autor: Anton Opial
Borskú nížinu tvorí plošne najväčšie územie viatych pieskov (1,2 % povrchu SR), ktoré sa tu nahromadili v priebehu ľadovej doby, keď toto územie bolo pokryté len skromnou vegetáciou. Silné vetry vyvievali v suchom období počas doby ľadovej z nivy rieky Moravy piesok transportovaný sem z oblastí v ktorých sa horniny zvetrávaním menili na piesok.
Pohybom piesku vplyvom vetra sa vytvárali pieskové pahorky (duny), ktoré boli postupne premiestňované ďalej až kým sa im do cesty nedostali svahy Malých Karpát. Táto činnosť pokračovala ešte aj v období po skončení doby ľadovej a v priestoroch medzi Moravou a Karpatmi sa postupne nahromadili viac ako 20 metrov hrubé vrstvy piesku, ktoré však môžu v niektorých lokalitách dosahovať hrúbku až 80 m. Pod týmito nánosmi piesku tak zmizla pôvodná Záhorská nížina so svojimi jazerami, močariskami a mŕtvymi ramien riek.
autor: Anton Opial
Cez ďalší chrbát Trnavskej pahorkatiny (podcelku Podunajskej pahorkatiny) prechádzame do Dolnej Krupej, obce, ktorá sa môže pochváliť tým, že prvá písomná zmienka o nej sa nachádza: "na unikátnej - jednej z dvoch najstarších zachovaných listín na našom území - tzv. zoborskej listine (z roku 1113) figuruje aj prvá známa podoba názvu obce - Crumba".
Obec má "svojich" sedem divov z ktorých asi najzaujímavejším je umelý Kopec - kóta s rovnakým názvom s n.v. 235 m, ktorý bol navŕšený 15 m nad okolitý terén so základňou väčšou ako 300 m asi v rokoch 1813 - 1819 zo zeminy získanej počas budovania rozsiahleho kaštieľského parku.
autor: Anton Opial
Po siedmich dňoch odpochodovaných začiatkom mája, počas ktorých sme prešli v úmorných horúčavách z Brezna do Radošiny, pokračujeme s predsavzatím dokončiť ešte v tomto roku (2012) naše putovanie naprieč Slovenskom z "východu na západ" aj začiatkom októbra.
1. (22.) deň Radošina - Veľké Kostoľany 8.októbra 2012 - pondelok
Na posledný úsek tejto aj dlhej aj dlhodobej cesty sa vyberáme len traja. Miro si v sobotu na tréningu spôsobil zlomeninu priehlavkových kostí. Záverečný úsek z Piešťan do Radošiny absolvujeme spojom SAD a vystupujeme na zastávke Radošina, ZŠ. Aby nám však "nechýbali metre" schádzame asi 550 m k zastávke autobusu Radošina, rázcestie, kde sme 4. mája 2012 o 13.44 hod. naše putovanie prerušili. Po povinnom fotografovaní smerujeme do bufetu oproti - aby bol začiatok konca ako má byť.
Popri nevýhodách súvisiacich s dôchodkovým vekom majú dôchodcovia venujúci sa aktívne turistike aspoň jednu nespornú výhodu. Môžu totiž ísť na turistiku vtedy, keď je „pekné počasie“ a nemusia čakať na víkend s obavami či bude pekne, alebo nie.
Pekné počasie bolo predpovedané aj na stredu 17. júla tohto roku a tak bolo rozhodnuté. Po zistení, že 9 miestny dopravný prostriedok je k dispozícii nasledovalo pár telefonátov a v stredu ráno od 03.30 hod. sa tento postupne od Makova do Turzovky napĺňa. Vyrážame a smerujeme na Oravu. V Dolnom Kubíne zaparkujeme pri železničnej stanici a autobusom SAD pokračujeme ešte 24 km do obce Chlebnice.
Jedným z návštevných miest obsiahnutých v podmienkach plnenia medzinárodného turistického odznaku MTO Beskydy II, ktorého vyhlasovateľmi sú spoločne s Klubom turistiky Vysoká nad Kysucou, KČT Třinec, PTTK-BS v RC, PTTK Wisla a PTTK Žywiec je aj Groň Jana Pawla II.
Tento 886 m vysoký vrchol sa nachádza vo východnej časti horského celku Beskid Mały východne od okresného mesta Žywca. Vrchol na ktorom stojí od roku 1933 chata PTTK Leskowiec mal do konca roka 2003 oficiálny názov Javorzyna. Sem často chodieval zo svojho rodiska vo Wadowiciach, ktoré ležia na severovýchodnom úpätí Beskidu Malého, Karol Wojtyla – pred tým, než sa stal pápežom Jánom Pavlom II. Na jeho počesť bol v roku 2003 vrchol premenovaný na Groň Jana Pawla II.a v roku 2005 bola kúsok nad chatou postavená kaplnka a vedľa nej socha pápeža Jána Pavla II. v nadživotnej veľkosti.
