Trasa vás zavedie po osadách v Dlhej nad Kysucou. Jej zastávky sú: Dlhá, Bučník, zast. SAD – Kýčera - Strakovci – Kožovci – Škulavíkovci – Kišovci – Hromadovci – Gajdošovci – Dlhá, Bučník, zast. SAD
Trasa: Dlhá, Bučník, zast. SAD – Kýčera - Strakovci – Kožovci – Škulavíkovci – Kišovci – Hromadovci – Gajdošovci – Dlhá, Bučník, zast. SAD
Dĺžka 6,5 km, + 213 m, - 268 m.
Kataster súčasnej obce bol najskôr, do roku 1949, súčasťou chotárov Dlhého Poľa, Nesluše a Diviny a neskôr, až do vzniku obce Dlhá nad Kysucou v roku 1954, patril Turzovke. Obec Dlhá nad Kysucou tak patrí k najdlhšie osídleným územiam Horných Kysúc. Dnešná vychádzka vedie len týmito najstaršími časťami chotára.
Začneme na konečnej zastávke autobusu Dlhá, Bučník (579 m) /f 1/. Pri pohľade z parkoviska sa vydáme po asfaltovej ceste vychádzajúcej z parkoviska vpravo od zastávky SAD /f 2/. Nevšímame si odbočenie vľavo, hneď za mostíkom, ale pokračujeme priamo. Po 100 m zabočíme prudko, takmer spätne, vľavo na makadamovú cestu /f 3/ a na prvom rázcestí hneď zase vpravo /f 4/. Po 250 m prídeme do osady U Hľubov (610-620 m) /f 5/. V mieste, kde končí asfaltový povrch cesty /f 6/ budeme odbočovať vpravo.
Kto však má záujem navštíviť čo najviac osád môže na konci asfaltového povrchu pokračovať 160 m priamo po vrstevnici k osade U Nuchalov (610-620 m) /f 7/ . Z prístupovej cesty dobre vidieť aj samotu Jančovci (665-670 m) /f 8/ vľavo za potokom. Treba sa vrátiť späť.
Na konci asfaltového povrchu zabočíme vpravo a po 10-tich metroch hneď vľavo na furmanskú cestu vedúcu do lesa /f 9,10/. Po asi 100 m cesta vyjde na lúku za ktorou opäť vchádza do lesa a stáča sa vpravo a po 100 m skončí pri lesnej asfaltke, pri pútači Beskydsko-javorníckej magistrály /f 11/. Tu zabočíme vľavo a najbližšej „Y“ križovatke (po 50-tich m) vpravo /f 12/. Touto cestou budeme pokračovať popod celú rozsiahlu osadu Kýčera (675-760 m) /f 13-18/ / asi 1,2 km až na lúčnatý hrebeň, kde sa cesta, v mieste so skládkou dreva, stáča takmer o 180°späť a mierne stúpa lúkami s veľmi peknými výhľadmi na hrebene Lysohorských a Radhošťských Beskýd /f 19/. V mieste, kde táto cesta vchádza do lesa sa napojí na hrebeňovú cestu s modrou turistickou značkou (Jakubovský vrch-Turzovka, žel.st.) /f 20/. Zabočíme vľavo a pokračujeme po modrej značke /f 21/ najskôr lesom a potom lúkami s peknými výhľadmi /f 22/ a strmším klesaním v závere do sedla /f 23/ s kamenným krížom s letopočtom 1938 /f 24/, v ktorom odbočuje vpravo cez osadu Strakovci (720-735 m) /f 25/ žltá turistická značka smerom do Zákopčia U Polievkov.
Pre zdatnejších turistov odporúčam zachádzku k osade Kožovci (730-740 m) a prípadne aj k samote Škulavíkovci (740 m) /. Od kamenného kríža sa vydáme vľavo strednou cestou /f 26 a 27/, ktorá nás po 400 m privedie do osady Kožovci /f 28/. K samote Škulavíkovci /f 29/je to ešte 200 m. Hneď za prvým domom s číslom 76 treba zabočiť vpravo a nie príliš vyjazdenou cestou vystúpať nad susedné domy. Potom už len takmer po vrstevnici k udržiavanej drevenici. Za mokrého počasia odporúčam vrátiť sa späť ku kamennému krížu.
