Lode sa cez Kysuce plaviť nebudú. Projekt, o ktorom sa hovorilo desiatky rokov, končí

Na konci novembra 2025 vstúpilo do platnosti nové znenie dôležitej Európskej dohody o hlavných vnútrozemských vodných cestách medzinárodného významu (AGN dohoda). Na základe návrhu odborníkov boli vyradené medzinárodné vodné cesty E20 Labe a E30 Odra-Dunaj. Práve cesta E30 sa dotýka regiónu Kysúc. Koridor Dunaj-Odra-Labe mal pôvodne spájať nielen tri rieky v strednej Európe, ale aj tri moria – Čierne, Baltské a Severné. K prehodnoteniu došlo na základe zmeny priorít v oblasti vodnej dopravy v Čechách, Slovensku, Poľsku a Rakúsku.

Projekt dlhodobo blokoval územné plány

Ľubomír Jánoška, člen iniciatívy D3 pre Európu sa nevenuje len dostavby diaľnice D3, ale zaoberá sa aj celkovou mobilitou. Vysvetľuje:
„Plánovaná vodná cesta dlhodobo blokovala územné plány v podobe územnej rezervy. Aj keď sa v posledných rokoch táto územná rezerva zúžila na koryto rieky Kysuca, stále mala právne obmedzenia na niektoré rozvojové aktivity regiónu Kysúc. Tieto budú na základe rozhodnutí EÚ zrušené. K tomu budú nasledovať rozhodnutia Ministerstva dopravy SR. Región Kysúc a dotknuté územia sa môžu nerušene rozvíjať.“

Vodná cesta by obsahovala množstvo stavieb, napríklad vodný tunel

• 1. stavba Plavebná komora Budatín (územie Slovenska)
• 2. stavba Prieplav Budatín - Rudinka (územie Slovenska)
• 3. stavba Plavebná komora Rudinka (územie Slovenska)
• 4. stavba Prieplav Rudinka - Kysucké Nové Mesto (územie Slovenska)
• 5. stavba Plavebná komora Kysucké Nové Mesto (územie Slovenska)
• 6. stavba Prieplav Kysucké Nové Mesto - Kysucký Lieskovec (územie Slovenska)
• 7. stavba Plavebná komora Kysucký Lieskovec (územie Slovenska)
• 8. stavba Prieplav Kysucký Lieskovec - Krásno (územie Slovenska)
• 9. stavba Plavebná komora Krásno (územie Slovenska)
• 10. stavba Prieplav Krásno - Čadca (územie Slovenska)
• 11. stavba Plavebná komora Čadca (územie Slovenska)
• 12. stavba Prieplav Čadca - Raková (územie Slovenska)
• 13. stavba Lodné zdvíhadlo Raková (územie Slovenska)
• 14. stavba Prieplav Raková - Dejúvky (územie Slovenska)
• 15. stavba Lodné zdvíhadlo Dejúvky (územie Slovenska)
• 16. stavba Plavebný tunel Jablunkov (územie Slovenska-Česka)

(zdroj Wikipedia.sk) 

Vodná cesta cez Kysuce? Vízia alebo nezmysel?

Riečna preprava mala v minulosti svoj význam, najmä kvôli preprave uhlia, sypkých materiálov a ďalších komodít. Udržať vodné toky tak, aby boli splavné je ekonomicky náročné. Železničná a cestná preprava sa neustále zefektívňuje, v dnešnej dobe má význam aj rýchlosť. Riečna preprava mala v minulosti na Kysuciach svoje miesto. Hlavnou komoditou totiž bola ťažba dreva. Ihličnatých drevín bolo v tzv. Dolnej zemi nedostatok. Ľubomír Jánoška:

„Je potrebné pripomenúť, že v nedávnej minulosti boli u nás vodné cesty riek Váhu, Kysuce a Bystrice jedinou dopravnou tepnou využívanou na prepravu dreva. Drevárstvo a pltníctvo bolo dôležitou súčasťou hospodárstva Kysúc. Pltníctvo bolo nahradené železničnou dopravou. Vznik Košicko-Bohumínskej železnice a regionálnych tratí zmenil spôsob dopravy tovaru aj obyvateľstva. Táto zmena sa udiala pred vyše ako 150 rokmi a zmenila región Kysúc vo všetkých aspektoch. Železnica bola významným faktorom pre industrializáciu Kysúc.
Dnes železnica spolu s diaľnicou D3 patria do základnej siete Európskych koridorov TEN-T a ekonomicky, kapacitne, strategicky vytlačili plánované vodné cesty do úzadia.“

Fiktívna fotografia - riečny kanál mal viesť z veľkej časti mimo koryto rieky Kysuca

Organizácia pre ochranu životného prostredia - WWF Slovensko hodnotí stopku pre projekt aj z pohľadu životného prostredia. Je možné, že bol zohľadnený aj tento faktor. Organizácia na sociálnej sieti uvádza: „Toto rozhodnutie oceňujú nielen ekológovia a ochrancovia riek, ale aj mnohí ďalší odborníci, ktorí sa venujú vplyvom vodnej dopravy na zdravie a prosperitu miestnych komunít, prírodných spoločenstiev či stav podzemných aj povrchových vôd.

Do popredia by sa tak mohli dostať udržateľnejšie spôsoby dopravy, najmä dopravné prepojenie železnicou , ktoré by si zaslúžili nielen viac pozornosti, ale najmä verejných financií do rozvoja.“

Priorita je diaľnica a železnica

Je fakt, že vo svete nastal enormný nárast námornej dopravy. Kontajnerová doprava, sieť logistiky, prístavov sa neuveriteľne zdynamizoval a zrýchlil. Prístavy sa stali prekladiskami na železničnú a kamiónovú dopravu smerom priamo k zákazníkom. Vnútrozemské cesty sa hlavne využívali na prepravu uhlia, nerastných surovín a obilia. Táto potreba pravdepodobne v Strednej Európe nie je.
Hlavne po útlme baníctva u nás, ale aj v susedných krajinách. Je dôležité, že na Kysuce smerujú v oblasti dopravy dve hlavné investície: Dobudovanie diaľnice D3 a pokračovanie rekonštrukcie železničnej trate.

Prečítajte si aj:

• Udalosť, na ktorú sa čakalo roky. Bude sa poklepkávať základný kameň diaľnice D3.
• Diaľnica na Kysuciach ide do výstavby. Pomôže s dopravou železnica?

Autor: redakcia
Foto: Ilustračné, ChatGPT, WWF Slovensko,