„Mens valik pemotons libiko e leigiko tefü digäd e gitäts. Labons tikäli e konsieni, e sötons kosädön ko ods siämü svistäl.“ Táto krkolomne znejúca veta je v umelo vytvorenom a dnes už takmer neznámom jazyku Volapük.
Potreba prekonávania bariér, vrátane tých jazykových, je tak stará ako ľudstvo samo. „Iba štyri jazyky hrali v západných dejinách plne túto úlohu. Pred nástupom latinčiny ašpirovala na túto úlohu gréčtina, jazyk filozofov a evanjelií. Priestor, uvoľnený latinčinou, obsadila v 17. až 20. storočí francúzština. Nie nelogicky: univerzalisticky ponímaná kultúra poznania zodpovedala svojím spôsobom princípu jednoty v Bohu v katolíckej cirkvi. Druhá polovica 20. storočia prebehne v znamení angličtiny, jazyka ekonomickej a technologickej dominancie. Trochu zjednodušene teda môžeme zhrnúť: tmelom západnej civilizácie bola postupne filozofia, teológia, kultúra, technológia.“
A práve táto požiadavka podnecovala pokusy vytvoriť jazyk, ktorý by bol jednoduchý, praktický, univerzálne rozšíriteľný, komunikačne dostatočný a predovšetkým ľahko naučiteľný. Naprieč dejinami môžeme natrafiť hneď na niekoľko viac či menej úspešných pokusov o vytvorenie tzv. medzinárodného pomocného jazyka, ktorý by mal spĺňať tieto parametre.
Prvým uceleným jazykom bol Universalglot francúzskeho lingvistu Jeana Pirra vytvorený v roku 1868. Tento jazyk sa však neujal a už krátko po jeho vytvorení sa ho snažil nahradiť práve spomínaný jazyk Volapük. Volapük – v preklade doslova svetová reč/svetový jazyk bol tak vôbec jedným z prvých medzinárodných pomocných jazykov, ktorý sa na vrchole jeho slávy naučili státisíce ľudí po svete.
Symbol jazyka Volapük, heslo znamená „Jedno ľudstvo jeden jazyk” (Zdroj: www.gloqur.de)
Jeho autorom bol nemecký katolícky farár Johann Martin Schleyer, ktorý Volapük dokončil v roku 1879 a hneď nasledujúci rok aj vydal knižne. V čase svojho rozmachu existovalo vo svete takmer 300 spolkov, založených s cieľom posilňovať rozšírenie tohto jazyka. Zároveň vyšlo takmer 400 kníh a vychádzalo 25 časopisov.
Výhodami tohto jazyka bolo, že sa zapisoval latinkou, každé písmeno sa vždy čítalo rovnako, deklinácia (skloňovanie) ako i konjugácia (časovanie slovies) bola len jedna a výnimky v ňom neexistovali.
Jedným z nadšencov pre Volapük bol aj rodák z Čadce Sigmund/Žigmund Spielmann.
Narodil sa 3. septembra 1862 v Čadci do miestnej židovskej rodiny Moritza Spielmanna a jeho manželky Catty. Narodil sa ako Zsigmond Spielman (zároveň sa neskôr objavuje aj nemecká podoba jeho mena Sigmund Spielmann). Je známe, že týždeň po svojom narodení absolvoval obrad Brit Mila (obriezku). Vzhľadom na jeho záľubu a angažovanosť v medzinárodnom hnutí jazyka Volapük možno predpokladať, že sa od mladosti zaujímal o jazyky.
Matričný záznam o narodení Žigmunda Spielmanna (zvýraznený v červenom obdĺžniku) (Zdroj: www.familysearch.org)
Počas detstva v prostredí Čadce, ako i multijazykového Rakúsko‐Uhorska sa tak bežne stretával s maďarčinou, nemčinou, hebrejčinou a v neposlednom rade i so slovenčinou. V meste Čadca navyše v tomto období fungovala etablovaná židovská komunita so synagógou, školou ako i vlastným cintorínom. Napríklad v roku 1832 (tridsať rokov pred jeho narodením) v meste Čadca žilo podľa záznamov 132 Židov. Ďalšie detaily jeho ranného života sú žiaľ neznáme.
Intenzívny vzťah k spomínanému jazyku preukazuje aj zisk diplomu učiteľa jazyka Volapük, ktorý získal už vo veku 25 rokov. Dobovou zvyklosťou tohto obdobia navyše bolo, že sa o Volapük obvykle zaujímali ľudia, ktorí už aktívne hovorili viacerými jazykmi. Práve v tomto období (1887) svojho života sa presťahoval do Viedne, kde získal spomínaný diplom.
