18. ročník Kysuckej 50 tky. Turistické dobrodružstvo so šťastným koncom (gulášom)

Prežili sme! Kysucká 50-tka očami (a nohami) statočných ?

Dňa 24.5.2025 – nastáva deň D.  O 5:00 ráno – Karosa v seniorskom veku (motorom stále mladá) vyráža na spanilú jazdu. Zbierame turistov ako Pokémonov – od Čierneho cez Čadcu po Makov. V počte ks 69.  Prečo som si nedala Kinedryl? Otázka, na ktorú svet možno nikdy nedostane odpoveď. 

V Makove 5°C, čo znamená: čiapky, šály, rukavice, vrstvy ako cibuľa a hodinky v režime "prežiť". A ide sa! Najprv asfalt, potom reálny svet – kopec. Prudký. Výživný. Spaľovač tukov level 3000. Po pár metroch už potíme aj dušu. Odpadávajú z nás vrstvy (oblečenia, nie dôstojnosti… zatiaľ). Dychčíme. Kto nedychčí s nami, dychčí proti nám. Stúpame vyššie a vyššie, výhľady sú krajšie a krajšie.  Ale sme hore!

Po krátkej pauze pokračujeme po červenej značke cez Vrchrieku až do Semeteša – tam čaká obed, ktorý nikto nečakal, že bude taký nečakaný. (Obsluha i my na pokraji nervového zrútenia.) Posilnení klobáskou a pivom kráčame ďalej po červenej. Tánička píšťalkou burcuje k pochodu, (jasné že plaší macov) vtáčiky čvirikajú (kým ich nevyplašíme), my kráčame ďalej. Malebné osady, lúky, Rozprávkovo, pamätník Matky Terezy – „nie je ťažké nasýtiť chudobných, je ťažké nasýtiť bohatých“

Ďalej kráčame stále po červenej ... Kamenité, Jakubovský vrch, Marťákov kopec… a výhľady, ktoré ťa donútia zabudnúť na starosti okolitého sveta a len sa kocháš. Vidíš Lysú horu, Ochodžitú i Rozsutec. Lúky sú rozkvitnuté, vzduch svieži. Hovoríš si, ej ale sú tie Kysuce nádherné. Život krásny (kým sa nezabudneš pozrieť, koľko km zostáva). Tešíme sa na ďalšie čapované pivko na Husáriku, aj keď obsluha je z nás opäť na prášky.

Panelovka nás nezlomila. Skoro...

Niekto končí, niekto prezúva (a niekto nadáva, že si zabudol druhé ponožky). Zbiehame do Čadce spanilou jazdou a pokračujeme cez Kotyry smer Svrčinovec – Závršie. Celá trasa bola v podstate brnkačka proti tejto Panelovke. Tá sa jemne vlní, ide do kopca, zatáča sa a nemá konca kraja. Nemá. Fakt. Nekonečná. Nohy oťažievajú a oťažievajú. Peklo má nové meno. Panelovka. Každý krok ťa bolí, ale každý ťa posúva bližšie ku gulášu.
Posledný kopec – tak prudký, že by ho nevybehol ani svišť na RedBulle. A potom… s poslednými lúčmi zapadajúceho slnka..... vidíš ju. Krčmu u Laca a najlepší guláš sveta.
Gratulácie pre preživších. Ocenenia najlepším, objatia aj opuchnuté nohy, kolená boľavé.

Čo dodať na záver: DALI SME TO!

• ? 50 km
• ☀️ Krásne počasie
• ?‍?‍? Skvelá partia
• ? Nádherná trasa
• ? Prekonanie vlastných limitov
• ? Neskutočné výhľady
• ? A opuchnuté nohy, ktoré za to stáli!

Aj takto môže vypadať turistika ?

 

Autor:Lenka Jurgová
Foto: Lenka Jurgová a Peter Putyra