V rámci pátrania po „Valengoch“ sme sa bližšie pozreli na server „FamilySearch“, ktorý obsahuje množstvo digitalizovaných záznamov.
Predovšetkým sa jedná o narodenia, krsty, sobáše i úmrtia. Tieto údaje sú zaznamenané v takzvaných "Slovakia, Church and Synagogue Books, 1592 – 1935", v preklade: Knihy Cirkvi a synagóg na Slovensku, 1592 – 1935.
Server nás prirodzene nesklamal a v záznamoch sme našli i „rodinu Valenga“, ktorú môžeme rozdeliť na dve skupiny. Časť bola pokrstená v obci Skalité, časť v obci Oščadnica. Mohlo ísť pritom o jednu „veľkú rodinu“? Prečo teda rozdielne miesta krstov?
V čase, keď kostol v Oščadnici ešte nestál a obec opäť patrila od roku 1772 pod farnosť v Skalitom,1 nachádzame na serveri „FamilySearch“ dve rodiny Valengovcov. Ich mená a priezviská uvádzame v takom znení, ako sme ich na serveri „FamilySearch“ dohľadali.
Joanis Valenga a manželka Margar krstili v Skalitom syna Joanes (Jána) v roku 1781.
O rok neskôr, teda v roku 1782 pokrstili v skalitskom kostole Annu Valenga, dcéru Martina Valengu a jeho manželky Cathar.
Prvý drevený kostol v Oščadnici vystavali v roku 1787, zasvätený bol sv. Štefanovi kráľovi.1 V oščadnickom kostole krstili tieto deti pod priezviskom Valenga. Josephus (krst v roku 1805), Maria (krst v roku 1809) a Joannes (krst v roku 1810).
Rodičmi vyššie uvedených troch detí boli Simon Valenga a žena s priezviskom Labák. Krstné mená a priezviska rodičov sú v záznamoch rôzne uvádzané v rámci jednotlivých krstov.
Joannes, syn Simona Valengu a manželky Labák, pokrstený v roku 1810 v Oščadnici, si zobral za manželku Mariu Halladeg. Priezvisko manželky sa v záznamoch krstov detí uvádza rôzne; Haladeg, Haludeg, Haladey. Práve priezvisko „Haladey“ nám je známe a môžeme predpokladať, že Mária pochádzala z oščadnickej osady Haladejovci.
Detailnejší pohľad na „rod“ Valenga prináša historička Dominika Garajová
Na ceste objavovania tajov histórie osady Valangy sme využili zdigitalizovaný súbor matrík na stránkach Family Search (Matrika Skalitého sobášna, rodná a Matrika Oščadnice narodených, sobášených a zomrelých).
Priezvisko Valenga, či je ho variantu Valanga, sa podarilo nájsť v matrikách obcí Skalité a Oščadnica. Čo nám tieto staré záznamy prezradili?
Najstarší záznam o nositeľoch tohto priezviska sme objavili v matrike Skalitého z roku 1781. Jednalo sa o krst Jána, syna Jána Valengu a jeho manželky Margity. Staršie záznamy o ľuďoch s týmto priezviskom neboli. O rok neskôr bola pokrstená na Skalitom Anna, dcéra Martina Valengu a jeho ženy Kataríny. Tu sa stopa Valengovcov na Skalitom na prvý pohľad končí.
O viac ako dve desaťročia sa v Oščadnici narodil v roku 1805 Jozef, syn Šimona Valengu a Márie Labak. Jozef sa neskôr v roku 1831 oženil s Annou Špalkovou. Podľa záznamu o jeho úmrtí žili v roku 1869 v dome č. 394. Zároveň sa tam uvádza jeho status ako želiar, teda niekto, kto vlastnil len dom, bez extravilánu. Pri zápise o iných obyvateľoch domu 394 sa dozvedáme, že tu žili kopaničiari z Dedovej.
Druhý syn manželov Šimona Valengu a Márie Labak sa narodil v roku 1810, pri krste mu dali meno Ján. Ján sa oženil s Máriou Haladejovou a od roku 1835 do roku 1845 sa im narodilo dovedna 7 detí, prežil zrejme len najmladší syn, o ktorom nič viac nevieme. Tri dcérky dostali meno Anna, čo je smutný príklad toho, ako bežne deti umierali a ich mladší súrodenci neraz dostali meno po zosnulej sestričke, či bračekovi. V prípade tohto manželského zväzku vidíme, že sa prepojili rodiny Valenga a Haladej, pričom osada u Haladeji je opäť veľmi blízko naším sledovaným Valangom.
Tu sa zmienky o priezvisku Valanga akoby opäť strácajú. Nevieme nájsť ani sobáše, ani krsty predkov spomenutých protagonistov rodiny Valanga v Oščadnici. A predsa sa nám podarilo zistiť viac.
V minulosti totiž ľudia zvyčajne používali nie len jedno priezvisko, do matrík sa nám záznamy dostávali pod ich prezývkami, či prídomkami. Tak sa teda vrátime k nášmu manželskému páru Šimonovi a Márií Labak. Priezvisko Labak sa vyskytovalo v susednom Zborove nad Bystricou. Pre Oščadnicu bolo úplne netypické. Skúsili sme teda hľadať záznam sobáša Márie Labak a nejakého Šimona. Pátranie bolo úspešné a podarilo sa nájsť sobáš v Oščadnici z 15. 6. 1805 medzi snúbencami Máriou Labakovou, dcérou Jána Labaka zo Zborova a Šimona Tomale, syna Martina Tomalu zo Skalitého. Tento sobáš je zaujímavý hneď z viacerých dôvodov.
Manželstvo sa uzatváralo zvyčajne v mieste bydliska nevesty, čo by bolo v prípade nevesty zo Zborova v Krásne nad Kysucou. Výnimočne sa mladí brali v mieste bydliska ženícha, čo by bolo bývalo na Skalitom. Nevesta však bola tehotná, ich prvorodený syn Jozef spomenutý vyššie sa narodil v polovici decembra. V takých prípadoch sa niekedy mladí sobášili inde.
Ďalší dôvod bol, že obaja už v tom čase mohli bývať alebo slúžiť u príbuzných, či známych v Oščadnici.
V roku 1796 si totiž istý Matej Tomala zobral vdovu Katarínu po Michalovi Moskalovi, teda prepojenie medzi Tomalovcami a osadami pod Veľkou Račou môžeme hľadať i tu. Navyše, sobáše mladých ľudí z dedín, ktoré spolu nemali spoločnú chotárnu hranicu bývali veľmi zriedkavé. Môžeme povedať, že tento manželský pár bol zrejme zakladateľom neskoršej osady Valangy pod Veľkou Račou.
Čo nám ešte prezradili iné archívne dokumenty? Vo výkazoch stálych príjmov a súpise obcí panstva Strečno z roku 1836 aj 1838 nachádzame Šimona Valjenku zapísaného u Kucharčíka, mal povinnosť odrobiť 18 dní na panskom a platil jeden zlatý. Valangy zrejme daňovo patrili pod kopaničiarske usadlosti Oščadnice, vedené pod Kopaničiarmi z Dedovej.13
Historička Dominika Garajová si posvietila aj na samotný názov osídlenia
Ďalej sme si posvietili na samotný názov Valengy alebo Válangy. Od počutia nás to tiahne k Poľsku, poľštine, či azda nejakému slovu používanému v miestom goralskom nárečí.
Vrátime sa však opäť k informáciám, ktoré nám poskytli matriky. Šimon Tomala Valanga sa narodil v októbri roku 1786 rodičom Martinovi Tomalovi a jeho žene Kataríne. Je to ten istý manželský pár, ktorý krstil dcéru Annu na Skalitom pod priezviskom Valenga. Ako vidíme, používal súbežne obe mená, Valenga bola skôr prezývka.
Na jej pôvod nám zrejme dáva odpoveď samotný zápis o sobáši manželov. Martin, syn Valentína sa v roku 1781 oženil s Katarínou Gonščákovou, vdovou po Šimonovi Gonščákovi, rodenou Krčmárikovou. Meno otca Valentína bolo pravdepodobne používané na rozlíšenie vetvy Tomalovcov na Skalitom, nárečovo sa z neho stal jednoducho Valenga/Valanga. Rovnako sme sa totiž už stretli so súčasným užívaním priezviska Tomala a Valenga u podľa všetkého Martinovho brata Jána, ktorý s manželkou Margitou krstili na Skalitom svojho syna Jána v roku 1781. Nuž a Ján sa na Skalité priženil k vdove Margite Ručekovej v roku 1770 z Poľska.
Keďže ďalšie záznamy zo Skalitého nemáme, môžeme predpokladať, že pôvodný prídomok, respektíve prezývka Valenga sa ako priezvisko uchytili len v oščadnickej vetve, pričom súčasníci používali v dokumentoch skôr Valenka alebo Valjenka, no spodobovaním sme sa postupne dostali k dnešnému pomenovaniu osady Valangy.
V druhej polovici 19. storočia sa naše stopy po priezvisku Valenga strácajú. Azda vymreli? Alebo odišli? Majetky možno podedili príbuzní, či kúpili ľudia z okolia. Isté je, že po tejto rodine zostal na úpätí Veľkej Rače ich pamätník v podobe osady s nezameniteľným geniom loci. Boli to Oščadniania? Klubinčania? Alebo jednoducho kopaničiari z Djedovej.
Prečítajte si aj:
Autori: Mgr. Dominika Garajová a Peter Kvasnica
Zdroj informácií:
1 VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie TerraKisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3.
13 ŠA BY, Panstvo Bytča - Strečno, krabica 323 a 324. Výkazy stálych príjmov panstva Strečno 1836 a 1838.
