Krása kysuckých osád: osada Komanovka, Oščadnica

Dedovka, časť obce Oščadnica, dlhá dolina, ktorou preteká potok s rovnomenným názvom. „Vallis Diedowa“, takto opisuje údolie, dolinu (latinsky vallis – údolie) mapa z roku 1793. Názov mapy by sme mohli voľne preložiť ako „mapa znázorňujúca rozdiely v kovoch medzi Uhorským kráľovstvom a Sliezskym vojvodstvom, zostavená spoločnou komisiou v roku 1793“ (jedná sa približný preklad z prostredia online prekladača). Mapa je voľne dostupná na tomto odkaze >>

Doline na mape dominuje M. (Mons. – vrch) Diedowa, súčasný vrch Dedová v obci Oščadnica s nadmorskou výškou 916 m n.m.

Mnohí ľudia poznajú toto miesto najmä ako lyžiarske stredisko. My sa však nejdeme lyžovať, ale potulovať po miestnych osadách. Niektoré z týchto osídlení neuniknú pozornému oku návštevníka. Sú to predovšetkým osady Zadedová a Grófovci.

Jedna osada sa pred zrakmi zvedavcov skrýva zahalená závojom lesa. Reč je o osade Komanovka, známa tiež ako Komanovky. V oščadnickom nárečí by sme povedali, že „idama na Kumanufky“.

Pri potulkách touto dolinou by tu veru nad hlavnou cestou nik nehľadal ďalšiu osadu. Cestu „hore na Kumanufky“ miniete veľmi ľahko. Taktiež chýba akékoľvek turistické značenie, akákoľvek turistická trasa. Napriek tomu trasa do osady nepredstavuje náročnú turistiku, cesta je spevnená a od hlavnej cesty je nutné zdolať približne 948 metrov s prevýšeným trasy 114 metrov. A ste v osade Komanovka. Úprimne, poznám aj krajšie prístupové trasy do osád regiónu Kysuce. Ale skutočná krása sa ukrýva tam hore, pod Kalinovým vrchom (816 m n.m.) a Blažejovcom (831 m n.m.).

Dávny strážca Blažejovec

Blažejovec, vrch v pohorí Kysucké Beskydy patrí do katastrálneho územia obce Zborov nad Bystricou. Jeho nadmorská výška predstavuje 831 m n.m.
Blažejovec sa spomína v listine z roku 1536. Listinu vydala Trenčianska stolica. Už v prvej polovici 16. storočia sa v tejto lokalite pásli ovce.1
Vďaka sporu o dávky valachov medzi Mikulášom Kostkom a Suňogovcami z roku 15361 poznáme dokonca i historický názov „dávneho strážcu“. Valasi v tomto období pásli ovce v lesoch „Radicze usque Kraszna et Klubina, Zbora, Blasovicz ac Diedova“.2 Práve „Blasovicz – Blažovic je náš súčasný Blažejovec.
Toľko pre zaujímavosť o histórii jedného vrchu, ktorý sa vypína nad osadou Komanovka. Čo ale história osady samotnej?

Mapové listy I., II. a III. vojenského mapovania

Na prvom vojenskom mapovaní z 18. storočia by sme našu osadu hľadali márne. Nie je tu nič, iba les.
Druhé vojenské mapovanie z 19. storočia je už veľavravnejšie. Na mapových listoch je evidentná cestná sieť vedúca nielen dolinou, ale v danom období prirodzene i po kopcoch. Jedna cesta viedla cez Kalinový vrch (Kalinow B.), Blažejovec (ten však nie je označený na mape) a Upratiská (Upratiszko B.).

Pod Kalinovým vrchom môžeme vidieť viacero objektov, označené sú hnedou farbou. Jednalo sa teda o drevené stavby, možno sezónne cholvarky. Lokalita je bez názvu. Vďaka detailnému tieňovaniu terénu na Freemap.sk vidíme nižšie v doline stopy po ľudskej činnosti. Vidíme niekoľko polí a hromadnice. Pod predpokladaným sezónnym osídlením, respektíve za cestou stál murovaný objekt horárne. Na mape je horáreň označená tradičnými iniciálami J.H. Evidentné je predovšetkým písmeno „J“.

