V sobotu 31. januára roku 1914 sa na železničnej trati Košicko-bohumínskej železnice medzi stanicami Čadca a Mosty u Jablunkova došlo k železničnej lúpeži podobnej tým, ktoré sa v tých dobách diali v Spojených štátoch amerických, respektíve v oblasti Sibíru. Do vlaku číslo 108 nastúpili o 2:33 ráno na stanici v Krásne nad Kysucou dvaja lupiči s úmyslom prepadnúť vlak a ulúpiť vysoký obnos peňazí, ktorý sa v ňom mal nachádzať. Operovali totiž s informáciou, že vlak by mal prevážať peňažné prostriedky na mzdy zamestnancov železnice v samostatne pripojenom poštovom vozni. Čo bola čiastočne pravda, keďže daný vlak prevážal čiastku 167 000 korún.

Pokus sa nevydaril, lupiči sa pustili na útek

Za stanicou Čadca v smere na hranicu začína mierne stúpanie, kvôli ktorému bolo potrebné spomaliť vlak na polovičnú rýchlosť. V blízkosti hranice si lupiči nasadili čierne masky a prepadli poštový vozeň s predmetnou finančnou hotovosťou. V ňom sa vtedy nachádzal vlakvedúci František Ivanovský, ktorý začal na nich kričať čo tam chcú. Objala lupiči sa na neho vrhli a začali s ním zápasiť. Po chvíli bezvýsledného boja po ňom začali strieľať z revolveru. Zasiahli ho celkovo 5 krát (do ruky, do hrude a do hlavy). Strojvodca napriek zraneniam stihol zatiahnuť núdzovú brzdu vlaku a vlak zastavil neďaleko míľnika číslo 287.

Zaskočení lupiči vyskočili z vlaku a vydali sa na útek, no keďže vonku bolo pol metra snehu, tak sa im bežalo veľmi zle. Navyše ich okamžite začali prenasledovať strážcovia, sprievodcovia a aj niektorí cestujúci z vlaku. Keďže lupiči sa v snehu zabárali a viackrát spadli, tak ich početnejšia skupina prenasledovateľov začala doháňať. Začali preto navzájom po sebe strieľať. Lupiči boli zrejme dohodnutí, že ak by ich mali chytiť, tak radšej spáchajú samovraždu, nakoľko keď už ich prenasledovatelia takmer mali, tak obaja otočili zbraň proti sebe a vystrelili. Lupičmi boli dvaja bratia Florián (21) a Eduard Slivkovci (22), ktorí pochádzali z Karvinej. Mladší Florián, ktorý bol vojakom po výstrele okamžite zomrel. Zranenie staršieho Eduarda nebolo smrteľné, takže ho spútali a ošetrili.

Hranica medzi Kysucami a Tešínskom v roku 1901

Aký mali lupiči plán?

Vlak sa vrátil do stanice v Čadci aj so zraneným vlakvedúcim Ivanovským, ktorého tam ošetril železničný lekár Ignác Székely a neskôr ho previezli do nemocnice v Tešíne. Vlak znovu opustil železničnú stanicu o hodinu a pol. Zraneného Eduarda Slivku previezli do nemocnice v Trenčíne. Počas prevozu ho vo vlaku vypočúvali, pričom im prezradil, že lúpež plánovali dlhší čas. Vedeli, že vlaky koncom mesiaca prevážajú väčšiu finančnú hotovosť kvôli výplatám. Pôvodne chceli prepadnúť už vlak v piatok 30. januára 1914, avšak keď vlak prechádzal okolo nich všimli si, že poštový vozeň je v súprave pripojený opačne, takže by doňho mali komplikovaný prístup. Preto sa rozhodli prepadnúť daný vlak až nasledujúci deň. Policajti navyše zistili, že lupičom sa podarilo získať iba 254 korún finančnej hotovosti, ktorú vytrhli z rúk raneného vlakvedúceho Ivanovského. Výplaty by aj tak údajne nedokázali bez potrebného vybavenia scudziť, keďže boli zamknuté v trezore, od ktorého mal kľúč iba obchodný manažér železnice v Tešíne.

Hrdinský František Ivanovský

Neskôr sa výrazne zhoršil aj stav Eduarda Slivku, keďže sa mu strelná rana zapálila a zasiahla ju sepsa. Napriek tomu, že prežil, tak s ťažkými poraneniami z celej situácie vyviazol 55 ročný hlavný sprievodca Ivanovský, z ktorých mu dve guľky rozdrvili ľavú ruku, jeden projektil zasiahol hruď, druhý dolnú končatinu a zvyšné dve rany zasiahli oblasť tváre (jedna lebku a druhá nos). Ten napokon taktiež vypovedal a vyjadril sa, že v momente prepadu sa akurát chystal spočítať peniaze (z pokladne vlaku, nie tie určené na výplaty).

Po tom ako na lupičov zvolal a vyzvali ich aby odišli, sa snažil okamžite dosiahnuť núdzovú brzdu. Vtom sa mu obaja zápasom snažili zabrániť. Keď mu zablokovali pravú ruku, tak sa snažil brzdu zatiahnuť ľavou, pričom práve vtedy mu do nej vystrelili dve rany a jednu ďalšiu do hlavy. Zatiaľ čo sa lupiči vrhli na lup on sa zodvihol v kaluži krvi a s vypätím všetkých síl brzdu zatiahol, za čo dostal ešte ďalšie rany. Strojvodca bol za svoju statočnosť odmenený predstavenstvom železnice a kvôli ťažkým zraneniam mal ísť na predčasný dôchodok.

autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
foto: Arcanum.hu