vychylovka dobrovolnici 002V usadlosti U Romanov v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke už niekoľko rokov prebieha týždenný tábor, ktorý pravidelne organizuje Občianske združenie KRÚŽOK. Názov ukrýva v sebe skratku a je zložený zo slov Klub romantikov úzkorozchodnej železnice Oravy a Kysúc.

Nadšenci železníc, no najmä dobrovoľníci, sa tu každý rok stretávajú a pomáhajú pri obnove a údržbe či už samotnej trate, ale aj železničky. „Mňa konkrétne na toto čarovné miesto doviedol môj bratranec Peter Gross v roku 1999 a odvtedy tu chodím pravidelne, každý rok. Naším cieľom je pomáhať Kysuckému múzeu pri zachovávaní tejto pamiatky Historickej lesnej úvraťovej železnice,“ priblížil Marián Hanec, člen správnej rady, ktorý zastupuje predsedu združenia Branislava Vrábľa.


Prišli z celého Slovenska aj z Čiech

Sám je až z Trenčína. „Priviedla ma k tomu láska k lesným železniciam ako takým, ale aj prekrásna príroda, ktorá v Múzeu kysuckej dediny nepochybne je.“ Dobrovoľníci pomáhajú najmä na trati. „Počas dňa pracujeme väčšinou na rekonštrukcii trate, pretože sa nachádza v náročných poveternostných podmienkach a treba ju aj preto pravidelne udržiavať. Takže vymieňame staré podvaly za nové, čistíme odvodňovacie jarky a podobne. Potom je taká ľahšia práca, ktorá je súcejšia aj pre ženy a to je napríklad odhrdzavenie niektorých exponátov a ich konzervačný náter.“ Skúsenosti získavajú priamo na mieste počas práce. „Rokmi na týchto táboroch sa učíme. Keď sme začínali, tak boli vždy pri nás zamestnanci múzea z depa, ktorí nás odborne zaškolili, previedli bezpečnosťou práce a ukázali nám, ako sa vlastne taká historická železnica rekonštruuje.“ Ako sám hovorí, táto práca im dala mnoho. „Dalo mi to najmä odborné zručnosti. Rozumiem tomu, ako bola železnica postavená, ako sa musí udržiavať, ale viem si aj viac uvedomiť, aká náročná bola práca našich predkov, keď museli postaviť niečo takéto len za pomoci jednoduchého náradia ako bol krompáč, motyka, či lopata.“

vychylovka dobrovolnici 006

Na tábor chodia ľudia z celého Slovenska, ale aj z Čiech. „Radi privítame aj nových členov. Máme členov aj z Nitrianskej poľnej železnice. Takže akoby ľudí z fachu. Naším cieľom je sa tu stretnúť a niečo reálne urobiť. To znamená, že nie sme na sociálnych sieťach a „lajky“ pre nás nemajú cenu. Cenu má pre nás, keď sem niekto reálne príde a ostane po ňom nejaký ten výsledok.“

Bežný deň na tábore vyzerá väčšinou rovnako. „Ja osobne vstávam veľmi skoro. Po rannej hygiene idem do hornej drevenice, pomôžem nášmu kuchárovi Jurajovi s prípravou raňajok a s varením čaju. Následne vstanú aj ostatní, naraňajkujeme sa a ideme spoločne na trať. Tam do obeda pracujeme, prídeme do tábora na obed. Po obede je nepísaná siesta a následne sa vrátime na trať a pokračujeme v práci. Ide o to, aby sme ten objem práce, na ktorom sme dohodnutí s pani riaditeľkou, aj reálne splnili.“


Popri práci aj oddych

Samozrejme nechýba ani večerný program. „Tábor je pracovno-oddychový a my nesmieme zabúdať aj na oddych a zábavu. Ideme si posedieť do krčmy z Korne, pripravujeme pre deti bojovú detskú hru, opekáme si pri ohni a máme tu jednu účastníčku z Čiech, ktorá pekne spieva a hrá na gitare.“ Tešia sa aj tomu, že sú medzi nimi deti a mládež. „Máme pokračovateľov, čo ma nesmierne teší a vidíme to aj na návštevníkoch. Myslím si, že sa ľudia vracajú k tomu, čo majú na Slovensku a začínajú si viac vážiť veci, čo máme tu. O tom svedčí aj nedávne podujatie Kuchyňa starých materí, kde prišlo naozaj množstvo ľudí.“

vychylovka dobrovolnici 001

Ľudí v občianskom združení radi privítajú. „Netreba sa báť zrieknuť sa trošku svojho pohodlia a aby si všetci nemysleli, že tento tábor je len o práci. Je hlavne o ľuďoch, nových priateľstvách, o dobrej nálade a o tom, že môžeme po sebe niečo zanechať.“

To si myslí aj Slavomír Nagy, jeden z účastníkov. „Chodím sem štvrtý rok už aj s deťmi a rodinou. Bývam v Bratislave a pracujem ako programátor, takže je to pre mňa vítaná zmena.“ V skupinke nechýba ani kuchár. „Väčšinou pripravujeme guláš, včera to boli marhuľové gule zo zemiakového cesta. Varí sa mi tu fajn, výhodou je, že tu nie je tak teplo,“ priblížil Juraj Nagy. Nechýbajú ani ženy. Jednou z nich je Jarmila Lesná. „Kamarátka sem chodila dvadsať rokov, tak ma aj spolu s dcérami zavolala a chodíme sem veľmi radi. Sme z Čiech a aj napriek diaľke vždy prídeme. Skanzen ponúka nádherné prostredie, ticho, lesy a aj železnička má krásnu atmosféru. Prvé, čo sa dcéry pýtajú je, že či pôjdeme aj tento rok na tábor.“ Tento rok prišli do Múzea kysuckej dediny pomôcť aj z Nitrianskej poľnej železnice. „Ja som prišiel prvýkrát, ale som nadšený. My máme úsek trate 2,6 kilometra, tak som rád, že si môžem pozrieť a pracovať aj na takomto dlhšom úseku. Na tejto vašej ma najviac fascinujú úvrate. Momentálne pracujeme s podvalmi, bolia nás ruky, ale tá námaha jednoznačne stojí za to,“ povedal Matúš Kompan.

vychylovka dobrovolnici 004

Na dobrovoľníkov sa každoročne teší aj samotné vedenie a pracovníci Kysuckého múzea v Čadci. „Sme radi, že nás už niekoľko rokov, viac ako dve desaťročia, navštevuje toto občianske združenie KRÚŽOK. Krúžkari, ako ich my zvykneme volať, sú už neodmysliteľnou súčasťou každej novej sezóny. Práce, ktoré v Múzeu kysuckej dediny, najmä v okolí trate, vykonajú sú pre nás pomocou. Okrem toho, že nám pomáhajú nás teší aj fakt, že sa vychováva ďalšia generácia ľudí, ktorí vidia, koľko ľudskej práce je za tým, aby sme zachovali odkaz Historickej lesnej úvraťovej železnice aj pre ďalšie generácie. Preto budeme radi, ak v tomto odkaze budú aj naďalej pokračovať a radi ich zase o rok privítame,“ povedala Helena Kotvasová, riaditeľka Kysuckého múzea v Čadci.

 

autor: Mgr. Alexandra Janigová - hovorca
foto: Kysucké múzeum v Čadci

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u:

 Stiahnite si apku KYSUCE
Nemáte ešte mobilnú aplikáciu? Môžete si ju stiahnuť tu >> Správy, doprava, turistika, zaujímavosti.