Dobové vyobrazenie Viedne z roku 1886. V tomto období v meste žil Sigmund Spielmann (Zdroj: www.alamy.com)
Jazyk Volapük v tomto období naberal predovšetkým v Európe na popularite a Žigmund Spielmann v ňom podľa všetkého videl svoje kariérne, ako i osobné možnosti. Svedčí o tom napríklad skutočnosť, že už nasledujúci rok 1888 vydal svoje prvé dielo venované tomuto umelému jazyku nazvané: Volapük – Almanach.
V jeho predslove sám so značnou dávkou badateľného jazykového nadšenia píše v nemčine: „Schleyerov svetový jazyk Volapük (pozn. odkaz na Johanna Martina Schleyera – autora umelého jazyka) má už vo všetkých štátoch Európy, najmä v Nemeckej ríši a v Rakúsko-Uhorsku také množstvo zanietených prívržencov, že by som sa nemýlil, ak predpokladám, že táto útla knižočka vítaným príspevkom ku všetkému pre mnohých, pokiaľ ide o Volapük, bude.
Vydaním tohto almanachu mám však za cieľ aj tých, ktorí ešte nie sú alebo nie sú dostatočne informovaní o Volapüku, uviesť do podstaty tohto jazyka, čo je primárne určené na dosiahnutie tu obsiahnutej krátkej gramatiky. Keďže táto kniha vychádza tento rok po prvý raz, prosím o zhovievavosť, ak to či ono v nej nezodpovedá všeobecným zámerom a rád v tomto smere prijmem priateľské rady.
Predovšetkým vás prosím, aby ste mi dali vedieť, ak nejaké údaje, mená alebo adresy nie sú uvedené úplne správne, za čo by som vám chcel vopred poďakovať. Na tomto mieste musím poďakovať aj Dr. M. Obhlidal (pozn. Moritz Oblihal, rakúsky lekár a v tom období aj uznávaný odborník a propagátor jazyka), Volapük akademiovi pre Rakúsko-Uhorsko, ktorý bol taký láskavý, že podrobil túto brožúru ešte pred jej vytlačením odbornej revízii, by chcel srdečne poďakovať za jeho úsilie. Končím so živým želaním, aby aj táto malá knižka prispela k ďalšiemu šíreniu Volapüku, Schleyerovho skvelého vynálezu!“
Samotné dielo síce Spielmann napísal vo Viedni v priebehu roku 1887, ale fyzicky vyšlo v Lipsku v nakladateľstve Eduarda Heinricha Mayera. V rovnakom roku a vydavateľstve vydal Žigmund Spielmann aj slovník s názvom Die Weltsprache Volapük in drei Lectionen. Jeho posledným známym dielom s tematikou je Volapük – Almanach vydaný v roku 1889.
Obálka jedného z diel Žigmunda Spielmanna (Zdroj: internet)
Ukážka Spielmannovho diela VolapükAlmanach für z roku 1888 (Zdroj: internet)
Za zmienku stojí aj skutočnosť, že Žigmund Spielmann bol prezidentom Viedenskej vedeckej svetovej jazykovej spoločnosti.
Aj napriek jazykovej a publikačnej činnosti zaznamenal jazyk Volapük svoj vrchol v roku 1890, následne začal pozvoľne upadať, pričom začal byť čoraz častejšie vytláčaný ďalším, umelo vytvoreným, ale omnoho jednoduchším jazykom esperantom. Pre zaujímavosť dodávame, že na konci 20. storočia sa počet ľudí, ktorí Volapük ovládali na celom svete odhadoval na 20!
Tak ako sa z dejín nebadane vytratil Volapük, obdobne mizne aj historická stopa takmer neznámeho kysuckého rodáka Žigmunda Spielmanna – človeka vnímajúceho potrebu zrozumiteľného jazyka ako nevyhnutnosť na zlepšenie porozumenia medzi ľuďmi.
Nech je tento článok oslavou a pripomienkou zabudnutých rodákov regionálnych dejín Kysúc ako i Slovenska, ktorých vízia presiahla hranice vlastnej doby a jej obmedzení.
Veta z úvodu tohto článku je úryvok zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v preklade znamená: „Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, v ich dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú navzájom konať v duchu bratstva.“
Mgr. Vladimír Homola
- Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>
