Daždivé počasie, podľa predpovede, sprevádzalo účastníkov 14. ročníka medzinárodného turistického pochodu Krajom Drotárie, ktorý usporiadal v sobotu 11. mája 2013 Klub turistiky vo Vysokej nad Kysucou.
V sobotné „zakabonené“ ráno sa v centre Vysokej stretli, ako sa patrí, najskôr usporiadatelia a postupne i viac ako 100 účastníkov pochodu. Tí domáci – slovenskí – pricestovali vlakom a zahraničných – z poľského Žywca a zo susednej Moravy priviezli autobusy. V tomto roku boli zahraniční turisti „v presile“ - 41 z Poľska a 42 z Moravy proti 36-tim domácim. Organizátori pre všetkých pripravili 5 trás v dĺžkach 8, 13, 18, 22 a 26 km a „matka príroda“ vytrvalý dážď trvajúci až do popoludňajších hodín.
Prvý tohotoročný autobusový zájazd nášho oddielu sa konal začiatkom mája do Bielych Karpát. Hlavným cieľom je Veľká Javorina, najvyšší vrch Bielych Karpát a nejaký ten hrad v okolí. Pôvodný plán bol hrad Čachtice, nakoniec sa plán zmenil na hrad Beckov. Do východiskového miesta, ktorým bola obec Bzince pod Javorinou, časť Cetuna sme prišli celkom včas. Ukazovalo sa príjemné slnečné počasie trochu prerušované rannými hmlami. Vyštartovali sme po modrej turistickej značke cez podjavorinské kopanice smerom na Veľkú Javorinu. Počas výstupu sme obdivovali krásu jarnej prírody.
autor: Anton Opial
Zastavujeme sa v penzióne "RAJ" pod Skalnistou lúkou a neodolávame chutnému jeleniemu gulášu, ktorý samozrejme nemohol ostať bez piva. Po posilnení pokračujeme modro značeným chodníkom mimo hlavnú cestu do Prostredného Hámra a potom už opäť po štátnej ceste do Palcmanskej Maše. Vieme, že tu máme ubytovanie, ale nevieme kde presne. Za vcelku kurióznej situácie sa na zastávke autobusu zoznamujeme s majiteľkou turistickej ubytovne NITA, ktorá po víkende vyprevádza dcéry "na internát" - ešte, že sme boli slušní.
Ubytovanie a strava s hviezdičkou. Na nálade nám večer uberá len skutočnosť, že vonku začalo pršať. Ale uvidíme aké bude ráno.
3. (12.) deň / 3. mája 2010 - pondelok
Do rána sa toho moc nezmenilo. Krátko po našom odchode o 8-mej hodine začína mrholiť a hmla "sedí" až takmer v doline.
Piata časť - Naprieč Slovenskom (5) - tu
autor: Anton Opial
Železničná stanica Krompachy. Tak sa nám to podarilo. Krátko pred ôsmou hodinou ráno sme vystupujeme z vlaku a po roku sme opäť tu.
1. (10.) deň / 1. mája 2010 - sobota
V meste, ktoré svoju históriu začalo písať už v roku 1282, keď bolo majetkom Spišského hradu. Najväčší rozmach mesto zažíva na prelome 19. a 20. storočia, najmä vďaka bohatstvu rúd nachádzajúcich sa v podzemí Spišsko-gemerského rudohoria, kedy krompašská železiareň zamestnávala takmer 3 500 ľudí a produkovala 85 000 ton surového železa a viac ako 100 000 ton ocele. V tom čase to bola najväčšia železiareň v Uhorsku.
Raňajkovali sme ešte v Spišskej Novej Vsi na železničnej stanici počas čakania na spoj do Krompách, pečiatku zo železničnej stanice Krompachy už máme a tak o 8.10 hod. štartujeme smerom do centra. V sviatočné ráno (1. máj) je o tomto čase ešte aj v centre mesta kľud.
Štrvrtá časť - Naprieč Slovenskom (4) - tu
autor: Anton Opial
Do Prešova to už je len z kopca - veď schádzame do Košickej kotliny - ďalšieho geomorfologického celku východného Slovenska. Najskôr prechádzame miestnu časť Solivar. Nachádza sa tu Národná kultúrna pamiatka, ktorú odborníci radia medzi najvýznamnejšie technické pamiatky na Slovensku. Je ňou unikátny komplex technických objektov na čerpanie a varenie soli zo soľanky, pochádzajúci zo 17. storočia.
K objektom na ťažbu kamennej soli a čerpanie soľanky patrí najmä šachta Leopold, četerne - rezervoáre soľanky, huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne, klopačka - turňa a unikátna stavba - Gápeľ, ťažné zariadenie postavené nad šachtou Leopold.
Medzi Solivarom a Prešovom preteká riečka Sekčov - 44 km dlhý prítok Torysy, ktorý s ňou spája svoje vody na južnom okraji mesta.
Tretia časť - Naprieč Slovenskom (3) - tu
autor: Anton Opial
Všetko nakoniec dobre dopadlo. Asi 1 kilometer pred strediskom Dobrá odbočujeme vľavo a lesnou cestou stúpame na Pohlodok. Na vrchole stúpania odbočujeme vpravo a najskôr ostružinou silne zarastenou "bývalou" lesnou cestou pokračujeme v stúpaní smerom nad lyžiarske vleky spomínaného strediska Dobrá, odkiaľ je už cesta bez problémov.
Pohodovo stúpame hrebienkom z južnej strany nezalesneným a poskytujúcim pekné výhľady. Počasie sa stále lepší. Pred kótou 489, ktorú cesta traverzuje veľkým oblúkom nad prameniskom Kvakovského potoka zastavuje na krátky oddych. Na opačnej strane potom prechádzame okolo osamoteného domu a zakrátko sme na poľnohospodárskych lúkach. Vpravo nad nami vidíme vrcholovú časť kóty Na Bučkách (528,2 m) a na odporúčanie priateľa z tohto kraja si to po lúkach namierime k nej.
Celý článok ...
Druhá časť - Naprieč Slovenskom (2) - tu
