prechod kysucka vrchovina 01725.1. v sobotu sa konal 43. ročník prechodu Kysuckou vrchovinou. Bohužiaľ, snehové podmienky neboli na prechod na bežkách tento rok ideálne, a tak sa podujatie konalo na pešo. My si z trás vyberáme kratší 13 kilometrový úsek z Kysuckého Nového Mesta do Prostredného Vadičova s návratom spať autobusom.

Ráno o ôsmej sa stretávame s organizátormi v pivárni u Kultána. Zapisujeme sa, dostávame účastnícky diplom. Cítime sa v teple pivárne veľmi dobre, ale nechceme sa tu rozsedieť. Odhodlane vyrážame za novými dobrodružstvami. Začiatok trasy je zhodný s trasou výstupu na Veľké Vreteno. Potom pri kríži odbočujeme doprava a vychádzame po cyklotrase na lúky nad Kysuckým Novým Mestom. Škoda, že počasie nám nepraje, slnko sa vytrvalo schováva za mraky a oblačnosť ukrýva vrchné časti kopcov. Ale nefúka, miestami zľadovatený tvrdý sneh je pokrytý snehovým popraškom a s pomocou paličiek sa ide celkom dobre.

Zem je zmrznutá, a nie je blato. Podchádzame rampu. Chodník ku kaplnke medzi Vretňami ide miestami, kde les ustúpil, aj malá chatka sa na nás usmieva už z diaľky. Tak vieme, že ku kaplnke to nie je už ďaleko. Na lavičke pri kaplnke sa chvíľu zahrievame čajom z termosky. Zahrieva nás aj krátky výstup svahmi Veľkého Vretňa, ktorý je pokrytý bukovým lesom. Je to iba pár metrov. Potom traverzujeme Veľký Vreteň, chodník je úzky, ale dobre viditeľný. Sme na južnej strane, a tak tu sneh prakticky nie je. Stretávame tu troch peších turistov, s ktorými sa pozdravíme. Ani sa mi nechce veriť, že aj po tomto chodníku sa bicykluje. Za traverzom vychádzame na menšiu lúčku. Páčia sa mi ihličnaté solitérne stromy.

prechod kysucka vrchovina 009Na stromoch sa na miestach, kde je hmla, vytvorila pekná námraza. Ideme po neznačenej ceste, kadiaľ sa zváža drevo. Prechádzame krátkym úsekom ihličnatého lesa, potom les ustupuje. Znova vychádzame na lúčne miesto. Sú tu koníky, tabuľka na ohrade nás upozorňuje na zákaz kŕmenia. Fotím. Od borovice prechádzame na lesnú cestu v smere doprava. Predtým, ako sa napojíme na zelenú značku, prechádzame miestami, kde je čerstvo vyťažený les. Výhľadom stále nepraje, zato sa na stromoch objavuje pekná námraza, ktorá vytvára pekné ihličky na konároch, suchej tráve a aj na hnedých neopadaných bukových listoch - doslova čaruje. Aj chodník je viac pokrytý snehom. Na mohutnom strome je pripevnený svätý obrázok. Míňame kopy pripraveného vyťaženého dreva a odbočujeme doľava. To by už lúky nad Zástraním nemali byť ďaleko. Pri chodníku nás víta pekná solitérna borovica. Aj na nej je zelená značka, a keď sa pozriem bližšie, vidím, že pod konármi borovica ukrýva aj lavičku. Tento úsek máme radi, je tu pekne.

prechod kysucka vrchovina 011

Traverzujeme svah, vpravo pozorujeme Zástranie a jeho kostolík. Straník sa však ukrýva v hmle a nevidieť ani hrebeň Malej Fatry. Nevadí. Prichádzame ku miestu Pod Kučerovkou. Tu končí zelená značka a strieda ju červená. My budeme pokračovať ku Prostrednému Vadičovu. V opačnom smere červená značka schádza dolu do Zástrania a vychádza na Dubeň. Kontrolujeme čas, aby sme na autobus nemuseli čakať príliš dlho. Keďže sa hlásia naše žalúdky, dávame si krátku prestávku a pri okraji lesa si pochutnávame na obložených chlebíkoch, len sa tak do nás prepadnú. A niet nad teplý čas z materinej dúšky s bazovým sirupom. Ale dlho sa postávať nedá. Po červenej značke prechádzame pod Kučerovkou a naberáme východný smer. Pod nami je Kotrčina Lúčka a na našu radosť sa zdá, že počasie sa bude zlepšovať. Pri Straníku bojuje odhodlane slnko s oblačnosťou. Podarí sa mu vyhrať? Prechádzame lúkami so zvyškami snehu pri okraji lesa. V lese je tu aj ukrytá menšia chatka, doposiaľ som o nej nevedela. Teraz práve pri nej podľa hlasov spoznávame ďalších turistov, ktorí sa vydali na rovnakú trasu ako my, ale opačným smerom. Na chvíľu sa pri nich zastavujeme a prehodíme pár slov. Potom pokračujeme ďalej.

prechod kysucka vrchovina 018

Sme radi, že sa napokon predsa len objavuje slnko a trochu nás zahrieva. Aj dolina Vadičova je už sčasti zaliata slnkom. Hmla ustupuje aj nad majestátnou Ľadonhorou, ktorá sa nám na záver nášho výletu ukazuje v plnej kráse s modrou oblohou. Tak si vychutnávame slnko. Schádzame dolu a krátko strmšie zostupujeme ku kaplnke. Zem ešte nestihla rozmrznúť, a tak nás ani tu netrápi blato. To je veľké plus. Od kaplnky vidíme vystupovať dvoch turistov smerom po pokračujúcej červenej značke ku sedlu Žiarce. Po cyklotrase schádzame do Prostredného Vadičova ku Bízičke, kde sa pešia časť nášho výletu uzatvára. Keďže máme asi 30 minút času, ešte si posedíme v teple pohostinstva pri autobusovej zastávke. Medzitým prichádza aj skupina, ktorá išla z Budatínskej Lehoty, poza Steny a cez Skríželné. A tak si robíme spoločnú fotku.

prechod kysucka vrchovina 019

Záver výletu patrí veselej debate u Kultána, kde sme si príjemne dlhšie oddýchli a porozprávali sa. Najviac sa mi páčili upravené malé akrobatické lyže Teodora Braciníka, ktoré využil na krátke zjazdy snehovými úsekmi za Stenami. Tomu sa povie vynaliezavosť.

Hoci sa prechod nekonal na bežkách, vôbec nám to nevadilo. To hlavné – dobre sa prejsť, prevetrať, vyčistiť si hlavu a stretnúť sa s partiou správnych ľudí sa nám podarilo. Prevýšenie nebolo náročné a zvládne ho každý aspoň trochu trénovaný turista. Ak si zvolíte prechod v opačnom smere, tak je prevýšenie o niečo menšie.

prechod kysucka vrchovina 023

Ďakujem veľmi pekne organizátorom, všetkým odhodlaným účastníkom a už teraz sa teším na ďalšie zaujímavé akcie.

Jana Bílešová

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: