Kubusovci13Článok Vás tentokrát zavedie do okolia Oščadnice – budeme prechádzať cez osady Nižný a Vyšný Kubušovci pod hrebeň Javorské (názvy osád píšem podľa toho, ako boli uvedené na miestnych cyklosmerovníkoch).

Túto lokalitu sme po prvýkrát navštívili koncom mája a veľmi sa nám tu páčilo. Bola to nenáročná turistika v peknej prírode a osady nám spríjemňovali prechádzku.

V Oščadnici parkujeme pred Coop Jednotou neďaleko centra. Osady, ktorými budeme prechádzať, zdola nevidieť. Miesto ten nižšie položenej prezrádza iba vysielač, ktorý trčí z lesa. Prechádzame ponad rieku Oščadnica a náš zrak priťahuje pekný belasý kostolík. Napájame sa na žltú turistickú značku, ktorá vychádza z tejto časti Oščadnice na 860 metrov vysoký vrchol Javorské. Naše putovanie nám spestruje aj náučný chodník rovnakého mena. Jeho tabule sú dobrým lákadlom pre deti. Časť náučného textu je v angličtine, ktorú si tiež radi precvičíme.

Kubusovci2


Z údolia nás vyvádza asfaltová cesta, kadiaľ vedie aj cyklotrasa. Na rázcestím bočíme doľava, doprava nechávame za nami na svahoch nad nami miestnu kalváriu. Pozeráme sa na časť Oščadnice, ktorá sa volá Zágrapa. Po dňoch, kedy pršalo, sú lúky šťavnato zelené a plné kvetov. Na našu radosť tu objavujeme aj rozkvitnuté fialovoružové vstavače, ktoré patria medzi orchidey. Stúpanie zmierňuje serpentína, ale dá sa to skrátiť aj cez lúky. Všímame si terasovité medze, ktoré vznikli činnosťou človeka. Nad nami je hrebeň Javorského.

Prichádzame do sedielka s pekným výhľadom – sme v nižšie položenej osade Kubušovci. Na lúkach sa pasú ovce, pod cestou majú aj malý prístrešok. Fúka, a tak sa priobliekame. Je tu ďalšia náučná tabuľa chodníka. Asfaltovú cestu strieda nespevnená cesta, ktorou traverzujeme lúčne svahy a vystupujeme vyššie. Sú tu aj malé oplotené políčka, lúky sú plné rozkvitnutých margarét. Dolu pod nami vidíme Oščadnicu a viac vľavo vyššie položené časti Rovného. Za serpentínou míňame celkom peknú starú lipu, deti ju skúšajú oblapiť rukami. Prechádzame okolo rozostavaného domu, odtiaľto sú pekné výhľady, objavujú sa domčeky Nižných Kubušov. Sčasti sa ukazuje aj Veľká Rača, spoznávame miesto, kadiaľ ide lanovka z Dedovky.

Kubusovci8

Prichádzame do vyššie položenej osady Vyšný Kubušovci, na okraji chodníka stojí kríž. Tak sa zdá, že sú tu aj domáci. Napravo od chodníka nás zaujme bielo-čierna drevenica.

Kubusovci17

Pokračujeme po značke, nechceme domácich vyrušovať. Vychádzame na lúčny hrebienok. Náš chodník a lúky skrášľujú javory. Je ich tu celkom dosť. Možno preto sa táto lokalita volá Javorské. Hrebeň sa vyrovnáva. Popri chodníku sú aj stĺpy, a tak vieme odhadnúť, kde budú ďalšie obydlia. Vchádzame do lesa a prichádzame na križovatku ciest.

Kubusovci20 

Je tu ďalšia zastávka náučného chodníka. Neďaleko prichádzame na oddychové miesto pod stromami s lavičkou, dreveným stolom a zaujímavým poľovníckym totemom. Tu pod stromami si robíme občerstvovaciu prestávku a dopĺňame energiu, manžel zatiaľ preskúmava okolie. Ku vrcholu Javorské je to ešte asi 160 výškových metrov. Napravo od žltej značky sú ešte ďalšie obydlia. Rozmýšľame, ako sa budeme vracať naspäť. Pôvodne sme chceli pokračovať po neznačenej ceste do Zágrapy. Napokon sa vraciame rovnako, ako sme vychádzali pod hrebeň, chodník sa nám naozaj páčil.

Vrchol Javorské si obzrieme niekedy neskôr, keď budú lepšie výhľady. Na spiatočnej ceste sme zaregistrovali pohľady na hotel Husárik nad Čadcou, či na Krásno nad Kysucou. Túto obec sme spoznali podľa jej pomerne veľkého kostola, poznáme ju aj z cyklotrasy. V opare boli vzdialenejšie kopčeky Kysuckej vrchoviny ako Veľký Vreteň, Steny a Ľadonhora. Pod lipou ešte deti nadšene vyliezajú na vŕby, ktoré tu stoja. Stretávame jedného cyklistu a dvoch turistov, ktorí vychádzajú hore. Poniže osady vychádza hore traktorista. Deti sa už tešia na nanukovú odmenu – nanuky kupujeme v Jednote. Prichádza krátka intenzívna prehánka, a tak sme návrat stihli akurát včas.

Kubusovci10
Okolie Oščadnice má čo ponúknuť, určite sa do týchto končín ešte vrátime. Sú tu ideálne miesta na túlanie a oddych od každodennosti, a ľudí je tu isto menej ako na neďalekej Veľkej Rači. Turistiku tu zvládne každý, kto je zvyknutý aspoň na mierne stúpanie, deťom to nerobilo žiaden problém. Zistili sme, že ku oddychovému miestu, kde sme sa otáčali, vedie cyklotrasa aj od kaštieľa v Oščadnici, tak sem možno my dospelí prídeme na bicykloch.


A ešte jedna malá poznámka na úplný záver: Je tvrdé „y“ v názve Nižný a Vyšný Kubušovci správne? Trochu o tom pochybujem. Mäkké i by boli asi vhodnejšie, keďže Kubušovci označujú množné číslo. Či sa mýlim?

Autor a foto: Janka Bílešová

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: