krasno jozef grapaKrásno nad Kysucou má za sebou obdivuhodný vývoj. Prečítajte si rozhovor s primátorom mesta Jozefom Grapom.

Krásno nad Kysucou v posledných rokoch zaznamenalo veľký rozvoj. Na ktoré veci ste najviac hrdý?

Krásno nad Kysucou dostalo štatút mesta pred viac ako 19 rokmi a ľudia očakávali, že zmenou obce na mesto sa začnú aj razantné zmeny vo vývoji mesta. Žiaľ, udelenie štatútu je len administratívna záležitosť a na zmenu je potrebná aj zmena myslenia, stratégie ako aj vízie o rozvoji mesta, ktorú musí dať vedenie mesta. Preto dlho v Krásne vládol názor, že sme síce mesto, ale zaostávame aj za viacerými obcami a v podstate sa tu nič nové nedeje.

jozef grapa 3Po mojom príchode do funkcie som mal svoju víziu ale aj skúsenosti ako to funguje v iných obciach na Slovensku, veľa som odpozeral aj zo zahraničných ciest, ktoré som absolvoval v predchádzajúcom zamestnaní. Mohol som už nadviazať aj na počiatočné zmeny, ktoré začal robiť môj predchodca, ale žiaľ bol vo funkcii krátko a zákerná choroba mu nedovolila pokračovať v niektorých projektoch, ktoré sme aj za jeho života komunikovali.

Aké boli vaše prvé kroky?

Prvou myšlienkou bolo aby Krásno nevymieralo, ale naopak aby sa začal počet obyvateľov zvyšovať a k tomu bolo potrebné vybudovať dve základné veci – dať ľudom bývanie a prácu. Začali sme stavať nové sídlisko na zelenej lúke, kde je v súčasnosti 12 bytových domov a počet obyvateľov na tomto sídlisku nám presiahol už počet obyvateľov v niektorých menších obciach. Taktiež sa nám podarilo dotiahnuť viacerých investorov do novovybudovaného priemyselného parku kde v súčasnosti už pracuje viac ako 1500 ľudí. K tomu bolo potrebné vybudovať infraštruktúru kde nájdu ľudia možnosť športovať, oddychovať i kultúrne sa zabaviť.

Preto mňa teší, že táto filozofia sa potvrdila ako správna a po rapídnom úbytku obyvateľstva v posledných rokoch rastieme a viac ľudí v našom meste sa rodí ako zomiera a tak isto viacej ľudí sa do Krásna sťahuje za bývaním ako odchádza. Je pravda, že hodnotenia sú veľmi pozitívne a často nás dávajú za vzor i oveľa väčším mestám a dokonca často vystupujem i na rôznych konferenciách o úlohe samosprávy pri rozvoji mesta, či už na Slovensku alebo v zahraniční.

krasno investori

Niekde ste spomínali, že chcete aby bolo Krásno športové mesto. Čo tým máte na mysli?

Krásno bolo v minulosti aktívne najmä vo futbale, kde vyrástlo viacero bývalých reprezentantov, ale keď som prišiel do mesta bol futbal na úpadku a ťažko sa dýchalo aj vzpieračom. To boli v podstate dva športové kluby, ktoré ešte ako tak fungovali a bol som si vedomý, že bez pomoci mesta i mňa osobne šport v Krásne v krátkom čase úplne zanikne.

Preto z pozície mesta sme začali riešiť najmä infraštruktúru aby mali deti kde športovať v krátkom čase sa nám podarilo dostavať futbalový štadión s fitnescentrom, bowlingovou dráhou, obojstrannou horolezeckou stenou ale i viacúčelové malé ihrisko s verejným osvetlením. Vzápätí sme sponzorsky cez jeden finančný ústav vybudovali ďalšie viacúčelové ihrisko a pustili sa do výstavby cyklotrasy, ktorá sa stala obľúbeným miestom nielen pre záujemcov z regiónu, ale zo širokého okolia nakoľko bola jednou z prvých lastovičiek cykloturistiky. Mesto za pomoci vzpieračského oddielu zrekonštruovalo vzpieračskú halu, ktorá bola v nevyhovujúcom stave. Postupne vznikalo viacero oddielov ako cyklistický, atletický, hokejbalový, futsalový, gymnastický, turistický, oddiel otužilcov, stolnotenisový, tenisový a ďalšie vďaka tomu, že mesto sa im snažilo vytvoriť aspoň nejaké podmienky na ich činnosť.

