ladonhora 2019 003Aj tento rok kysuckí nadšenci turistiky zorganizovali silvestrovský peší výstup na magickú Ľadonhoru z Horného Vadičova. Z Ľadonhory sme mali možnosť prejsť cez Holý vrch, hrebeň Stien a Poľanu až do Kysuckého Nového Mesta.

Ráno sa stretávame na autobusovej stanici v Kysuckom Novom Meste. Už od skorého silvestrovského rána panuje krásne slnečné počasie s modrou oblohou. To nás mnohých potešilo, pretože po Vianociach bolo dosť nepriaznivé zamračené počasie bez slnka. Dnes je to ale iné a aj vďaka tomu sa nás v autobuse zozbieralo naozaj veľa (asi 70 ľudí). Kým vyjdeme z Kysuckého Nového mesta, autobus je prakticky plný. Autobus na svojej trase v Hornom Vadičove zachádza aj do bočnej osady Galierovci. Nechce nás vyviesť na vrchol Ľadonhory aj keď chceme priplatiť !!!

Z autobusu vystupujeme v časti Košariská, ďalej ku konečnej zástavke Kubaščíkovci už autobus nezachádza. Slniečko svieti ostošesť. Keďže sa hneď od začiatku začína stúpať, čoskoro dávajú mnohí z nás vrchné vrstvy oblečenia dolu. Domčeky Horného Vadičova nechávame za sebou a vychádzame na lúky pod Ľadonhorou, krásne zasnežené snehom - panujú tu od začiatku výletu zimné podmienky. Chodník je dobre prešlapaný, zatiaľ návleky ani mačky na nohy nedávame, zostávajú v batohu. Pred nami sa v plnej kráse ukazujú strmé svahy Ľadonhory. Je to veru pán kopec. Prichádzame ku smerovníku Nad Kubaščíkovcami – sme vo výške 630 metrov nad morom.

ladonhora 2019 004

Takže na vrchol Ľadonhory, najvyšší vrch Kysuckej vrchoviny s výškou 999 metrov, náš čaká odtiaľto ešte 369 metrov prevýšenia. To zvládneme. Opúšťame lúky a ponárame sa do bukového lesa. Ideme krátkym údolím, stúpame pomerne strmo. Vieme, že netreba tempo prepáliť, pretože celý výstup je až po vrchol strmý, bez serpentín. A tak ideme skôr pomaly, ja každú chvíľu vyberám fotoaparát a fotím. Ideme s pomocou turistických paličiek, ktoré sa v strmom teréne naozaj hodia, odľahčujú kolená a o paličky sa dá dobre oprieť predtým, ako urobíme ďalší krok. Na konci údolia sa modrá značka stáča doľava do traverzu. Ešte pred traverzom sa na chvíľu zastavujeme a dopĺňame najmä tekutiny. Potom traverzujeme vrchol Ľadonhory, tu sme nakrátko v chládku. Prekračujeme aj niekoľko popadaných stromov. Potom sa dostávame na hranu, kde na nás opäť začína svietiť slnko a trochu aj fúka. Rebrom pomaly stúpame vyššie a vyššie. Cez stromy bez listov sa ukazujú výhľady na Kysuckú vrchovinu a hrebeň Malej Fatry. Už sme v celkom dobrej výške. Čoskoro nasleduje posledný strmší výšvih a za ním, keď sa ukazuje krátka rovinka, už viem, že sme na vrchole Ľadonhory. Od okamžiku, keď sme vystúpili z autobusu, uplynulo asi 85 minút, a tak sme tu o niečo skôr, ako je uvedený čas na smerovníku. Je tu hŕba turistov, ktorí boli rýchlejší a prišli sem pred nami. Panuje skvelá nálada, akou sú akcie s turistickými turistami povestné. Sme radi, že najstrmší výstup na dnešnej trase máme za nami. Robíme si spoločnú fotku a potom si otvárame na oslavu výstupu a Silvestra šampanské. Ochutnávame aj vianočné koláčiky. Stále panuje krásne počasie, čomu sa tešíme. Zdola prichádzajú neskôr ďalšie skupinky. My budeme pokračovať ďalej, ale niektorí turisti schádzajú naspäť dolu do Horného Vadičova.