Predpokladám, že na mieste súčasnej osady existovali dve samoty, pľace, ktoré sa mohli neskôr spojiť do väčšieho osídlenia Komanovky. Názvy uvedených samôt sú takmer nečitateľne, každá samota pozostávala z jedného murovaného (červený obdĺžnik) a jedného dreveného objektu (hnedý obdĺžnik). Boli to chalupy s hospodárskym zázemím. Názov prvej, nižšie položenej samoty pozostáva z cca 16 písmen. Začína písmenom „Z“ a končí písmenom „k“. Približný prepis názvu znie: „Za-ra-nja-ik“. Názov vyššie položenej samoty má v názve prvé písmeno „S“, mohla sa nazývať „Sivowa“ – „Siwovia“ – „Sivonia“. Názvy sme skúšali s Lukášom Kubiatkom „lúštiť“ na viacerých serveroch s historickými mapami.

Tretie vojenské mapovanie prebiehalo v 19. storočí. Na mapových listoch sa prvýkrát stretávame s názvom osídlenia „Komanovky“ a taktiež s názvom istého „Radvanky vrch“, ktorého nadmorská výška bola približne 793 m n.m. Radvanky pretrvali do súčasnosti ako názov lokality nad osadou Komanovka (mapový klient ZGBIS – kataster. Na mape nechýba horáreň označená skratkou „Hgh.“, predpokladám, že sa jedná o tú istú horáreň, ako na druhom vojenskom mapovaní.

Osada na ďalších historických mapách

Predovšetkým vizuálne zaujímavým zdrojom poznania je Vzdialenostná mapa Uhorska (1897 – 1903). Mapa nazýva osídlenie pozostávajúce z dvoch objektov „Komanovky“. Pod osídlením, za cestou stojí objekt nám už známej horárne. Čierny obdĺžnik označili názvom „Ordõõr“. V preklade z maďarského jazyka hájnik – horár.

Špeciálna mapa z roku 1938 neprináša nové objavy, označuje miesto starej horárne pod skratkou „háj.“ – hájovňa, súčasťou je i symbol čierneho obdĺžnika, z ktorého vystupuje parožie. Na Topografickej mape (1955) nájdeme horáreň pod názvom „háj. Dedovka“, učupená je pod osadou Grófovci. V súčasnosti už objekt nestojí, jeho približný vzhľad a umiestnenie zachytáva Historická ortofotomapa Slovenskej republiky z roku 1950. Hájovňa – poľovnícka chata sa v súčasnosti nachádza pri vstupe do osady. Vlastníkom sú podľa mapového klienta ZGBIS (kataster) Lesy Slovenskej republiky, Banská Bystrica.

Osada s názvom Komanovka figuruje až na Štátnej mape odvodenej (1955).

Sčítacie hárky z roku 1930

Vďaka digitalizovaným popisným hárkom, ktoré vznikli v rámci sčítania ľudu v roku 1930, máme prehľad o nedávnom živote v osade, jej obyvateľoch a počte chalúp. Ešte uvediem, že na popisných hárkoch sa osada nazýva „Komanovky“, sčítanie ľudu prebiehalo dňa 02. decembra 1930 a sčítacím komisárom bol Ladislav Román.3
Vlastníkom chalupy č. 650 bol Adam Lalík, narodený v roku 1886. V kolónke „povolanie“ zapísal sčítací komisár, že Adam bol „hlava rodiny“. Mimo tejto „funkcie“ bol samozrejme roľník, ktorý nevedel čítať ani písať.
V roku 1909 sa oženil s Betou Lalík. Manželka sa narodila v roku 1892. Manželský pár mal spolu deväť detí, štyri zomreli. Beta bola negramotná. Preživšie deti žili s rodičmi pod jednou strechou. Jozefína (nar.: 1916), Ján (nar.: 1920), Rudolf (nar.: 1924), Maria (nar.: 1927) a Hana (nar.: 1929).
Chalupa so súpisným číslom 649 poskytovala prístrešie nielen svojmu majiteľovi Jánovi Poláčekovi, ale aj ďalším siedmim osobám. Ján sa narodil v roku 1868 a ako „hlava rodiny“ bol gramotný roľník.
Za ženu si Ján v roku 1899 zobral Dorotu narodenú v roku 1869. Manželka porodila rekordných jedenásť detí, pričom päť zomrelo. Dorota bola negramotná.
Druhá rodinná bunka v chalupe pozostáva zo syna Tomáša (nar.: 1901) a nevesty Kataríny (nar.: 1907). Tomáš si Katarínu zobral za ženu v roku 1923, obaja boli gramotní. Katarína priviedla na svet štyri deti, z toho dve zomreli. V kolónke „povolanie“ sa pri Tomášovi uvádza, že „pomáha otcovi“.
Ďalšími obyvateľmi domu boli dve vnučky a dve dcéry Jána a Doroty. Vnučky sa volali Mária (nar:. 1926) a Jozefina (nar.: 1930). Dcéry dostali meno Ágneša (nar:. 1908) a Vincencia (nar.: 1915).
Majiteľom ďalšej chalupy so súpisným číslom 296 bol Štefan Kvasňovsky, narodený v roku 1899. Štefan bol roľníkom, ktorý vedel čítať i písať. V roku 1919 si zobral za ženu Agnešu, narodenú v roku 1902. Agneša manželovi porodila šesť detí, jedno zomrelo. Žena vedela iba čítať.
V chalupe žilo všetkých päť detí s rodičmi, štyria synovia a jedna dcéra. Štefan (nar.: 1924), Ján (nar.: 1926), Rudolf (nar.: 1930), Gabriel (nar.: 1921) a Jozefina (nar.: 1924).
Do sčítania ľudu boli zahrnutí aj Ján Poláček (nar.: 1909) a Ignác Poláček (nar.: 1914), jednalo sa o bratov Agneši. Obaja boli gramotní.
Ako majitelia chalupy č. 196 sa uvádza manželský pár Hana Poláček (nar.: 1886) a Jozef Poláček (nar.: 1874). Hana si Jozefa zobrala za muža v roku 1928 a porodila jedno dieťa. Manželia boli negramotní, Jozefovým povolaním bolo roľníctvo.
V chalupe žila nevesta Justína Moskál (nar.: 1901, vydatá: 1929), porodila jedno dieťa a vedela len čítať.
Juraj Moskal (nar.: 1898) je označený ako zať a „pomáhajúci člen rodiny“, bol gramotný.
Zaujímavé je, že na popisnom hárku sa uvádzajú ešte dve dcéry Jozefína (nar.: 1915) a Viktoria (nar.: 1924). Avšak koho boli? Nakoľko ich priezvisko znie „Zborovančík“.

Sčítacie hárky z roku 1940

Presuňme sa o desať rokov bližšie k súčasnosti. Aké zmeny za toto pomerne krátke obdobie nastali v osade Komanovky? Poďme preskúmať digitalizovaný dokument „Prehľad sčítacieho obvodu“ z roku 1940, ktorý vypisoval sčítací komisár Gabriel Truchly.4
vlastník chalupy č. 196: Julius Moskál, počet prítomných osôb 2
vlastník chalupy č. 430: Štefan Kvasňovský, počet prítomných osôb 14
vlastník chalupy č. 649: Ján Poláček, počet prítomných osôb 9
vlastník chalupy č. 650: Adam Ľalík a Ján Ľalík (zrejme bratia, jednalo sa dve bytové jednotky v dome), počet prítomných osôb 15
vlastník chalupy č. 694: Vincent Kopera, počet prítomných osôb 6

Ak porovnáme sčítanie ľudu z roku 1930 so sčítaním ľudu v roku 1940 zistíme, že v priebehu desaťročia pribudla iba jedna chalupa. Za to obyvateľov pribudlo šestnásť (1930: 30 ľudí, 1940: 46 ľudí).
Čo sa týka súpisných čísel chalúp nachádzame zhodu v troch prípadoch, konkrétne pri číslach 196, 649 a 650.
Na súčasnej katastrálnej mape (mapový klient ZGBIS) nenachádzame ani jednu zhodu so súpisnými číslami z rokov 1930 – 1940.

