Ako si sa k skákaniu dostal a aké boli začiatky?

Skákať z lietadla som začal v r. 1998.

Ako si spomínaš na svoj prvý zoskok? Bolo to ešte zo starého dvojplošníka AN2?

Presne tak, v Žiline na letisku z AN2 výška okolo 600m, guľatý padák.

Ako si sa dostal k špecializácii? Čo všetko v rámci parašutizmu robíš?
Na začiatku získaš všeobecné základy a potom si vyberieš disciplíny, ktorým sa chceš venovať. Tie, ktoré ťa oslovia - pri tých vydržíš a chceš sa zlepšovať. Venujem sa hlavne športovému parašutizmu (rozumej nie komerčnému), inštruktorskej a inšpektorskej činnosti.

Ako sa stane z amatérskeho parašutistu reprezentant SR? 

Tak, že príde ku mne do školy.

Koľko máš zoskokov?
Nemám ich extrémne veľa - vyše 1 800, sú vo svete parašutisti, ktorí majú aj vyše 30 000. Na Slovensku je ich niekoľko, ktorí ich majú cez 10 000. Sú to ľudia, ktorí skákali výkonnostne v Dukle.

• Peter Novák: 
  - prvý zoskok 1998, počet zoskokov 1800+
  - doba voľného pádu 25+h
  - aerodynamický tunel 100+h,
  - licencia D, Licencia USPA D-34806, USPA -COACH, USPA- AFF
  - skydiving instructor, instructor AFF, tunnel coach FS, USPA -COACH, USPA- AFF
  - skydiving inspector
  - člen parakomisie SNA - manager pre FS disciplíny
  - organizátor medzinárodnej súťaže SPEEDSTAR SLOVAKIA OPEN (5 ročníkov)
  

  Športové úspechy Petra Nováka

Venuješ sa aj coachingu...
Áno, ten ma baví najviac.

Traduje sa, že parašutizmus je rizikový šport. Toto tvrdenie môže však prameniť z neznalosti.  Aké sú však štatistiky?
Áno, ide o rizikový šport, ale pritom bezpečný. Pri zraneniach a nehodách väčšinou zlyháva človek, mám na mysli nesprávne rozhodnutie spôsobené neznalosťou, alebo mentálnym nastavením. Technika zlyháva výnimočne.

Verejnosť sa stretla v minulosti s veľkou leteckou nehodou pri nácviku hromadného zoskoku na Slovensku, ty si tam bol, čo sa stalo?
Aj tu zlyhal ľudský faktor. Väčšina parašutistov na palube konala úplne chladnokrvne a racionálne. Medzi nimi aj moji žiaci - aj 20 roční mladí ľudia. V tom okamihu som neľutoval ani sekundu, ktorú som im venoval pri výcviku. Zachovali sa ukážkovo - vedeli sa zachrániť a skončili bez zranenia. Je to jedna z mojich rolí v tomto športe. Implementovať postupy výcviku a núdzových postupov z vyspelých zahraničných - prevažne amerických škôl.

Rozhovor s Petrom Novákom mnou bezprostredne po nehode:

Čo odporúčaš začiatočníkom? Prečo sa začať parašutizmu venovať?
Ideálne je keď to chce záujemca naozaj robiť, keď nejde len o foto na webe zo vzduchu. Parašutizmus - skydiving je o životnom štýle, podobne ako ozajstný snowboarding, alebo motorkáčenie. Sme zvláštna komunita ľudí, ktorá zdieľa špecifické a nevšedné zážitky. Najmladšieho žiaka som mal 16 ročnú dievčinu. Výcvik som urobil aj mojej dcére Petronele, mala tuším 17 rokov vtedy. Medzi mojich najstarších patrili aj 50 roční borci. Tu už nešlo o krízu stredného veku. Stále skáču - aj po svete a užívajú si rekreačne tento šport.

Dá sa po toľkých zoskokoch skákať pre radosť?
Najväčšiu radosť mi robí radosť a šťastie mojich zverencov, ktorí veľakrát ani netušia aké veci dokážu prekonať. Ich nadšenie ma nabíja energiou. Hovorím im niekedy, že vaši rodičia vás naučili chodiť, ja vás naučím lietať. Lietanie na padáku môže byť tiež veľmi zaujímavé. Neuveriteľný vývoj v posledných rokoch vygeneroval vznik hypervýkonných padákov - krídiel - samozrejme. Prirovnať by sa dali k hyperšportovým autám. Majú veľkosť okolo 7m2 (pre lepšiu predstavu: plocha 3,5x2 metre), čo je veľkosť obrusu na stole v kuchyni. Pristávame na ňom v horizontálnom lete rýchlosťou vyše 130 km za hodinu - ako malé lietadlo. Naozaj cool aj pre divákov na zemi.

Ďalšou stránkou je cestovanie… Kde všade si bol?
Cestovanie ma baví a napĺňa. V mojom prípade sa jedná o tri druhy tripov.
1. Len tak spoznávať danú krajinu, ako sa tam žije obyčajným ľuďom, ako bývajú rozumej: bývam u nich, čo jedia - jem s nimi... Čím odľahlejšie miesto - tým lepšie. S mojou priateľkou Júliou som sa práve vrátil z Mexika. Prešli sme vyše 5000 km. Turistickým rezortom sa vyhýbame. Pekné opustené pláže samozrejme vyhľadávame.
2. Skydive tripy - tie sú spojené s parašutizmom. Jedná sa o súťaže, alebo rôzne eventy. Skákal som na štyroch kontinentoch buď s mojim tímom, alebo so skydivermi svetových mien - čo je úplne super. Je to vždy veľmi inšpirujúce.
3. Cestovanie s mojimi vnukmi Robkom a Oliverom. Dúfam, že sa tento rok pridá aj Matej a ďalší budú na rade. Jedná sa o pohodové pobyty, ktoré si fakt užívam. Naposledy sme boli 3 týždne a mohol by som aj dlhšie, keby neboli iné povinnosti

 “Lietaš” aj v aerodynamickom tuneli. Dá sa povedať, že toto lietanie je plnohodnotné oproti voľnému pádu z lietadla?

Lietanie v tuneli ma naozaj baví. Jedná sa v súčasnosti o samostatný šport a zároveň je to skvelá príležitosť používať ho ako učebnú pomôcku pre skydiving. Hovorí sa mu preto aj „simulátor voľného pádu“. Kedysi sme museli cestovať do Anglicka, teraz je v dosahu 500 km niekoľko tunelov v Poľsku, Čechách, Rakúsku, Maďarsku a čo je super - aj na Slovensku v Liptovskom Mikuláši.

A rozdiely, prípadné výhody jedného i druhého?
Výhoda je jednoznačne v tom, že v tuneli „stále svieti slnko“ - rozumej - lietaš aj keď nie je vhodné počasie, prípadne v noci. Skydiving je limitový počasím. Hlavne vetrom a oblačnosťou. Lietanie vo voľnom priestore je ale krajšie.

Aké máš plány do budúcna?
Vytvárať si také podmienky, aby som mohol robiť to čo ma baví a napĺňa. Sú to hlavne témy nášho rozhovoru za ktorý ti ďakujem.

Máš čas ešte vnímať Kysuce? Ako ich vidíš “zvonku”?
Na Kysuciach som vyrastal, pravidelne tam chodím za rodičmi a nestrácam niť aj vďaka tvojmu novému portálu www.mojekysuce.sk. Dúfam, že témy a zaujímavosti nevyčerpáš za rok.

Tak to dúfam aj ja, ale keď niečo, tak naplno. Veď to poznáš :-) 

Peter, ďakujem za rozhovor, prajem veľa ďalších úspechov a zdravia
Zhováral sa Peter Kolembus