Prínosom isto bola aj MM aréna...

Áno, veľkým prínosom bolo postavenie MM arény kde okrem ľadovej plochy je i veľké fitnescentrum a ďalšie priestory pre rôzne športové odvetvia. Pre futbalistov sme postavili i veľké futbalové ihrisko s umelým trávnikom a s umelým osvetlením. Z uvedených dôvodov som s hrdosťou mohol povedať, že chcem aby Krásno bolo športové mesto lebo nikde na Kysuciach nebol zimný štadión a sme jediní v okrese Čadca, ktorí máme futbalové ihrisko s umelým povrchom a verejným osvetlením. Naše mesto je jediné v širokom okolí, kde sú vybudované dve cyklotrasy s niekoľkými desiatkami kilometrom a výnimočné sú i vyznačené a upravené cyklotrasy pre horské bicykle do jednotlivých osád, ale i trasy pre turistov, ktoré sme v poslednom období vybudovali. Preto si myslím, že také malé mesto ako Krásno má výnimočné podmienky pre šport a vidno to i na záujme, asfaltového povrchu kde tam či už mladých ale i starších obyvateľov nášho mesta zapájať sa do športovania.

V meste by sa mali dobre cítiť predovšetkým jeho občania. Čo Krásnu ešte chýba? Čo sa dá ešte urobiť?

Úlohou vedenia mesta je, aby urobilo všetko preto, aby sa tu občanom dobre žilo, aby tu radi ostávali bývať, aby tu prichádzali aj ďalší ľudia. Pre to, aby sa to stalo, je potrebné ešte veľa vecí vykonať a urobiť, lebo nikdy nemôže nastať spokojnosť s tým, čo je a tak, ako ide doba, je potrebné reagovať na ňu, aby ľudia mali vhodné služby, ale aj kultúru a športové vyžitie. Je potrebné reagovať na starnutie obyvateľstva, a preto ešte chceme vybudovať dom dôchodcov pre našich najstarších. V súčasnosti sa dokončuje odkanalizovanie ale i rozvod vody vo viacerých častiach mesta lebo to je nutnosť pre lepší ale aj zdravší život v našom meste. Taktiež je potrebné reagovať na nové ekologické výzvy a musíme pokračovať v začatí zlepšovania životného prostredia. V tomto roku sme vybudovali nový zberný dvor, začali sme kompostovať biologicky rozložiteľný odpad, ale je potrebné vybudovať ešte kompostáreň, zmodernizovať zber triedeného odpadu.

krasno nad kysucou

Čo všetko vás ešte čaká?

Čaká nás modernizácia železničnej trate Krásno – Čadca s výstavbou novej železničnej zástavky a výstavbou mosta v centre nášho mesta. Je potrebné rozširovať sieť predškolských zariadení, aby rodičia, ktorí majú prácu mohli mať postarané o najmenších členov svojej rodiny. Pre oddych a rekreáciu našich občanov, ale i návštevníkov mesta je potrebné využiť potenciál našich osád, ktoré boli základom osídlenia Krásna a do 60. rokov minulého storočia tam bývala väčšina obyvateľom mesta, ktorá sa postupne sťahovala dolu do doliny. Niektoré osady sú ešte živé, niektoré sa využívajú na rekreáciu a chalupárčenie. Sú tam pekné architektonické stavby, niektoré viac ako 100-ročné a tieto by sme chceli v pôvodnom stave zachrániť pre návštevníkov.

Okrem toho je potrebné ešte veľa iných vecí, či už pre voľnočasové využitie občanov i mládež ako aj pre služby a oddych. Ja verím, že tak ako sme za posledných 10 rokov naštartovali mesto pôjde v tomto tempe i v ďalšom období a Krásňania budú mať radosť z toho, že na čele mesta stoja dobrí ľudia.

Angažujete sa aj v oblasti diaľnice D3 na Kysuciach. Je to ťažká téma, netýka sa to len Krásna, ale celých Kysúc. Obchvat v Čadci je prakticky dokončený, ale na križovatku v Kysuckom Novom Meste sa akosi "prizabudlo". Aké to má príčiny? Aké je riešenie tohoto problému, kým sa nevybuduje celá D3?

