Netradičný výlet: Vyrazili sme so psím záprahom do obce Riečnica

V jedno nedeľné dopoludnie sme sa vydali do krajiny, kde nadvládu nad ľudským bytím dávno prevzala príroda. Vstúpili sme na miesta, ktoré sa zdajú byť opustené, napriek tomu zostávajú desaťročia hlboko v mysliach a predovšetkým v srdciach ľudí.

S nápadom navštíviť obec Riečnica prišiel náš rodinný priateľ Ondrej Šulka, ktorý chová nielen sovy, ale má zaregistrovanú i chovateľskú stanicu „Legend of North“. Ondrej patrí medzi odborníkov v chove psov severských plemien a niekoľko rokov pôsobil vo funkcii predsedu Slovenského klubu severských a japonských plemien. Dlhých 22 rokov organizoval preteky psích záprahov, ktoré sú známe pod pojmom „mushing“.

Plán to bol skvelý, veď v rámci nášho putovania „Kysuckou krajinou“ som mal obec Riečnica už dlho naplánovanú. Myslím, že prvýkrát som v tejto oblasti bol so svojim otcom, ktorý v tom čase pracoval pre CHKO Kysuce. Mohol som mať asi 10 – 12 rokov, no vyľudnená obec vo mne zanechala nezmazateľnú stopu. Otec mi porozprával o kostole, ktorý plánovali odstreliť, ukázal mi prepadnuté miesta v zemi, čo zostali po exhumácií tiel na bývalom cintoríne.

Pamätám si, ako sme behali vo vysokej tráve, pomedzi pivnice bývalých chalúp. Otec mi dokonca spomínal, že v osade Opálkovia vyrobili šikovní majstri drevené okná na dom, v ktorom sme bývali.

A tak sme vyrazili na výpravu...

V nedeľu, v deň našej výpravy, nás prekvapilo takzvané inverzné počasie. V nižších polohách sa miestami dala hmla krájať, čím vyššie, tým slnečnejšie počasie nás čakalo.

Výprava to bola nezabudnuteľná, práve vďaka Ondrejovi, saniam a štvornohým priateľom Bejlyho a Kejsy, sibírsky husky Gwen s Jasminkou a Canadian Eskimo Dogs Kazan. Tento perfektný psí záprah nás sprevádzal na našej ceste a ušetril naším nohám pár kilometrov.

Veď do centra bývalej obce je to po kľukatiacej sa modrej turistickej trase približne 8,6 kilometra. Na trase sa nachádza množstvo pamätných tabúľ, tie obsahujú informácie o zatopených i asanovaných rodinných domoch, či celých osadách, ktoré zmizli v prepadlisku dejín. Riadky mien, spomienok, ľudskej driny i usilovnosti, riadky ľudských príbehov i osudov...

Najmä v začiatkoch sú z cesty krásne výhľady na nekončiacu vodnú plochu vodnej nádrže. Prevažnú časť trasy nás obklopoval les, ktorý nás vypustil zo svojej náruče až pri tabuli s označením „Riečnica, časť Košútovia, bývalé centrum obce“.

Ihneď za tabuľou obce sa náš zrak uprel na súvislú nezalesnenú plochu. Jednalo sa o bývalé polia, vytvorené ľudskými rukami, umiestnené jedno vedľa druhého. Na políčku, ktoré bolo najbližšie k ceste, sme si všimli starú jabloň a na nej zmrznuté jablká.

Našim cieľom bol Kostol Narodenia Panny Márie, objekt, ktorý svojou hmotou predstavuje najvýznamnejšiu pamiatku bývalej obce Riečnica. Cestou ku kostolu, následne i pri kostole samotnom, som vytvoril zopár krátkych videí a fotografií. Získaný obsah som neskôr použil na tvorbu dvoch krátkych video prezentácií. Tie som publikoval na sociálnych sieťach s titulkom „Naša výprava do zaniknutej obce Riečnica“. Vytvorený obsah videlo a komentovalo množstvo ľudí, zaujal ma jeden komentár, kde mi pán pod príspevok napísal: „Obec Riečnica nezanikla.“

Ľudský rozmer nesmrteľnej Riečnice

Drvivá väčšina mojich príspevkov sa týka objektov dávno vytvorených ľudskými rukami, opisujem udalosti a ľudí v čase, keď sa už nemá kto brániť, nik nemôže prezentovať svoj názor, či postoj.

Diametrálne odlišná je situácia pri obci Riečnica. K vysťahovaniu obce a zatopeniu širokého okolia došlo pomerne nedávno, veď v roku 1980 bola Riečnica pripojená k obci Nová Bystrica. Pamätníkov, bývalých obyvateľov žije stále mnoho, a tak zostáva Riečnica desaťročia hlboko v mysliach a predovšetkým v srdciach ľudí. Tento fenomén si dovolím porovnať s egyptskou mytológiou a náboženstvom. Starý Egypt som zbožňoval a „študoval“ od detstva, aj dlhý čas v dospelosti. Starí Egypťania sa paradoxne zaoberali svojou smrťou takmer ihneď po narodení. Samozrejme, svoju úlohu tu zohrávalo postavenie v spoločnosti. Poďme ale k pointe. Starí Egypťania verili, že ten na koho meno sa nezabudne, ten bude žiť život večný. Túto filozofiu možno uplatniť i vo vzťahu k obci Riečnica.

