Ďalšie praveké hradisko na Kysuciach? Tajomný strážca brány (1. časť)

Vstup do regiónu Kysuce odnepamäti tvorili vrch Rochovica; 627 m n.m. a Brodnianka; 708 m n.m. Ich strmé svahy akoby padali do rieky Kysuca, ktorá svojou činnosťou vytvorila prírodný útvar známy pod názvom „Kysucká brána“.

V našom príbehu nás bude zaujímať vrch Rochovica a jeho tajomný strážca, ktorý dohliada a chráni Kysuckú bránu mnoho storočí. Týmto strážcom je praveké hradisko.

Rochovica z Vrania

Naša druhá expedícia za poznaním zaujímavých miest regiónu Kysuce smerovala práve na túto archeologickú lokalitu. Spoločný výstup sa konal dňa 13. 10. 2023, a i keď tento deň pripadol na takzvaný Čierny piatok – Piatok trinásteho, nenechali sme sa odradiť a 08,30 hod. sme sa stretli vo Vraní, mestskej časti mesta Žilina. Tím druhej expedície zastupovali dve archeologičky; Mgr. Danka Majerčíková z Kysuckého múzea a PhDr. Zuzana Staneková z Považského múzea. Nechýbal ani môj „starý“ priateľ Ing. Branislav Gašpierik, ktorý rád navštevuje podobné lokality.

Kompletny tím expedície

Z ulice Ďatlia sme sa vybrali pešo rozľahlými lúkami, neskôr sme sa nad dolinou napojili na modrú turistickú trasu., z ktorej sme mali možnosť pozorovať inverziu v doline. Následne sme po hrebeni vrchu Rochovica vystúpili až na hradisko. Táto trasa predstavuje dĺžku 2,6 kilometra s prevýšením 329 metrov. Takmer celý hrebeň Rochovice rozdeľuje katastrálna hranica Vrania (Žilina) a obce Rudinka (Kysucké Nové Mesto), pričom podstatná časť lokality, hradiska sa rozprestiera na území regiónu Kysuce.

Ranné divadlo počas výstupu na Rochovicu

Hmla dokonale dotvárala atmosféru miesta

Samotný hrebeň Rochovice má dĺžku približne 1,2 kilometra. Chvíľami stúpate, potom zase klesáte. V týchto miestach sa nám príroda postarala o krásne divadlo a vytvorila nám oponu vo forme hmly, ktorá v spojitosti s týmto dávnym miestom vytvárala neopakovateľnú atmosféru.

Účastníci expedície sa brodia hmlou

Na hradisku ...

Vrch Rochovica ukrýva praveké hradisko z mladšej železnej doby (laténske), ktoré bolo obývané ľudom púchovskej kultúry.¹ Hradisko na vrchu Rochovica zrejme v minulosti patrilo k sídlisku, ktoré sa nachádzalo vo Vraní, mestskej časti Žiliny.² Plocha hradiska akoby zostupovala smerom od vrcholovej kóty Rochovice (627 m n.m.) ku korytu rieky Kysuca. Po oboch stranách hrebeňa môžeme v teréne sledovať valy a terasy, na ktorých mohli v dávnej minulosti stáť objekty využívané obyvateľmi tejto lokality.

Pohľad na jednu z terás bývalého hradiska

Na hradisku sa v minulosti našlo množstvo riečnych okruhliakov, ktoré slúžili na obranu proti nepriateľom i niekoľko železných predmetov, napríklad: nôž a hrot šípu so spätnými krídelkami.¹ Na svahoch nachádzame roztrúsené fragmenty keramiky, kúsky dávnych nádob, ktoré tu dávni obyvatelia počas svojho života používali.

Kto boli tí ľudia „púchovskej kultúry?“

O rozkvete púchovskej kultúry môžeme hovoriť v období mladšej doby železnej (laténskej) od roku 300 pred n.l. až po rok 180 n.l. Stopy po ľuďoch púchovskej kultúry sú zaznamenané na území severného Slovenska, severovýchode Moravy a v Malopoľsku. Odborníci rozlišujú viacero fáz púchovskej kultúry; predpúchovská skupina, laténsky stupeň a prechodný katastrofický horizont. Predpokladá sa, že katastrofický horizont súvisel s činnosťou germánskych kmeňov, pričom boli mnohé väčšie lokality – hradiská zničené. K životu sa čiastočne tieto miesta prebudili počas staršej doby rímskej. K zániku púchovskej kultúry zrejme došlo okolo roku 180 n.l. a prispeli k nemu markomanské vojny.

Ako ďalej uvádza Danka Majerčíková, podľa nálezov (keramické črepy) ľudia púchovskej kultúry na Kysuciach pôsobili v Dolnom a Hornom Vadičove, Radoli, Lopušných Pažitiach, Kysuckom Novom Meste, Nesluši, Rudine a na „našom“ vrchu Rochovica. Spravidla obývali výšinné polohy.³

Napríklad pri archeologickom výskume na lokalite Malé Ostré v Lopušných Pažitiach, ktorý prebiehal v dvoch etapách; 1. etapa sa uskutočnila v mesiacoch jún – september 1979, 2. etapa nasledovala roku 1980 bolo objavené sídlisko s priľahlým hrádkom menších rozmerov. V rámci archeológie bolo odkrytých niekoľko domov, či chát s rozmermi; 3 x 3,5 m, 3,6 x 2 m a 3 x 2 m. Jednalo sa o chaty s kolovou konštrukciou i kamennými podmurovkami (približný vzhľad takejto chaty si môžete pozrieť vo videu Antona Arpáša, Archeologický ústav SAV; https://www.youtube.com/watch?v=pKrzhDiYanQ&t=1s .

Na lokalite sa ďalej našli zásobnicové jamy na obilie, kováčska dielňa na spracovanie železa, množstvo kuchynskej keramiky, hrot oštepu i tkáčske závažia.³

Viac o lokalite Malé Ostré v Lopušných Pažitiach sa dočítate na webovej stránke; https://kysuckoukrajinou.sk...

A prečo púchovská kultúra? Toto pomenovanie jej dal Eduard Beninger v roku 1937 podľa lokality v Púchove, ktoré v polohe „Skalka – Pod Skalkou“ v rokoch 1888 až 1894 skúmal Emil Hoenning.⁴

Fragmenty dávnych nádob

Prvý nález na lokalite

Tento krásny kúsok objavila archeologička Zuzka Staneková, podľa jej slov sa jedná o črep z hrdla a pliec nádoby, predpúchovský horizont

 

Stretli sme i „kamenných mužíkov“

Priamo na lokalite hradiska bolo nemožné nevšimnúť si „kamenných mužíkov“ – „kamenné mohyly“ z nasucho poukladaných kameňov v tvare veže. Pre vytvorenie fotografie z daného miesta možno zaujímavé, avšak ako uvádza webové sídlo Národného parku Malá Fatra, stavanie týchto „objektov“ je nevhodným návykom turistov. Platí to najmä v národných parkoch a prírodných rezerváciách, pod ktoré spadá i vrch Rochovica. V minulosti sa podobné mohyly stavali ako smerovníky, turistické označenia určené pre cestovateľov a turistov.⁵ Kamenné mohyly - kamenní mužíci priamo na ploche býválého hradiska

Lokalitu poznal už Matej Bel

Veľká ozdoba Uhorska, i tak nazývali Mateja Bela, ktorý v 18. storočí vo svojom diele opisuje vrch „Rachovicza“ – „ Rudinszky – Wrh“ nasledovne: „Rochovica, inak Rudinský vrch, je ostro čnejúci zalesnený vrch, ktorý je pre svoju výšku vystavený pretrvávajúcim studeným vetrom. Kedysi tam bol aj hrad, postavený na najvyššom bode, nad Divinkou, z ktorého sa však dodnes nezachovalo nič okrem hŕby kamenia.“⁶

Tento rok naša druhá expedícia

Ako sme už v úvode uviedli, výstup na vrch Rochovica bol v roku 2023 naša druhá expedícia za poznaním zaujímavých miest regiónu Kysuce. V rámci prvej expedície sme navštívili doteraz najväčšie objavené hradisko regiónu Kysuce na vrchu Malý Vreteň. Príspevok nájdete na nasledujúcom odkaze: www.mojekysuce.sk/turistika....

Dôležité je povedať, že hradisko na Rochovici a hradisko na Malom Vreteni sú archeologické lokality, ktoré sú monitorované. Akékoľvek vyhľadávanie predmetov detektorom kovov a vykonávanie výkopových prác bez odborného dohľadu je trestné.

K hradisku na Rochovici sa ešte vrátime v druhom diele, kde Vám predstavíme ďalšie zaujímavosti tajomného strážcu Kysuckej brány.

Na záver sa chcem poďakovať všetkým, ktorí sa expedície na hradisko Rochovica zúčastnili. Špeciálne poďakovanie patrí Zuzke Stanekovej za korektúru textu.

Cesta späť a pohľad na Kysucké Nové Mesto a Neslušu z Rochovice

Zdroj informácií:

¹ KOPTÁK, T.: Kysuce od praveku k vrcholnému stredoveku. Tomáš Kopták. In Terra Kisucensis, VI, 2015.

² VELIČKA, D.: Dejiny osídlenia Kysúc. Združenie Terra Kisucensis, 2017. ISBN 978-80-969922-6-3

³ Kysucký múzejník; elektronický populárno-vedecký časopis Kysuckého múzea 1/2022, ročník 3. Majerčíková Danka, Mgr., Nálezy púchovskej kultúry na Kysuciach. Str: 4-11. ISSN 2729-7446. Dostupné na: https://pdf.istranka.sk/muzeum....

⁴ https://sk.wikipedia.org/wiki/...

⁵ https://npmalafatra.sopsr.sk...

⁶ TURÓCI, M. – NAGY, I.: Trenčianska stolica. Kysucké múzeum v Čadci. 2013, str. 55. ISBN: 978-80-970780-5-8.

Autor a foto: Peter Kvasnica