Historická ortofotomapa Slovenskej republiky

Táto mapa je výborný zdroj informácií, jednoducho si na nej môžete prepínať náhľad mapy medzi rokmi „Ortofoto 2010“ a „Ortofoto 1950“.
Poďme sa teda prejsť osadou v roku 1950. Čo vidíme? Vidíme obrovské polia a pasienky. Kde – tu sa ešte suší seno. Ťažko tomu uveriť, že takto malé osídlenie využívalo tak veľký priestor. Samozrejme túto plochu mohli využívať aj ľudia z okolitých osád.
Za povšimnutie rozhodne stojí rozloženie osady, rozloženie chalúp. Tie sú akoby v dvoch zhlukoch. Ako celok sa to veľmi ponáša na situáciu z mapových listov druhého vojenského mapovania, kde boli zakreslené dve samoty.
V rámci „prepínania“ mapy medzi rokmi 1950 a 2010 zaujme konkrétna chalupa v osade. Jedná sa o jeden z prvých objektov, ktorý pri vstupe do osady zbadáte. Chalupa má súpisné číslo 725 a stála už v roku 1950.

Chalupa so súpisným číslom 725, stojí na začiatku osady a evidentne partí k najstarším objektom

Súčasné dotyky osady

„Úprimne, poznám aj krajšie prístupové trasy do osád regiónu Kysuce. Ale skutočná krása sa ukrýva tam hore, pod Kalinovým vrchom a Blažejovcom.“ Áno, toto sú moje slová zo začiatku príspevku, jedná sa o môj subjektívny pocit.
Pocit, ktorý je zároveň ojedinelý. Ale netreba zúfať, netreba „hádzať flintu do žita“ a ani Komanovku. Akonáhle „vyleziete z lesa“, očarí Vás zdanlivo nekončiaci priestor zelených lúk a polí. To všetko ohraničené lesom. Oáza pokoja, kde sme si naplno vychutnali slnečné májové počasie. Lúky a steblá trávy čnejúce sa k oblohe. Mali sme chuť vrátiť sa do detských čias a kotúľať sa spať dole osadou až do doliny.
Z osady sú krásne výhľady na okolité osady, najmä Grófovci, Príslop a Zadedová. V diaľke vidíme i Veľkú Raču.
Osada nie je veľká. Napokon, nikdy ani veľká nebola a pravdepodobne vznikla z dvoch samostatných samôt, pľacov. To ale nebráni nájsť tu zaujímavé objekty, predovšetkým na začiatku osídlenia Komanovka.
Súpisné čísla „svietia“ podľa katastra nad desiatimi nehnuteľnosťami, ktoré sa rozkladajú v nadmorskej výške od 700 m n.m. až do 757 m n.m.
Až na jednu výnimku sú chalupy sústredené v jednej oblasti. Iba chalupa so súpisným číslom 2128 patrí medzi najvyššie položené a osamotené objekty. Postavená bola v nadmorskej výške cca 757 m n.m. a ukrýva ju les.

Informácie o osade:

Zdroj informácií:
1 VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3.
2 VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017, str. 152. ISBN 978-80-969922-6-3.
3 Sčítacie hárky z roku 1930. Dostupné na https://slovakiana.sk/
4 Sčítacie hárky z roku 1940. Dostupné na https://slovakiana.sk/

• Alternatívny názov osady: Komanovky.
• Historický názov osady: dve samoty (?) a takmer nečitateľné názvy „Za-ra-nja-ik“ a „Sivowa“ – „Siwovia“ – „Sivonia“; II. vojenské mapovanie (19. st). Komanovky; Vzdialenostná mapa Uhorska (1897 – 1903). Komanovka; Štátna mapa odvodená (1955).
• Znázornenie trasy vedúcej do osady: https://mapy.com/s/curetuvezo, zdroj: mapy.com.
• Začiatočný bod merania trasy vedúcej do osady: autobusová zastávka Oščadnica – hájovňa, zdroj: mapy.com.
• Dĺžka trasy: cca 948 m, zdroj: mapy.com.
• Prevýšenie trasy: cca 114 m, zdroj: mapy.com.
• Nadmorská výška osady: cca 718 m n. m., zdroj: zbgis.skgeodesy.sk.
• GPS osady: 49.416391, 18.908910.
• Rok vytvorenia fotoalbumu: máj 2025.

 Webové sídlo: kysuckoukrajinou.sk/
Facebook skupina: facebook.com/groups/kysuckoukrajinou
Facebook stránka: facebook.com/kysuckoukrajinou
Instagram: instagram.com/kysuckou_krajinou/
YouTube: youtube.com/@kysuckou_krajinou

autor, foto: Peter Kvasnica

Prečítajte si aj:

• Krása kysuckých osád: osada Črchľa, Čadca (1. časť)