Máte radi tradičnú ľudovú architektúru regiónu Kysuce, turistiku, krásnu prírodu a výhľady? Potom Vám odporúčame návštevu krásnej osady Črchľa, ktorá sa ukrýva nad mestom Čadca.
Mesto Čadca, hora panelových domov aj ulice ľudí kľukatiace sa ako had. Obchodné reťazce lákajúce na „zľavy dňa“, nekončiace kolóny vozidiel prichádzajúce z každej svetovej strany. Nervozita, stres a bezohľadnosť. Taká je naša súčasná doba, ktorú akože žijeme. Že neexistuje možnosť vykúpenia? Existuje, aspoň krátkodobá. Poďte s nami „Kysuckou krajinou“, vezmeme Vás do raja.
Tento raj strážia dvaja rytieri, jedným je Chotárny kopec (906 m n.m., kataster obce Ochodnica), druhým Vojtov vrch (840 m n.m., kataster mesta Čadca). Tento raj, pozostávajúci z krásnej prírody, výhľadov a pokoja, rozprestiera sa v južnej časti mesta Čadca. Kto by vôbec mal odvahu povedať, že tento chotár patrí mestu. Veď napokon „okupovaný“ je katastrálnym územím obcí Zákopčie, Dunajov a Ochodnica. K slovu sa tu dostáva aj mesto Krásno nad Kysucou.
Hovoríme o osídleniach Burdovci, Murčovci, Janščovci, Črchľa, Lazy, U Repáka, Blažková a Podhrady. Často sa stretávame tiež s pomenovaním „osady Vojtovského vrchu“.
My sa v tomto príspevku pozrieme na osadu Črchľa (cca 790 m n.m.), ktorej vznik a vývoj je isto úzko spätý s vyššie spomínanými osídleniami.
Osadu sme navštívili v rámci nášho okruhu z Dunajova do Dunajova. Najlepší prístup do týchto končín sa javí z obce Zákopčie, časť U Holých. Žltá turistická trasa Vás privedie na červenú turistickú trasu (zároveň cyklotrasa). Pri kaplnke sa vydáte vpravo po neznačenom chodníku. Po zhruba 400 metroch ste v osade, z ktorej sú krásne výhľady. Celkovo z tohto miesta vyžaruje pozitívna energia. Osídlenie slúži zrejme výlučne na rekreačné účely.
Čo prezrádza prvé, druhé a tretie vojenské mapovanie?
Prvé vojenské mapovanie z 18. storočia dokladá dobre rozvinutú cestnú sieť v oblasti akéhosi názvu „Woidia (?) Call:.“, jedná sa pravdepodobne o usadlosť (Call – Calluppen) Vojty. A badať tu i známky osídlenia vo forme murovaných objektov (červené obdĺžniky na mape). Tri takéto objekty sa rozkladali zhruba v oblasti dnešných osád Črchľa a Janščovci. Väčšie osídlenie bolo situované bližšie k Vojtovmu vrchu, tvorilo ho jedenásť objektov a dnes by sme ho mohli stotožniť s osídlením Podhrady (známe skôr pod názvom „Na Vrchu“). Na mape z 18. storočia sú zakreslené aj vrchy „Ohotnika b.“ (Chotárny kopec) a „Czerkie b.“ (zrejme súčasný Vojtov vrch).
Mapové listy vytvorené počas druhého vojenského mapovania (19. storočie) sú už veľavravnejšie. Rozpoznať sa dajú aj naši vyššie spomínaní rytieri, ochrancovia raja. Reč je o „Wojtow B.“ – Vojtovom vrchu a „Rakowka B.“ – Chotárnom kopci. V pozadí „stojí učupený“ ešte jeden vrch, horšie čitateľný „Brestowia B.“, súčasná Brestová (784 m n.m.).
