Stena na budove lekárne Fontána je zbavená billboardov, namiesto nich vznikla veľkopološná maľba drotára. O začiatku prác na diele informovala lekáreň Fontána na svojej sociálnej sieti. Motív vybrali kvôli tomu, že je drotárske remeslo od roku 2019 zapísané v zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO na Slovensku a má priamy vzťah ku Kysuciam. Predlohou bola fotografia drotára Jána T. z roku 1920.

O motíve hovorí majiteľ lekárne Mgr. Igor Minarovič, PhD.: "Mysleli sme si, že to bude zaujímavé spojenie. Môžeme byť hrdí na našu drotársku minulosť a chceme na ňu poukázať moderným spôsobom prostredníctvom murálnej maľby, ktorú vytvoria sprejeri. Storočný odkaz môže byť podaný aj takto. Chceme ukázať, že aj Čadca môže byť moderné mesto." 

Dielo je už dokončené, pracovali na ňom umelci z platformy Rivus. Porozprávali sme sa s Filipom Klučiarovským, jedným z trojice tvorcov maľby.

Povedzte nám o vašej výtvarnej skupine. Ako vznikla a kde ste už tvorili?

Projekt Rivus vznikol v roku 2020. Je to v podstate platforma, ktorá spája umelcov, ktorí realizujú rôzne maľby podľa ich zamerania. Tvorili sme maľby prevažne v Čechách, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku, Rakúsku a Nemecku. Zákazku sme realizovali aj v Indonézii.

Ako vzniká takáto platforma? Čo vás spája?

Spája nás maľba a záľuba k tvorbe výtvarného umenia.

Ako ste sa dostali k realizácii v Čadci?

Snažíme sa dostať k našim budúcim klientom prostredníctvom reklamy, čo je taká klasika. V tomto prípade to ale bolo na odporúčanie nášho kolegu, ktorého oslovil priamo investor. Ten nemal na to kapacitu a tak odporučil Rivus.

Námet vášho diela je drotárstvo. Bol to nápad investora? Bolo ťažké pracovať s týmto námetom?

My pracujeme vždy na základe zadania klienta, podla jeho požiadavok vypracujeme grafiku a grafické vizualizácie. Ak je klient spokojný, pristúpime k realizácii, ak nie, tak robíme úpravy. V tomto prípade som musel nájsť vhodnú referenciu v podobe dobových fotografií - vychádzali sme z jednej takejto fotky. Potom to už išlo samo, práce na grafike išli skvele, pretože sme dostali dostatočnú voľnosť. Farebnosť si už potom klient zvolil sam.

Poznali ste Čadcu? Ako na vás pôsobí?

Keďže som zo Žiliny, poznám Čadcu veľmi dobre a mám aj niekoľko známych a kamarátov z Čadce. Mam rád tento región pre jeho prírodu. Za tých pár dní čo som tu strávil som si všimol niekoľko vecí: veľa obchodov a služieb zatvára veľmi skoro, verejný priestor je zanedbaný plus vizuálny smog. To sú len moje subjektívne pocity.

Myslím, že minimálne čo sa týka vizuálneho smogu je to objektívny pohľad. Začína to tu byť témou, zlepšuje sa to a vy ste teraz toho súčasťou. Tvorili ste na mnohých miestach - aký pozitívny príklad z pohľadu vizuálneho smogu a fungovania mesta by ste uviedli?

Pozitívny príklad z iných miest je keď je reklama regulovaná, má jasnú formu, je na určených miestach pre ne vyhradených. Je to súčasť agendy mestského architekta vedieť toto navrhnúť.

Je podľa vás aj v Čadci nejaké pekné miesto?

Teraz som bol v Čadci iba na tom jednom námestí, ale páči sa mi napríklad knižnica alebo architektúra železničnej stanice.

Poďme ešte k vašej práci. Aké boli ohlasy ľudí keď ste pracovali?

Ohlasy ľudí boli super, ľudia boli dosť prekvapení. Mladší ľudia to veľmi chválili, našli sa aj takí čo nám nosili občerstvenie, takže verím, že mali úprimnú radosť zo zmeny. Staršie ročníky zase mali radosť z toho, že sa jedná o drotára, ktorý bol preilustrovaný z dobovej fotografie. A deti mali radosť, že je to farebné.

Ďakujeme za rozhovor.

zhováral sa Peter Kolembus
foto: redakcia, archív Rivus

Viac o téme:

• Namiesto billboardov bude maľba drotára. Čadčianska budova sa zbavuje vizuálneho smogu
• Čadca je Balkán severu, ale môže sa to zmeniť. Rozhovor s kysuckým architektom Milanom Šuškom