zahynul usmrtený rýchlikom na železničnej stanici v Bytči 15.9.1963. Významná a veľkolepá, avšak zanedbaná hrobka Leopolda Poppera sa nachádza na židovskom cintoríne v Hliníku nad Váhom pri Bytči.

Po smrti Leopolda Poppera sa časť majetku vrátane lesov, predala nemeckému podnikateľovi a priemyselníkovi grófovi Valentinovi Von Ballestrémovi ( 1860-1920). Ten pochádzal zo starého sliezskeho šlachtického rodu a vo veľkom podnikal s oceľou a uhlím. Gróf Ballestrém sa v našich krajoch stal známym ako staviteľ, ktorý dal vybudovať poľovnícke kaštiele v Oščadnici (1910-1913) a v Kunerade pri Rajeckých Tepliciach (1914-1916). Honosnejší romantický zámok v Kunerade mal pôvodne slúžiť aj ako letovisko vtedajším cisárom Rakúska a Nemecka – Františkovi Jozefovi a Wilhelmovi II. – tieto plány však prekazila 1.svetová vojna. Ale z uvedených ambícií je vidieť akým významným a vplyvným človekom bol gróf Ballestrém.

Lokálne trate slúžili na odvoz dreva

V roku 1914 sa z Čadce vybudovala lokálna železničná trať do Makova, a ešte predtým - v roku 1884 to bola trať do Skalitého a Zwardoňa. V rokoch 1915-1918 sa stavala úzkorozchodná lesná železnica z Oščadnice, cez Krásno až do Vychylovky – Chmúrnej. Všetky tieto lokálne trate sa napájali na hlavnú Košicko – bohumínsku železnicu a slúžili hlavne na odvoz vyťaženého dreva z kysuckých lesov. V rokoch 1925 – 1926 sa dokonca zrealizovalo prepojenie Kysuckej a  Oravskej lesnej železnice, aby sa tak zjednodušila doprava dreva z hornooravských lesov na hlavnú železničnú trať.

Železničná stanica a Eichenwaldova píla na začiatku 20.storočia

Kysuce boli významným strediskom obchodu s drevom

Najmä pričinením železnice sa Kysuce a Čadca na prelome 19. a 20.storočia stali významným strediskom obchodu s drevom. Kysucké lesy a ich drevo zabezpečovali svojim majiteľom veľké príjmy. Ťažkou prácou sa pri dreve živili miestni furmani zvážajúci drevo, robotníci na pílach a najmä drevorubači v lese, konajúci tú najťažšiu a najnebezpečnejšiu robotu. Žiaľ, obchodníci s kysuckým drevom len veľmi málo zo svojich ziskov investovali priamo na Kysuciach. Kaštieľ v Oščadnici, stopy budovy lesného úradu v Čadci a vzácny zvyšok Kysuckej lesnej železničky v skanzene vo Vychylovke - to sú osamelí pamätníci obdobia prvej veľkej vlny ťažby dreva v kysuckých lesoch.

V súčasnosti, o storočie neskôr, sme svedkami ďalšej veľkej vlny ťažby dreva, po ktorej ostávajú vyrúbané holé kopce a stráne. Neostáva nám iné, len priať si, aby z bohatstva prírodných zdrojov mali čo najviac osohu samotní obyvatelia Kysúc, aby drevo z kysuckých lesov „neodplávalo“ len dolu Kysucou niekam nevedno kam, ale aby poskytlo prácu a živobytie ľuďom u nás doma.

Ing. arch. Radoslav Stráňava

Fotografie: archív autora, PhDr. Oľga Kasajová