Zaujímavé je pomenovanie osídlení, ktoré už v tom čase predstavovali minimálne tri samostatné sídlené jednotky, vzdialené od seba približne jeden kilometer. Ich spoločný názov bol „do Woyta“. Áno, totožný názov pre viaceré osídlenia. Mohli to byť zárodky súčasných osád Črchľa, Janščovci, Murčovci, Podhrady, Lazy a U Repáka? Výnimočný názov z tohto obdobia mala podľa mapových listov pravdepodobne iba osada Burdovci. Názov nie je dobre čitateľný, jednalo sa o osadu „Hasloni“ – „Haslownie“ (?).
Tretie vojenské mapovanie z 19. storočia vypovedá ďalší príbeh. Názvy vrchov sú nám už dostatočne povedomé, Wojtov vrch a Rakovka. Len tie osídlenia, respektíve ich názvy sa trošku ustálili. A tak v miestach osídlenia Lazy nachádzame názov „do Vojtov“, Podhrady sú „Pod hrady“ a naša Črchľa by mohla byť „Ravnih“ (?). Na tomto mieste by som sa ešte vrátil späť k druhému vojenskému mapovaniu, na ktorom nemôžeme prehliadnuť isté malé osídlenie (samotu) „Rownich“. Samota bola situovaná neďaleko osady Blažková. Asi tri objekty sa rozkladali medzi prítokmi súčasného Zákopčianskeho potoka. Pozoruhodná je tá podobnosť v názvoch „Ravnih“ – „Rownich“.
Vyvstáva ešte otázka, prečo kartografovia neuvádzajú na mapách názov vrchu, ktorý sa vypína nad osadou Črchľa. Pritom má väčšiu nadmorskú výšku než Vojtov vrch. Súčasné mapy tento vrch označujú ako Vrchovina i Črchľa.
Zaujímavé informácie poskytujú aj novšie mapy
Na Vzdialenostnej mape Uhorska (1897 – 1903) sa osada Črchľa uvádza pod názvom „Ravnih“.
Jasne môžeme rozpoznať päť objektov na mieste súčasných osídlení Črchľa – Janščovci. Špeciálna mapa (1938) sa v pomenovaní máličko odlišuje, Črchľa je „Ravník“. Až na Topografickej mape (1955) figuruje názov osady, ktorý sa podobá tomu súčasnému. „Čerchle“, osídlenie existujúce pod vrchom „Vrchovina“.
Táto mapa z roku 1955 zároveň evidentne rozdeľuje početné osídlenia pod Vojtových vrchom a Chotárnym kopcom na dva celky. Prvý celok, tvorený osadami Črchľa, Janščovci, Murčovci a zrejme aj Burdovci bol označovaný ako „Vojtov“. Druhý celok, zastúpený podstatne menším počtom sídelných jednotiek, nazýva Topografická mapa „Do Vojtov“. Spadali tu osídlenia Lazy a U Repáka.
Hustota osídlenia prvého celku „Vojtov“ si prirodzene vyžiadala vznik miesta, kde by ľudia uspokojili svoje duchovné potreby. Sakrálny objekt mal vzniknúť vďaka iniciatíve pani Jany Mičovej, uvádza jej vnučka pani Janščová, ktorá pochádza z osady Črchľa. Kaplnku, zasvätenú Ružencovej Panne Márii vystavali v rokoch 1946 – 1948.1 Symbol kaplnky teda logicky nechýba na Topografickej mape z roku 1955.
Opomenúť nemôžeme prítomnosť symbolu kríža (?) v prvom i v druhom celku. Predpokladané objekty – kríže zachytáva tretie vojenské mapovanie (19. storočie) aj Vzdialenostná mapa Uhorska (1897 – 1903).
Spomenúť si dovolím aj Štátnu mapu odvodenú (cca 1955). Na mape sa osada uvádza ako „Čerchle“, prechádza ňou cesta, ktorá sa rozvetvuje. Jedna trasa vedie do susednej osady, druhá smeruje na polia situované nad osadou Črchľa, tie sú označené názvom „Kraťany“ (?).
Z osídlenia Ravnih sa postupne stávajú Čerchle – Črchľa. Prispelo „črchlenie“ k rozvoju osady a novému názvu?