Po oddychu nás čaká krátky strmší zostup dolu, stále postupujeme bez mačiek a návlekov. Ideme cez päty, nešmýka sa, ani nie je ľad, podmienky sú naozaj ideálne. A sme v závetrí. Na oblohe začínajú znenazdajky pribúdať mraky. Prichádzame do sedla pod Ľadonhorou - sme vo výške 835 metrov nad morom. Tu je možnosť zísť do Vadičova po žltej značke, ale túto možnosť zavrhujeme a rozhodujeme sa podľa pôvodného plánu pokračovať ďalej cez Holý vrch. Hoci sa primračilo, stále vidíme pomedzi stromy na obe strany hrebeňa. Po krátkom stúpaní sme na Holom vrchu.

Tu si dávame dlhšiu prestávku a dávame aj niečo do žalúdka. Obdivujeme pohľad na Martinské hole, ktoré sa aj s vysielačom ukazujú priamo pred nami. Na stromoch napravo od chodníka vyberáme zo skrinky aj vrcholovú knižku a zapisujeme sa tu. Potom pokračujeme ďalej hrebeňom Stien, kde sú už menšie prevýšenia. Chvíľu ideme hore, chvíľu dolu. Stretávame aj skupiny, ktoré idú v opačnom smere. Podávame si navzájom ruky a prajeme si všetko najlepšie do nového roku.

ladonhora 2019 015

Na Stenách sú pekné porasty bukov, mnohé exempláre sú naozaj impozantné a veľké. Sme v oblasti so 4. stupňom ochrany, kde sa neťaží a kde spadnuté stromy zostávajú voľne ležať na zemi. Veľmi sa nám tu páči. Zaujímavé sú aj skalné stienky, pri ktorých sa fotíme. Neskôr sa na konároch stromov ukazuje zachytený sneh, čo ešte viac umocňuje zimnú krásu prírody. Doprava a doľava sú svahy riadne strmé, vpravo sa ukazujú pod nami domy Poviny a v diaľke sa týči aj rozložitá masívna Veľká Rača, ktorú bez problémov spoznávame. Keď začne na hrebeni prevažovať viac klesanie, vrchol Poľany už nie je ďaleko. Prichádzame na výhľadové miesto, kde sa ukazuje údolie s riekou Kysucou a výhľady smerom ku Táboru s rozhľadňou a ku Jakubovskému vrchu. Predtým, ako začneme definitívne klesať, sa zastavujeme a spievame slovenskú hymnu a pieseň Aká si mi krásna. To je taký zvyk. Panuje výborná nálada. Myslím, že sme podali celkom dobré spevácke výkony, a to sme ani netrénovali. Text sme mali vytlačený.

Potom začíname zostupovať, najprv prudšie, potom ideme širšou lesnou cestou, až sa terén vyrovnáva. Bukové listnaté stromy strieda postupne ihličnatý les. Prichádzame na miesto Pod Poľanou ku oplotenému krížu. Sprava prichádza žltá značka, ktorá sem vedie traverzom popod Steny zo sedla Skríželné. Tento terén je vhodný na bežky, ale teraz je tu snehu ešte trochu málo, trčia nerovnosti. V spätnom pohľade obdivujeme Poľanu a ani sa nám nechce veriť, že sme tam ešte pred pár minútami boli. Potom vychádzame na lúky a prichádzame ku stožiaru nad Budatínskou Lehotou. Ukazujú sa pohľady na Veľké Ostré a Veľký Vreteň. Schádzame okolo kríža, cintorína a kultúrneho domu ku ceste pre motorové vozidlá a popri ceste ideme do Radole.

Tu úspešný výlet a blížiaci sa koniec roka krátko oslavujeme v pivárni u Kultána. Konečne si tu naše nohy na chvíľu oddýchnu. Občerstvujeme sa pivom, ktoré chutí znamenite. Potom si ešte zaprajeme veselý Silvester a rozchádzame sa domov, každý za svojimi rodinami. Domov prichádzame akurát so zotmením, sme príjemne unavení.

Zimný výlet na Ľadonhoru a Steny sa nám veľmi páčil. Vďaka turistom mal skvelú atmosféru a mal aj svoje nezameniteľné kúzlo, aké vie vyčarovať iba zima. Hrebeň Stien bol dobrodružný a zaujímavý, je tu vskutku veľmi pekný zachovalý bukový les a divoká kysucká príroda. Bol dostatok snehu, v ktorom sa dobre išlo. Veru, oplatilo sa ráno vstať a neleniť.

Ďakujem všetkým organizátorom a kysuckým turistom za skvelú atmosféru a milú spoločnosť. Cítili sme sa tu veľmi príjemne. Tešíme sa na ďalšie turistické stretnutia.

Prajeme všetkým turistov všetko len to najlepšie v roku 2020, veľa turistických kilometrov a šťastné návraty domov.

Jana Bílešová

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: