Pani Janščová, pochádzate od Vojtov z Čerchle a dobre poznáte históriu kaplnky. Vieme, že vznikla v rokoch 1946-1948. Čo by ste nám o nej vedeli povedať?

Vznikla na podnet mojej babky, Jany Mičovej, ktorá prišla s myšlienkou, aby sa tam postavila kaplnka. Hlavným staviteľom bol pán Alojz Slovák, ktorý to celé riadil. Obyvatelia osady Vojty sa na nej podieľali prácami, všetko bolo z ich vlastných zdrojov.

Zvonilo sa každý deň na pravé poludnie, hlavným zvonárom bol pán Sýkora. Vždy o dvanástej, keď začali zvoniť zvony, tak ľudia prestali robiť a začali sa modliť. V tých starých rokoch tam bývali omše, potom sa to odmlčalo až do doby kým sme ju nezrekonštruovali. Počas tej doby, kedy omše nebývali, sa môj otec Peter Murčo staral o pôvodnú starú kaplnku až do rokov 2017-2018. Vtedy sme začali robiť rekonštrukciu.

Rozhodli ste sa ju opraviť lebo začala chátrať?

Áno, a hlavne aj z toho dôvodu, že to bola myšlienka a dielo mojej babky. Chcela som, aby to nezaniklo. Bolo mi ľúto, že je to tam chátralo.

Kaplnka nie je úplne malinká. Kde ste získali finančné prostriedky?

Väčšiu časť som splatila ja a prispeli aj niektorí obyvatelia z osady Vojty. Najviac dal pán Olčan, až päťsto eur, pán Murčo dal dvesto eur, pani Pniačková prispela, Janščovci, Krištofíkovci... teda ľudia, ktorí tam žijú. Vyzbierala sa suma asi tri-štyritisíc eur.

Najali ste stavebníkov alebo ste to robili svojpomocne?

Viac-menej sme to robili svojpomocne, okrem niektorých odborných prác. Na kamenný oltár sme mali pána z Bystríc, kamenára Janka, ktorý bol akýmsi organizátorom pri tých prácach. Potom sme mali firmu, ktorá nám robila krov a takisto pokrývali - to boli už odborníci. Aj oplotenie nám robila firma.

Na ostatné práce sme oslovovali obyvateľov od Vojty. Môj muž to z veľkej časti riadil. Pomáhal aj Ondrej Murčo, ktorý sa veľa venoval tým prácam. Ďalší boli Peter Skaličan, Ján Krištofík, Pňaček... chlapi z dediny sa pri tých prácach striedali. Všetkým patrí veľká vďaka za pomoc pri rekonštrukcii.

Teraz to udržuje moja sestra Štefka Krkošková a ja to tam chodím čistiť, môj syn zasa pokosí trávu...

Slúži kaplnka naďalej svojmu pôvodnému účelu? Bývajú tam ešte bohoslužby?

Áno, bohoslužby začali znova po rekonštrukcii, ktorá bola v rokoch 2018-19. Omša sa tam konala aj 15. septembra na sviatok Panny Márie.

Z veľkej časti ste rekonštrukciu robili svojpomocne… Požiadali ste o pomoc aj mesto?

Mesto nám neprispelo žiadnymi finančnými ani inými prostriedkami, hoci som ich oslovila. Jeden pracovník mi odpovedal, že sa neprispieva na také veci – vraj tí, ktorí takto pýtajú potom peniaze minú inak. To ma veľmi urazilo.

Bol to úradník na stavebnom úrade?

Nie, nebol to pracovník stavebného úradu, ale nechcem zverejniť ani jeho meno.

Chceli sme ešte upraviť aj prístupovú cestu, lebo je to tam celkom nedostupné. Veľakrát sa ľudom niečo stane a vtedy musia volať požiarnikov, lebo sa tam žiadna bežná záchranka nedostane. Raz tam bola dokonca aj letecká služba.

Napísali sme žiadosť na mestský úrad, viackrát sme tam boli osobne. Ale spravili iba toľko, že tam nasypali nejaký odpad, v mieste od Husárika. Musela som napýtať autá, bagre a ľudí, aby sme to rozviezli po ceste a trochu ju upravili. Stálo ma to 700 eur a nikto mi to z úradu neuhradil, hoci som žiadala primátora. Snažila som sa viackrát objednať, ale pani sekretárka ma ani neobjednala a zrejme preto, že ma pán primátor ani nechcel prijať. Celkom ma to mrzí, pretože by sme si mali zachovávať takéto miesta, ktoré slúžia všetkým.

Veríme, že v budúcnosti sa to zmení a s mestom nájdete spoločnú reč.
Prajeme Vám, aby kaplnka naďalej slúžila svojmu účelu a stala sa aj miestom na oddych a rozjímanie.

Autor a foto: redakcia