Ako už bolo uvedené, názov osady sa postupom času zmenil z pôvodného „Ravnih“ (III. vojenské mapovanie) na „Čerchle“, až do súčasnej podoby „Črchľa“. Poďme sa pozrieť bližšie na toto zaujímavé slovo a skúsme objasniť jeho význam.
Treba uviesť, že termín „čerchle – črchľa“, nie je výnimočným pre nami sledované osídlenie a väčšinou sa spája s lesom (napríklad les „Črchle“ v katastrálnom území obce Horný Vadičov). Pre príklady však netreba chodiť ďaleko. Aj samotný vrch nad osadou Črchľa sa na niektorých mapách uvádza ako „Črchľa“ (hora na Mapy.com, vrch na Starémapy.sk, vrch na Freemap.sk), pričom nadmorskou výškou približne 902 metrov prekonáva „Črchľa“ samotný Vojtov vrch o cca 62 výškových metrov.
Na katastrálnych mapách (mapový klient ZGBIS) je vrch označený názovom „Vrchovina“. Totožný názov použil pri opise osídlenia aj PhDr. Rudolf Gerát, autor knihy Čadčianske pľace.2
Podľa Lexiky slovenskej toponymie sa v prípade slova „črchľa“ jedná o topografický – terénny názov. Ten má svoj slovný základ v „čerch/ čerš“. Známe sú i slovesá „črchliť, čršliť, kršliť, kržliť“, ktoré úzko súvisia s ľudskou činnosťou. Jednalo sa o osekávanie, lúpanie kôry zo stromov, tie následne vyschli a oblasť bola vyklčovaná, vyčistená a upravená za účelom získania lúky, pasienka.3
K etymológii – významu, pôvodu slova „črchľa – čerchľa“ prispel svojho času aj slovenský jazykovedec a etnograf PhDr. Anton Habovštiak, CSc. Ten sa opieral o poznatky Ing. Andreja Kavuljaka (slovenský historik a lesný inžinier), podľa ktorého slovo „črchľa“ označuje „vyrúbanú a zásekmi ohraničenú horu“. Ing. Kavuljak mal za to, že „črchľa“ je slovo rumunského pôvodu (tento názor nebol prijatý) a súvisí s valašskou kolonizáciou.4
PhDr. Anton Habovštiak, CSc. narazil pri svojom bádaní po pôvode „črchle“ na rok 1663, kedy sa črchlenie spomína pri ohraničovaní chotára konkrétnej obce na Slovensku. „Črchľa“ je miestny termín, utvorený od slovesa „črchliť“, teda „rúbať, klčovať“ (predovšetkým les), názvom „črchľa“ označujeme miesto, ktoré vzniklo vyrúbaním lesa, uvádza PhDr. Anton Habovštiak, CSc.
Názov „črchľa“ považuje za staré slovanské slovo a predpokladá, že v miestnych názvoch sa rozšírilo na konci 16. a začiatkom 17. storočia, kedy začala valašská kolonizácia.4 Konkrétne na Kysuciach sa valašské obyvateľstvo objavuje na konci 15. storočia.5
Nové pomenovanie mohla osada získať práve z dôvodu potreby získania väčšieho „životného priestoru“, priestoru pre stavbu chalúp, vytvorenie polí a pasienkov. Aby obyvatelia osady tento priestor nadobudli pristúpili teda k črchleniu.
Vďaka funkcii „detailné tieňovanie terénu“ na portáli Freemap.sk je zrejmé, že potrebný priestor pre pasenie, pestovanie i bytie vytvárali obyvatelia osady vo svahu, ktorý stúpa smerom k vrchu Črchľa – Vrchovina. Ďalšie polia a pasienky sa rozprestierajú tesne pod Chotárnym kopcom. Svoju úlohu tu isto zohrali aj „priestorové obmedzenia“ chotára Čadce. Pod osadou Črchľa sa už rozprestiera kataster obce Zákopčie a svahy Chotárneho kopca sa zvažujú nielen k Čadci, ale aj do obcí Dunajov a Ochodnica.