Tu som si uvedomil, že som nemal Riečnicu označovať ako zaniknutú obec. Síce boli obce Riečnica i Harvelka po zatopení pripojené k Novej Bystrici, ale z hľadiska katastrálneho členenia stále existujú.

A nie sú to iba čiary na mape, sú to predovšetkým ľudia, veľká komunita, ktorá s láskou a pokorou spomína na svoju rodnú dedinu, na svoj domov. V obci Riečnica sa každý rok organizujú „stretnutia rodákov“.

„Kto tu žil, nech nezabúda, kto prišiel, nech úctu vzdá,“ uvádza pamätná tabuľa na ceste do centra obce Riečnica. Nezabúdajme teda, spomeňme si na zatopené obce Riečnica i Harvelka, spomeňme si pri každom otočení vodovodného kohútika, spomeňme si, že bez Vodnej nádrže Nová Bystrica, by sme možno nemali dostatok vody. Daň za naše pohodlie bola vysoká. Pamätajme na to.

Stále citlivá téma

Ako som už vyššie písal, obec Riečnica a jej obyvatelia stále žijú svoj život, život veľkej komunity. Komunity, ktorá je sústredená okolo niekoľkých stránok a skupín na sociálnych sieťach. A napokon, obec Riečnica má i svoju oficiálnu webovú stránka; http://riecnica.com/.

Nájdete na nej množstvo informácií, starých fotografií i diskusie ľudí. Zaujímavá je štatistika na webovej stránke, kde otázka znie: „Bolo vysťahovanie dvoch obcí kvôli vodnej nádrži správne?“

Zarážajúcim sa stáva počet odpovedí pri vyššie zmienenej otázke, pričom až 1 654 ľudí si myslí, že k vysťahovaniu vôbec nemuselo dôjsť. Iba 146 ľudí považuje vysťahovanie za správne.

Ako by ste hlasovali Vy? Pred tým, než vo svojej mysli vyslovíte odpoveď, skúste si predstaviť, že niekde žijete, máte svoju chalupu, kúsok role, domáce i hospodárske zvieratá, že niekde máte svoje korene. A zrazu prídu ľudia a povedia Vám, že všetko musíte zanechať napospas bagrom a najsilnejšiemu živlu, vode. Čo ste Vy a Vaši predkovia v pote tváre a s krvavými mozoľmi na rukách budovali, Vám zoberú. Cena útechy? Možno malý byt v najbližšom meste. Možno Riečnica nebola ideálna, sužovali ju záplavy, požiare a zosuvy pôdy. Ale kde je to ideálne miesto?

Ľudia, ktorí sa tu vyberú, väčšinou obdivujú prírodu, vodnú nádrž, kostol. No neprávom zabúdame na ľudí, ktorí obetovali mnoho, aby sme sa my ostatní mali lepšie. Majme ich preto v úcte a spomeňme si vždy, keď sa vydáme do tohto kútu regiónu Kysuce.

Zaujímavú históriu i legendy ukrýva majestátny plášť prírody

Určite to nebola naša posledná návšteva Riečnice. Táto obec má svojho neopakovateľného ducha a energiu, ktorá priťahuje každého, kto chce počúvať. Osobne nemám v obľube legendy. No na v rámci putovania „Kysuckou krajinou“ sa mi podarilo jednu dávnu legendu pretaviť do skutočnosti. Azda najväčšiu legendu obce Riečnica predstavuje objekt letohrádku. Letohrádok panstva mal byť postavený na dnes už bývalom cintoríne, toto miesto sa nazýva Vrchovina. Na výraznej terénnej vyvýšenine, pozostatkoch letohrádku, vztýčili rodáci kríž. Súčasťou letohrádku údajne bola i kaplnka, ktorá sa zrejme využívala i potom, ako letohrádok zanikol. Pod kaplnkou vyrástol neskôr už spomínaný cintorín.

Koľko je na tom pravdy, nevedno, čas snáď ukáže. Podľa historikov sa jedná o pozostatok prvého kostola v obci Riečnica. Z archívnych dokumentov poznáme podrobný opis tejto sakrálnej stavby. Nemôžeme opomenúť ani údajne miesto posledného odpočinku, kde mala byť v okolí súčasného kostola pochovaná grófka, či iná významná osobnosť. Fantázia pracuje i pri pohľade na mapu oblasti a názvy lokalít či kopcov, napríklad: Kýčera, Vyšná mohyla a ďalšie.

Slovo na záver

Ďakujeme Ondrejovi Šulkovi za krásny výlet a poklona patrí i štvornohým účastníkom výpravy, ktorí statočne ťahali sane i nás, účastníkov výpravy. Jazdu na saniach so psím záprahom som si na ceste spať vyskúšal i ja. Môžem povedať, že sa jedná o parádny zážitok. Našu výpravu sme uskutočnili dňa 19. januára 2025.

Ďakujem i Peťovi Kolembusovi, ktorý ma naviedol, aby tento príspevok vôbec vznikol.

Odkaz na moje video z obce Riečnica: https://www.instagram.com

Všetkým odporúčam pozrieť si dokumentárny film STV z prostredia obce Riečnica: 

• Príspevok o Riečnici od Mgr. Anny Špidusovej

autor, foto: Peter Kvasnica

Webové sídlo: kysuckoukrajinou.sk/
Facebook skupina: facebook.com/groups/kysuckoukrajinou
Facebook stránka: facebook.com/kysuckoukrajinou
Instagram: instagram.com/kysuckou_krajinou/
YouTube: youtube.com/@kysuckou_krajinou