Za suchého počasia si však možno ušetriť túto „vracačku“ a za kamennou hospodárskou budovou - asi bývalou maštaľou, zabočiť vľavo (dole) /f 30/na približovaciu cestu ktorou po 240 m a 60 m! klesania prídeme na lesnú cestu so skládkou dreva. Lesnou cestou budeme pokračovať vpravo.
Ak ste si zachádzku odpustili, alebo sa vrátili, pokračujte od kamenného kríža z hrebeňa vľavo na opačnú stranu (popri strome s turistickými smerovkami). Široká, terénnym autom zjazdná cesta, vyústi po 400 m klesaní na makadamovú lesnú cestu. Zabočíme vpravo a po ďalších 400 m prídeme na skládku dreva spomínanú v texte vyššie.
Za oblúkom lesnej cesty je odbočka k osade Kišovci (665-670 m) /f 31/ pri ktorej je ďalší pútač Beskydsko-javorníckej magistrály /f 32/. Pokračujeme po ceste ďalej a z lesnej cesty odbočíme na ďalšiu odbočku vľavo pred transformátorom umiestneným v cípe medzi cestami /f 33/.
Tu sa musíme na chvíľu sústrediť na orientáciu. Po 120 m sa prístupová cesta zjazdná osobnými autami prudko stáča vľavo a strmo klesá k domom osady Hromadovci (660-675 m) /f 34/. V tomto oblúku cesty odbočíme vpravo (popri betónovom stĺpe nn) /f 35/ na starú vozovú cestu do osady. Tá pod strmším briežkom po 40 m taktiež ostro zatáča vľavo /f 36/. V oblúku uvidíme pri pohľade vpravo na dvore dreveného – neobývaného – domu /f 37/ krytú studňu (asi 10 m) /f 38/, prejdeme popri nej vľavo a po asi 8-10 m od studne nájdeme vpravo dnes už málo využívaný chodník k tejto osade. Že ideme správne nám potvrdí po asi 30 m elektrické vedenie nn, ktoré vedie po pravej strane súbežne s chodníkom až do osady Gajdošovci (640-655 m). Pri prvom dome (vľavo) zídeme priechodom na asfaltovú osadovú cestu po ktorej budeme pokračovať ďalej.
Pri prvom dome vľavo od „asfaltky“ sa nachádza stará drevená zvonica /f 39/. Po prejdení osadou Gajdošovci /f 40-42/ prídeme na križovatku. Cesta vľavo /f 43/ nás po 400 m dovedie popri cintoríne na konečnú zastávku autobusov, kde sme začínali.
Čas |
Údaje o trase |
Text |
|||
Jedn. |
km |
+m |
-m |
n. v. |
|
580 |
Dlhá, Bučník, zast. SAD |
||||
0:11 |
0,45 |
35 |
615 |
Osada U Hľubov |
|
0:07 |
0,32 |
5 |
5 |
610 |
→← zachádzka do osady U Nuchalov |
0:12 |
0,30 |
45 |
655 |
Na lesnú cestu |
|
0:33 |
1,21 |
100 |
755 |
Cesta na lúkach s výhľadom – zatáčka o 170° |
|
0:12 |
0,40 |
45 |
800 |
Na modrej značke |
|
0:18 |
0,90 |
70 |
730 |
Sedlo Strakovci |
|
0:22 |
0,80 |
50 |
50 |
730 |
→← zachádzka k samote Škulavíkovci |
0:07 |
0,40 |
70 |
660 |
Na lesnej ceste |
|
0:10 |
0,46 |
35 |
15 |
680 |
Odbočka k osade Kišovci |
0:07 |
0,25 |
15 |
695 |
Odbočka k osade Hromadovci ↗ |
|
0:05 |
0,22 |
30 |
665 |
Hromadovci - odbočka na starý chodník pri studni ↘ |
|
0:04 |
0,18 |
15 |
650 |
Po asfaltovú cestu v osade Gajdošovci |
|
0:04 |
0,18 |
5 |
655 |
Križovatka pri osade Gajdošovci ↗ |
|
0:08 |
0,43 |
75 |
580 |
Dlhá, Bučník, zast. SAD |
|
2:40 |
6,50 |
335 |
330 |
||
Vysvetlivky: →← - zachádzka tam a späť, ↘,↗ - odbočiť vpravo, vľavo |
https://www.mojekysuce.sk/turistika/osady-na-kysuciach/osadami-v-dlhej-nad-kysucou#sigProId770d8859d0
Autor textu a fotografií: Anton Opial