Pohľadom do historických máp druhého a tretieho vojenského mapovania možno zistiť, že osada „Ravnih“ predstavovala malé osídlenie, skôr samotu s malým počtom objektov. Pod názvom „Ravník“ sa uvádza ešte v roku 1938 na Špeciálnej mape.
Počet objektov v osade, podľa uvedenej mapy, nepresiahol číslo päť. Aká bola však realita, čo hovoria ďalšie zdroje?
Rozrastanie osady Črchľa
Dôvod na rozrastanie pôvodne malého osídlenia na väčšiu osadu tu určite bol. Dokazujú to digitalizované hárky vytvorené počas sčítania ľudu v roku 1930, respektíve digitalizovaný dokument „Obecný prehľad“, v ktorom sa uvádza, že v osade stálo v roku 1930 osemnásť chalúp (všetky obývané), počet prítomných osôb predstavoval 77 duší.6
Kam takto veľká osada zmizla? Porovnajme pre zaujímavosť osadu Črchľa s osadou Blažková (osady sú od seba vzdialené cca 1,5 km). V osade Blažková stálo počas sčítania ľudu v roku 1930 celkovo 21 chalúp, každá s vlastným súpisným číslom. Črchľa mala iba o 3 chalupy menej. Ani nie o jedno storočie sa všetko zmenilo. V neprospech Črchle, pretože Blažková patrí i v súčasnosti medzi väčšie osídlenia regiónu Kysuce. Počet domov s popisným číslom sa príliš nezmenil od roku 1930.
Aktuálne (rok 2025) disponuje osada Črchľa piatimi existujúcimi chalupami so súpisným číslom, šiesty objekt má podľa katastrálnej mapy stále popisné číslo (868), avšak na tomto mieste už nič nestojí. Jedna rozvalina sa nachádza v susedstve chalupy so súpisným číslom 1194. Aj chalupa č. 1194 ledva odoláva neúprosnému času. Ďalšie dva objekty v osade plnia funkciu hospodárskych objektov.
Vyššie zmienený „Obecný prehľad“ z roku 1930 nám prezrádza hneď dva zaujímavé fakty. Prvý fakt; osada sa evidentne rozrástla, nakoľko na druhom vojenskom mapovaní z 19. storočia je zakreslených oveľa viac objektov, než na prvom vojenskom mapovaní, kde boli iba tri chalupy. Druhý fakt; už v roku 1930 sa nazývalo osídlenie Vojtov – Čerchle. „Nový názov“ osady bol teda ustálený omnoho skôr, nie až v roku 1938, ako uvádza Špeciálna mapa (1938). Osada „Ravnih – Ravník“ musela svoj názov zmeniť ešte pred sčítaním ľudu (1930).
Z publikácie „Čadčianske pľace“ (2007) sa dozvedáme, že osada nesie názov „Do Čerchlich“ a podľa autora PhDr. Rudolfa Geráta vznikla v porovnaní s ostatnými osadami neskôr. Prvými osadníkmi boli bratia Murčovci. Tí mali pochádzať z rovnomennej osady. V danej lokalite sa jednalo o majetných gazdov, ktorí disponovali pozemkami, chovali kravy aj kone.2
Z osady pochádzali aj dve pôrodné babice, jednej sa hovorilo „Sivovka“ a jej nasledovníčke zase „Žriľka“. Zhruba 250 od osady sa nachádzala murovaná studňa, ktorú vykopal v 60. rokoch 20. storočia Mikuláš Duraj.2
Hlavou mi stále vŕtalo, kam sa podeli toľké chalupy. Ani na detailnom tieňovaní terénu (Freemap.sk) nie je vidieť v krajine pozostatky po toľkých „zmiznutých“ objektoch. A pozostatky by to mali byť zreteľné, veď sto rokov nie je až tak veľa.
Kam teda takto veľká osada zmizla? Nezmizla, ona tu stále je. Staré osídlenie „do Woyta“ (2. vojenské mapovanie), neskôr „Ravnih“ (3. vojenské mapovanie) a napokon Ravník (Špeciálna mapa z roku 1938), to všetko predstavovalo základ dnešných osád Črchľa a Janščovci. Ako je to možné?
