autor: Anton Opial
Borskú nížinu tvorí plošne najväčšie územie viatych pieskov (1,2 % povrchu SR), ktoré sa tu nahromadili v priebehu ľadovej doby, keď toto územie bolo pokryté len skromnou vegetáciou. Silné vetry vyvievali v suchom období počas doby ľadovej z nivy rieky Moravy piesok transportovaný sem z oblastí v ktorých sa horniny zvetrávaním menili na piesok.
Pohybom piesku vplyvom vetra sa vytvárali pieskové pahorky (duny), ktoré boli postupne premiestňované ďalej až kým sa im do cesty nedostali svahy Malých Karpát. Táto činnosť pokračovala ešte aj v období po skončení doby ľadovej a v priestoroch medzi Moravou a Karpatmi sa postupne nahromadili viac ako 20 metrov hrubé vrstvy piesku, ktoré však môžu v niektorých lokalitách dosahovať hrúbku až 80 m. Pod týmito nánosmi piesku tak zmizla pôvodná Záhorská nížina so svojimi jazerami, močariskami a mŕtvymi ramien riek.