Máte pravdu, že diaľnica je ťažká a stará téma minimálne tak stará ako moje fúzy pod nosom. Ešte v roku 1993 po rozdelení republiky a vzniku samostatnej Slovenskej republiky mňa požiadalo ministerstvo dopravy, či by sme nevedeli pomôcť pri jednaní s poľskou stranou, nakoľko ministerstvo dopravy vo Warszawe neuvažovalo s diaľnicou cez Kysuce, nakoľko už malo časť diaľnice z Warszawy postavenú smerom na Ostravu a ďalšie úseky už boli rozostavané.

Bolo logické, že Poliaci nepotrebujú dve diaľnice sever – juh na takom blízkom území, preto som sa snažil nadviazať kontakty s poslancami poľského sejmu, ktorí boli z oblasti Živca a Bialsko Biala a títo boli tiež za to, aby aspoň rýchlostná komunikácia išla cez ich územie smerom na Slovensko. Podarilo sa nám pripraviť jednanie na úrovni predsedov vlád, kde na zámočku v Živci, na ktorom som sa osobne zúčastnil a v úzkom kruhu po dlhých a náročných jednaniach sme za iné ústupky dohodli smerovanie diaľnice na Slovensko cez Kysuce. Keď sme v roku 1996 začínali bez eurofondov stavať úsek Oščadnica - Čadca Bukov s tunelom Horelica, mal som veľkú radosť a vtedy ešte veľkú naivitu, že boj máme vyhratý a celá diaľnice cez Kysuce mala byť realizovaná do rokov 2006-2008. Žiaľ, prišli roky 1998 a neskôr, keď sa s výstavba diaľnice na Kysuciach úplne zastavila a niekoľko rokov sa neurobili nič.

Odvtedy sa niekedy úspešne, niekedy menej úspešne snažím s priateľmi presviedčať jednotlivých ministrov, predsedov vlád, zodpovedných ľudí, že diaľnica na Kysuce nie je politicky projekt, ale nutnosť pre výstavbu ktorého hovoria všetky technické argumenty ako je hustota dopravy, spôsob tranzitu, počet nákladných vozidiel a iné parametre, ktoré nás stavajú na prvé miesta dôležitosti.

krasno nad kysucou3

V tomto mesiaci sa má spustiť úsek Svrčinovec – Čadca, Bukov...

Na jednej strane ma teší, že úsek Svrčinovec – Čadca Bukov sa v tomto mesiaci spustí do prevádzky, lebo na tom mám maličkú zásluhu aj ja, nakoľko o výstavbe tohto úseku sa rozhodlo na výjazdovom zasadnutí vlády v našom meste dňa 5.12.2012, kde som osobne jednal s premiérom, ministrom dopravy, ministrom financií a bol daný prísľub na prípravné kroky a postupne sa harmonogram naplnil. Na druhej strane je mi ťažko, lebo po spustení tohto úseku sa Horné a Stredné Kysuce budú premiestňovať po ceste I/11 veľmi zložitým spôsobom smerom do KNM a na Žilinu. Lebo križovatka v KNM neblokuje tak ani samotné KNM, ani obec Radoľu, ktoré sa smerom na Žilinu dostanú s oveľa menšími problémami, ako ostatné obce nad touto križovatkou.

Po spustení nového úseku to bude veľký problém nakoľko čakacie doby, ktoré boli v Čadci a vo Svrčinovci sa spoja a budú na tejto križovatku. Pri rôznych jednaniach sme verili, že už aspoň tento úsek bude po otvorení úseku Čadca Bukov – Svrčinovec v realizácii a budeme vidieť, že tento problém sa v určitom termíne vyrieši. Žiaľ, riešenie tohto krízového stavu sa stále posúva a termíny, ktoré boli sľúbené sa nedodržiavajú. Riešenie tohto problému je jedine dobudovaním všetkých troch úsekov D3 o čo pri každom jednaní žiadame aj pána ministra a do vybudovania celej D3 je potrebné technickým spôsobom vyriešiť križovatku v KNM.

Pozitívnejšou témou je turistický ruch. Tento rok vyrástla rozhľadňa, postavila sa kalvária... Krásno má výbornú infraštruktúru pokiaľ ide o cyklochodníky. Máte v tomto smere ešte ďalšie plány?