Pri pátraní po osade Janščovci na webovom portáli Slovakiana.sk som nenarazil ani na jeden popisný hárok, ktorý by prináležal tomuto osídleniu. Aj ďalšie digitalizované dokumenty mlčia. V roku 1930 osada Janščovci „de facto“ neexistovala, lepšie povedané, neexistoval samostatný názov pre toto osídlenie. Črchľa a Janščovci tvorili jeden celok. Preto sa v rámci sčítania ľudu v roku 1930 používal názov Vojtov – Čerchle, Čerchle – dve lokality, dve osídlenia. Ktovie, možno tomu tak naozaj bolo.
Dôkaz pre toto tvrdenie môžu byť i súpisné čísla chalúp, ktoré sa uvádzajú na popisných hárkoch (z roku 1930) pod názvom osady „Vojtov – Čerchle“. Sú to súpisné čísla 878, 880, 881 a 1058. Tieto objekty sa podľa katastrálnej mapy (mapový klient ZGBIS) však nachádzajú v osade Janščovci ešte v súčasnosti.
Osídlenie Janščovci sa oficiálne objavuje až v roku 1940, kedy opäť prebiehalo sčítanie ľudu.7 Digitalizovaný dokument „Prehľad sčítacieho obvodu“ uvádza už dve samostatné osady.
V osade „Čerchle“ nájdeme chalupy č. 867, 868, 869, 870, 871, 872, 873, 874, 976 a 1194. Z nich dodnes existujú podľa katastrálnej mapy (mapový klient ZGBIS) č. 867, 868 (uvádza sa na katastrálnej mape, avšak v skutočnosti nestojí), 870, 871, 874, a 1194 (v súčasnosti chalupa dožíva).
V osade „u Janšča“ obývali v roku 1940 obyvatelia chalupy č. 875, 876, 877, 878, 789, 880, 881, 1058, 1106, 1224 a 1282. Na katastrálnej mape nájdeme (mapový klient ZGBIS) v roku 2025 chalupy so súpisným číslom 878, 880, 881 a 1058.
Celkový nárast chalúp v roku 1940 prestavoval oproti roku 1930 presne tri objekty. A nakoniec na Topografickej mape z roku 1955 sú osady uvedené samostatne „Čerchle“ a „U Janšča“.
Koniec prvej časti. V druhej príspevku o osade Črchľa sa spoločne pozrieme do chalúp a života ich obyvateľov. To všetko vďaka sčítacím hárkom z roku 1930 a vďaka výpovediam ľudí, ktorí si pamätajú ďalšie zaujímavé udalosti, žiaľ aj tragické a smutné príbehy.
Webové sídlo: kysuckoukrajinou.sk/
Facebook skupina: facebook.com/groups/kysuckoukrajinou
Facebook stránka: facebook.com/kysuckoukrajinou
Instagram: instagram.com/kysuckou_krajinou/
YouTube: youtube.com/@kysuckou_krajinou
autor, foto: Peter Kvasnica
Zdroje informácií:
1 V osade u Vojtov sa rozhodli opraviť kaplnku. Rozhovor s pani Janščovou. Dostupné na: www.mojekysuce.sk
2 GERÁT, R.: Čadčianske pľace. Spolok priateľov Čadce. 2007. ISBN: 978-80-969748-9-4.
3 MAJTÁN, M.: Z lexiky slovenskej toponymie. Prvé vydanie. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied Bratislava. Prvé vydanie. 1996. ISBN 80-224-0480-2. Dostupné na: www.juls.savba.sk
4 Jazykovedný časopis Slovenskej akadémie vied. Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
Ročník VIII – 1954, číslo 4. Dostupné na: www.juls.savba.sk
5 VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3.
6 Sčítacie hárky z roku 1930. Dostupné na https://slovakiana.sk/
7 Sčítacie hárky z roku 1940. Dostupné na https://slovakiana.sk/.
Prečítajte si aj:
