Pán Koniar ako ste sa dostal k šindliarstvu?

K drevu som mal vždy blízko, lebo som sa vyučil za tesára. Viac-menej neboli nejaké možnosti inej práce, keď som skončil to, čo som robil. Šindle som sa naučil robiť na Morave, švagor tam mal nejakých známych, ktorí mali firmy s výrobou šindľa skúsenosti. Takže tam som sa to učil a preniesol som to až tu.

Laik vidí peknú šindľovú strechu. Lenže nie je strecha ako strecha. Skúste nám popísať technológiu ako to robíte vy.

Základnou vecou je, aby bol ten šindeľ ručne vyrobený, aby sa štiepal a ručne opracovával a rezal. Nie je to vyrobené na nejakých strojoch, že by sa to hobľovalo, frézovalo. Je vyrobený ručne a v prvom rade je podstatná kvalita dreva. Výber dreva predstavuje veľké percento kvality, aby mal potom šindeľ vyššiu trvanlivosť.

A robíte prevažne z akého dreva?

Prevažne robíme zo smrekového dreva a robíme aj jedľu. Robili sme aj červený smrek, ale ten je tu na Kysuciach nedostupný, takže to sme vypustili. Takže robíme jedľový a smrekový.

Šindľová strecha je pomerne luxusná záležitosť. Asi nie lacná. Má však svoje čaro. Kto je vašim zákazníkom?

Zákazníkov máme veľa. Hlavne sú to kultúrne pamiatky, skanzeny, kostoly - také veci, čo sa opravujú. Sú aj súkromné stavby, ale musí to byť človek, ktorý k tomu má fakt nejaký vzťah. Tú strechu si nedá hocikto. V  strechách je veľká konkurencia, takže ten šindeľ si dá vážne niekto, kto k tomu má vzťah. Nie je to tak, že by prišiel niekto každý mesiac, že by chcel strechu na drevenicu.

Akú výhodu má drevená strecha?

Estetika je jasnou vecou. Na tých kultúrnych pamiatkach je to tak, že to viac-menej odporúčajú pamiatkári, lebo dodržujú starý štýl, ktorý tam bol, alebo im nedovolia dať inú krytinu. A výhody? Keď mám niekde v lese drevenicu a dám si tam plastový šindeľ, tak to nemá pre mňa nejaký zmysel. Hovorím, že sú ľudia, čo si ju dajú a sú aj takí, ktorí si dajú plastový šindeľ. Každý má na to iný pohľad.

Poradíte aj tým, ktorí drevený šindeľ už majú ako sa oň starať?

Samozrejme, volajú nám ľudia, aj chodíme a robíme údržby striech, čistíme ich, natierame, meníme poškodené šindle na nich aj na strechách, čo sme my nerobili. Takže radím im, určite. Ľudia volajú.

A čo treba urobiť?

Napríklad my ich čistíme. Tým zákazníkom, ktorým sme zrealizovali šindeľ odporúčam každých 5-6 rokov natierať. Buď ich my obvolávame, alebo volajú sami, aby sme im tu údržbu strechy urobili.

Koľko drevený, ručne štiepaný šindeľ vydrží?

Predpokladáme, že od tých 30-40 rokov. Jedľový šindeľ vydrží dlhšie. Je to na tej údržbe. Mám takých zákazníkov, ktorí sa jej za desať rokov ani nechytili a mám takých, čo volajú už skôr, napríklad po piatich rokoch, že by sa chceli o tú strechu postarať. Takže staráme sa o to a robíme celkovú revíziu.

Ručná výroba... Je to zaplatená robota?

Je zaplatená, máme to nastavené tak, aby sme fungovali, nepotrebujeme na tom nejako extrémne zbohatnúť. Robíme to tak, nebudem to preháňať, úplne od srdca. Ale je to zaplatené. Na tých väčších zákazkách, akými sú kostoly hrady, tam sa dá inak zarobiť ako u súkromníka. Ale zase k tomu pristupujeme inak - tie kostoly a hrady sú zložitejšie, takže tam sa tá cena od toho odvíja. Drevenica v podstate nie je až taká extrémne prehnaná, že by sa to nedalo urobiť za nejakú normálnu cenu.

Je možné si u vás zakúpiť aj šindeľ na nejaké malé, drobné stavby alebo dekoračné účely?

Je to možné a veľa ľudí to aj tak robí, že prídu, kúpia si meter, dva, tri na studne alebo záhradné domčeky, detské ihriská a také veci. Je to aj taká cesta k tomu, že ešte to aspoň niekto niekde vidí. Je to síce malé, ale niečo to na tej záhrade urobí.

Vy sám máte drevený šindeľ na streche?

Ja mám na streche plech, lebo je to murovaný dom (smiech). Ale veci, čo máme pri dome máme pokryté šindľom. Napríklad altán, búdu a krmelce pre kozy a podobné veci. Kde sa dá, tak si to s tým pokrývam. Aj tu na firme máme jednu strechu šindľovú.

Pán Koniar, ďakujem za rozhovor.
Zhováral sa Peter Kolembus