Tento rok ma potešil najmä z toho pohľadu, že nápady, ktoré sme aj realizovali a ukázali ako správne a množstvo turistov, ktorí chodia po kalvárii smerom na rozhľadňu mňa len utvrdzuje v tom, že zámer, ktorý som mal sa uchytil aj medzi ľuďmi a bol teda dobrý. V Krásne či už na obidvoch cyklotrasách ale aj horských cyklochodníkov sa premelie množstvo ľudí, ktorí tu využívajú aj iné služby.

Tento rok, aj keď bol výnimočný a veľa ľudí zo zahraničia ostalo na Slovensku nám potvrdilo, že o mesto je záujem a preto ešte chcem ponuky rozšíriť. Už som spomínal, že chcem využiť historické osady, ktoré tu ostali nad Krásnom, ale rozmýšľal som aj nad využitím železničnej vlečky do bývalej Dreviny, kde by sme mohli spustiť atrakciu pre turistov tzv. železničné dreziny, ktoré by išli zo železničnej stanice až na križovatku cyklotrás. Zo sedla drezín by si mohli pozrieť viacero atrakcií, ktoré z tejto trate vidno. Je potrebné upraviť historické mosty, vysporiadať pozemky okolo a sprístupniť ich, aby sa turisti mohli nielen pozrieť ale aj odfotiť a urobiť si nádherné snímky z historických mostov.

Už v štádiu rozpracovanosti je myšlienka vybudovať lanový most, ktorým by sme prepojili naše cyklotrasy s okresným mestom Čadca. V hlave nosím ešte viacero nápadov, ale nedostatok času neumožňuje už reálnu rozpracovanosť, kým neuzavrieme tie, na ktorých pracujeme.

V rôznych diskusiách vidieť, že Kysučania trochu porovnávajú naše mestá. Úprimne, cítite aj vy takúto rivalitu? Respektíve, motivuje vás pocit, že aj malé mesto je schopné ponúknuť viac ako väčšie mesto?

Medzi starostami a primátormi sú poväčšine dobré priateľské vzťahy, ale určite každý chce pre tú svoju obec alebo mesto, aby bola v popredí. Určitá rivalita vždy je, ale je aj veľa súdržnosti a ja osobne som rád, keď môžem niekoho inšpirovať. Určite má teší keď nás porovnávajú a najmä ľudia z druhých obcí a miest a často veľmi kladne hodnotia čo sme všetko v Krásne dokázali urobiť.

Ocenenie našej práce je i v tom, že dostávame často pozvania na rôzne prezentácie ako mesto riadime, čo všetko sa za posledné obdobie urobilo. Dáva mi to novú silu, že to, čo robíme, nerobíme zle a že naši občania môžu byť hrdí, že o Krásne sa už často hovorí a ľudia vedia, kde sa aj Krásno nachádza. Už sa mi nestáva ani v Bratislave ako v počiatkoch, že nevedeli kde sa Krásno ani nachádza a často sa čudovali, že sme mesto a nevedeli, či sme na Horných a Dolných Kysuciach alebo kde. Táto motivácia je silným motorom, aby sme realizovali ďalšie nové myšlienky a nápady.

krasno nad kysucou2

Máte čas na seba a na nejaké záľuby? Aké to sú?

Čo sa týka mojej osoby, to nie je len o pôsobení v Krásne ale i v celkovom pôsobení som vždy išiel na maximum a často som zabúdal na seba. Je to už asi DNA vybavenie a často, najmä v tomto vyššom veku, si hovorím, že musím zmeniť spôsob života a rozdeliť si čas medzi prácu a svoje záľuby. Najmä teraz, keď mám 16-mesačného vnuka zisťujem, že sa musím viac venovať svoju osobnému životu lebo často si uvedomujem, že svoje deti som zanedbával a viac sa venoval práci ako rodine.

Preto pre ďalšie obdobie bude mojou najväčšou záľubou čas strávený so svojím vnúčikom, ale i viac sa chcem venovať i športu či už tenisu, cyklistike a turistike, aby som častejšie využíval všetky tie trasy, ktoré sme tu vybudovali.

Pán primátor, ďakujem za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: