Motorkár, športovec, bojovník, Ľubomír Jánoška oslavuje 60 rokov

Okrem týchto aktivít sa významne angažoval vo svete motoristického športu. Prečítajte si, ako svoje pôsobenie hodnotí sám Ľubomír Jánoška, ktorému zároveň blahoželáme k dosiahnutému významnému jubileu 60 rokov a prajeme veľa tvorivých chvíľ a pevné zdravie pri jeho ďalšom pôsobení. 

Ľubomír Jánoška hovorí: "Motocykle a motocyklový šport je moja celoživotná misia"

Ľubomír Jánoška hodnotí svoje pôsobenie nielen v športe: "Výrazne ma ovplyvnila slávna éra motocyklových súťaží v Považskej Bystrici. Ako malé dieťa som pozoroval motocykle ako idú do kopcov “Nad Kozínom”v Orlovom. Odtiaľ pochádza môj otec. 
Moje začiatky sú viazané na AMK Radoľa a Martina Kubíka. Príprava motocrossov Pod Ostrým a príprava automobilov bola dobrá škola a vôňa benzínu mi učarovala. Moji bratia Laco a Miloš v Rallye športe pokračovali a ja som prestúpil do Zväzarmu ZVL Kysucké Nové Mesto. Tam som od 1979 išiel priekopnícku cestou budovania šľapačiek na Slovensku. Pár rokov som chodil sám po Čechách a veľa som sa učil. Tým, že som pretekal výlučne na svojich motocykloch Penta, všetko som začínal od nuly. V 1983 spolu s p.Strakom st. a p.Martiškom sme rozbehli novú etapu Trialu na Slovensku. V 1984 sa pridal Cyklotrial. Bol to začiatok športov, ktoré sa neskôr stali svetové.

Majster Slovenska 1983

SLOVTRIAL team je všetkého pamätník

Po ukončení VŠDS v Žiline-spaľovacie motory som odišiel na vojnu. Šlapačky nemali Duklu, tak som sa veľkou zhodou náhod dostal do Pardubíc. V spolupráci s SVŠ Pardubice som mal za úlohu vytvoriť koncepciu a rozbehnúť VTJ Racek Pardubice.Šport,ktorý som nepoznal,v cudzom prostredí som zvládol,robil som motory,učil sa a tréningy pod vedením Evžena Erbana a Václava Vernera ma posunuli na inú úroveň. Po ukončení som mal ponuku ostať vo vrcholovom športe v Pardubiciach alebo Prahe. Ale v ponuke bol aj Sverepec, alebo konštruktér v ZVL.
Rozhodol som sa pre SVS Sverepec a to zmenilo môj život. Považskobystrický “motocyklový duch”mi bol blízky, ale vo Sverepci som nikoho nepoznal. Chovančíka a Čunderlíka iba z novín.

Foto Sverepec 1987:

Vo Sverepci som prežil krásne obdobie a myslím si, že Sverepec urobil množstvo dobrej práce. Presvedčil som vedenie, aby sme zaviedli individuálny prístup pre “starších” jazdcov a zamerali sme sa na prácu s mládežou. V tom som mal skúsenosti. Dali sme priestor množstvu mladých jazdcov, ktorým sme poskytli starostlivosť SVS, ale zároveň sme ich nevytrhli z domáceho prostredia. Toto bolo nové myslenie vo vrcholovom športe. V Dukle a SVS prevládal centralizmus.

• 
• 
• 
• 

Vznikla nová generácia jazdcov z vynikajúcimi výsledkami Roman Michalík, Rudo Kavský, Radek Matoška, Martin Kremel, Ivan Černý, Jaro Imríšek, Dušan Kotrla, Marián Duchoň, Robo Flendrovský, Ivan Jakeš, Zdeno Gottvald... a podporili sme aj TSM na Slovensku.
Veľký dôraz som kládol na to, aby sme mali špičkovú techniku. Sverepec mal už pred revolúciou zahraničné motocykle KTM, Kawasaki a Husqarna. V technike sme predbehli Duklu aj reprezentáciu.

• 
• 
• 

Cyklotrial 1984-2021(foto Pepo Dressler 1987)

To nebolo jednoduché a stálo to veľa úsilia. Ale dostal som sa do obchodného sveta PZO a to bola poriadna škola. Vo Sverepci sme prispeli k prestavbe trate pred MS 1988 a prvkami sa stala jednou z najmodernejších tratí na svete. Ako prvý v ČSSR sme mali umelé prekážky na supercross.
- V 1989 sme už išli samostatne ME Enduro a MS 6D v Nemecku.To boli dovtedy nevídané záležitosti.
- V 1989 veľa veci zmenil, ale tým,ž e som presadzoval individuálnu prípravu, boli sme na zmenu pripravení.
- V 1990 som dostal príkaz odovzdať všetky motocykle do Prahy. Toto som odmietol a po dlhých rokovaniach a na hrane rozhodnutí ostali všetky motocykle a technika jazdcom. To vytvorilo základ pre pokračovanie motocyklového športu na Slovensku. Považujem to za najlepšie rozhodnutie.

• 
• 
• 

Po 1989 som sa pod tlakom udalostí rozhodol ísť do podnikania. Mal som 28 rokov, množstvo skúseností a vízií. Založil som s rodinou a priateľmi fabriku na výrobu motocyklov a bolo to krásne obdobie plnenia snov. Veľa záležitostí bolo nad naše sily a možnosti, výrobu sme museli ukončiť, ale podarilo sa nám ostať v strojarine a podnikaní dodnes.
Podnikanie prinieslo množstvo starostí, ale čas pre šport sme si vždy našli. Usporiadali sme MSR Motocross v Rudine 1992,3, šlapačkové preteky, cyklotrial a rozbiehali aj Superenduro. Pomohlo sa veľa podujatiam, športovcom a podporili sústredenia u nás.

Funkcionárska činnosť trvala takmer 40 rokov

Bol som pri činnosti svetových aj národných organizácii EBU, BIU, ČSMF, SMF, KMS, SCU... 
Poriadateľská bilancia je Majstrovstvá sveta Motocross vo Sverepci 1988,1989, MS Enduro 1990 a 6D v 1991.
V Cyklotriale sme urobili Majstrovstvá sveta BIU 1998 Kysuce, 2004 Terchová, ME 2007 Terchová a EP 2019.

“Potrápili” sme generácie najvýznamnejších športovcov sveta vrátane Tony Bou ,,najlepších motocrosárov, enduristov aj cyklotrialistov. Tisíce hodín pri poriadaní priniesol množstvo emócii, skúseností a radosti. Za to som moc vďačný. 

Dnes bilancujem. Motocyklový šport mi veľa dal, veľa som mu obetoval a niečo aj zobral. Tak to má byť. Dnes ma v mojom regióne vnímajú ako človeka z  hospodárstva či bojovníka za diaľnicu D3 na Kysuciach. Ale športová minulosť je súčasť môjho života a DNA.

Rád by som chcel poďakovať za všetko mojej rodine, SMF, priateľom, kolegom a športovcom za krásny čas čo sme spoločne prežili."

Lubo Jánoška

Prečítajte si aj: Od motoriek k diaľniciam. Príbeh Ľubomíra Jánošku (rozhovor)