Aké boli začiatky vašej tvorby? Vaša prvotná cesta k umeniu...
Časovo sa to nedá ohraničiť, no pri tejto otázke sa mi vybaví taká tá nezameniteľná škôlková vôňa voskoviek. Vzťah k tvoreniu ako takému sa vo mne mne vyvíjal od ranného veku. K učeniu a podrobnejšej analýze umenia som sa dostala vo veku 14 rokov, kedy som sa rozhodla ísť na strednú umeleckú školu. Práve tu bolo doslova vhodné podhubie na získanie a vyvíjanie zručností, ktoré som dovtedy takmer vôbec nemala. Už v 15. rokoch to nabralo vážnejšie obrátky - vedela som, čo chcem, vyvíjala som na seba nátlak, vzhľadom na to, že som stále chcela napredovať v kresbe a maľbe... viete, nie som taký ten talent od "prírody".

Predtým som nechodila na nijakú ZUŠku. Myslím, že silným základom u mňa bola pevná vôľa, jasná predstava za čím si chcem ísť, a v neposlednom rade aj obetavosť.

Fantáziu som mala veľkú, avšak jej pretavenie do vizuálnej a fyzickej podoby bolo, a stále je neľahké. K umeniu sa v podstate ešte stále dostávam, štúdia a predovšetkým samoštúdia nikdy nie je dosť. Byť umelcom je beh na dlhú trať. 

 

Kedy sa váš koníček zmenil na profesionálnu činnosť?

Keď som mala 16, tak som si začala tvorbou privyrábať, aby som pokryla materiály a iné výdavky popri škole. Dostupnosť nových materiálov ma motivovala ešte viac k práci, vďaka tomu som začala s presahmi i do iných techník. Týmto spôsobom som sa v tvorbe vyvíjala, objavovala a zároveň posúvala.

Dá sa povedať, že od spomínaných 16. som pracovala popri škole, no po vysokej škole to nabralo tie pravé "dospelácke" obrátky - konečne som sa práci venovať 100 percentne :) Musím priznať, že som vďačná za svoj možno trošku tvrdší prístup - počas 11 študijno-pracovných rokov som sa sama veľmi naučila o tom aké to je dôležité využiť čas a krok po kroku si budovať cestu k profesii. 

 

Vďaka tvorbe ste prešli kus sveta, kde všade ste bola?

Po 6 ročnom štúdiu v Ružomberku nasledovalo štúdium na akadémii umení v Banskej Bystrici na katedre maľby. Práve tu sa mi naskytla možnosť študovať cez program Erasmus, čo som veľmi rada využila. Je to skvelá možnosť pre tých, čo nemajú nejaké finančné prostriedky a škola ich  dokáže podporiť v štúdiu mimo Slovenska.

Samozrejme, vybrala som si krajinu úplne inú z akej pochádzam - bola to exotika - palmy, more, prímorský vzduch. Malorka ma zaujala tak veľmi, že som si v Palme po štúdiu našla a absolvovala stáž.

Čo sa týka života v zahraničí po ukončení štúdií, tak som žila vcelku minimalisticky – pár kusov oblečenia, dvojo topánok, počítač, foťák, farby a plátna som si kupovala na mieste, obrazy posielala zákazníkom odtiaľ, kde som sa nachádzala bezpečným servisom. Osem mesiacov som strávila v Indonézii, Thajsku, Singapure, potom nasledovalo Taliansko. Na Malorke som žila dokopy vyše dva roky.

Viem, znie to idylicky. Ale bolo to jedno z najstresujúcejších a najproduktívnejších období môjho života, bola som ešte viac pohltená prácou, pracovala som 7 dní v týždni tých 11-17 hodín denne. Čo sa týka tvorenia z rôznych miest, postupom času som sa zvykla rýchlejšie aklimatizovať. Je to len o zvyku akceptovať kultúrne rozdiely a nedovoliť narušiť svoju pracovnú rutinu, ktorá je dôležitou zložkou elixíru sna. 

Z Katkiných ciest: 

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Čo vás inšpiruje?

Predovšetkým realita, ktorou som obklopená, vnímam ju cez akýsi "filter". Je to krásna spolupráca zraku a mysle. V pamäti si spracovávam vizuálne obrazy, rozostrené myšlienky a tie následne transformujem do námetov. Obrazy a sochy, ktoré vytváram, sú karikatúrou skutočného, videného. Vlastne všetko, čo vidíte v mojej tvorbe, má pôvod z reálneho sveta, priestoru, jeho tvaru, pocitov z neho. 

 

Na vašich obrazoch príliš nevidno postavy, kto Vás inšpiruje?

Áno, to je naozaj pravda, že v mojej tvorbe je dosť veľká absencia figúry. Myslím, že práve pre to majú moje obrazy zvláštne čaro, atmosféru a vyvolávajú otázky: "Kto postavil tie záhadné mestá v týchto rozprávkových svetoch? Kto ich vlastne obýva?" a práve to ma na tom fascinuje - rozrozprávať a nedokončiť divákovi príbeh, nechať ho rezonovať v jeho mysli. Na niekoho môžu tieto maľby vplývať až post-apokalypticky. 

 

Vaša tvorba. Zároveň post-apokalyptické a zároveň z tých domčekov vyžaruje taká prirodzenosť, až pokoj...

Správne, ono je to vlastne taký dvojzmysel, že každý si v tom nájde čo chce. Niekto to  vníma ako práve zrodený nový svet a iný to môže vnímať úplne opačne - svet ktorý zaniká.

Je to veľmi individuálne ako každý jedinec, ktorý sa ocitne pred obrazom.

 

Vaše diela sú také snové, skoro až rozprávkové.  Ale ja si ich viem predstaviť aj ako animovaný film, akoby to boli kulisy nejakého filmu, o tom ste neuvažovali?

Veľmi často, hlavne keď mi práve pod rukami "vyrastá" nový miniatúrny domček. Viem si predstaviť ako sa zrazu moje statické svety rozpohybujú. V poslednej dobe sa denno denne venujem maľbe a soche a tak nezostáva veľmi času aj na takéto experimenty. Viem si však predstaviť, že ak by ma niekto oslovil s myšlienkou natočiť krátky animovaný film, tak by som do "toho" išla. Tu je to skôr už o spolupráci, keďže v animácii ide aj o technickú, audio-vizuálnu stránku. 

 

Viete si to predstaviť aj v 3D virtuálnej podobe?

Práca s počítačom je asi mimo váš záber. 3D virtuálna realita by bola skvelá, no tam až moje zručnosti nesiahajú. :) Tvorbe na počítači sa tiež aktívne venujem, no skôr sa jedná o stop motion animácie, ktoré sú vytvorené zo stoviek snímkov a následne sú rozpohybované. Pracujem hlavne v grafických programoch, keĎže vizuálna stránka je v mojej práci tiež dôležitá. 

Inšpirujú Vás Kysuce?

Určite áno. Výrazný zlom nastal cca rok aj pol dozadu, kedy som sa vrátila späť na Slovensko. Zmenu si všímam hlavne v tématike obrazu - zrazu obľúbený prvok mesta / architektúry začala "vytláčať" poetickosť lesných zákutí. Vnímam to určite aj symbolicky, prechod z rušného mestského prostredia do miesta v objatí krajiny.

 

A ako na vás vplýva Žilina?

Zatiaľ som s výberom mesta a priestoru pre ateliér veľmi spokojná. Verím, že tento výhľad z balkónu na dve kostolné veže iba pár metrov predo mnou mi budú skvelou dávkou inšpirácie.

Aké máte ďalšie plány?

Tým, že sa sama rada učím, zdokonaľujem v maľbe a technikách, tak by som svoje zručnosti chcela posúvať ďalej. Nedávno som otvorila večerné kurzy maľovania pre dospelých. Jedná sa o tvorenie, ktoré upokojí dušu po dlhom dni, o vybočenie z denného stereotypu a rušných dní. Zameriavam sa hlavne na rozvíjanie kreativity každého individuálne, kto sa kurzu zúčastní. Musím uznať, že zatiaľ všetci začiatočníci i mierne pokročilí urobili počas 5 týždňového kurzu veľký posun.

Taktiež som vydala som svoju knihu omaľovánok "Čarovným mestom", na ktorej som popri práci pracovala približne 2 roky. Sama som si ju navrhla, vytvorila ju od úplného základu: všetky kresby sú vytvorené z mojich diel, graficky som vypracovala celý dizajn knihy - od detailného vzhľadu obalu, vnútra, cez tlač až po premyslený, ručne skladaný obal na magnetické zapínanie. Kniha pozostáva sa zo šiestich druhov papiera, tak je s ňou veľa práce, no každý kus je originál. :) V nasledujúcich mesiacoch by som sa rada zamerala aj na tento môj kreatívny a do určitej miery interaktívny projekt.

Z knihy omaľovánok:

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

 

Čo máte práve teraz rozrobené?

Momentálne mám rozrobených viacero obrazov spolu s klientskými projektmi. Vznikajúcim kúskom z tvorby je aj nová veľkoformátová maľba lesnej krajiny, ktorú chcem dokončiť do mája/júna.

Tento rok som prijala pár pozvaní na akcie u nás aj v ČR.

Jedná sa o rôzne akcie spojené s hudbou, tancom, umením súčasťou ktorých je livepainting šou - tu si môžu diváci naživo pozrieť ako vzniká obraz od začiatku až po finálne dielo. Čo sa týka podujatí a termínov, tak o tých vždy vopred informujem všetkých na mojej facebookovej stránke pridavkova.art a na instagrame pridavkova_art :) Tu samozrejme môžete sledovať aj aktuálnu tvorbu, čo to z cestovania, akcií, poprípade foto a videá z kurzov.

Tak na to sa teším, prajem teda veľa tvorivých inšpirácii.

Ďakujem za rozhovor. Zhováral sa Peter Kolembus

Z tvorby Kataríny Prídavkovej:

• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
• 
•  

Viac fotografií z tvorby