Čadca má v oblasti tzv. vizuálneho smogu ešte veľa práce. Za posledné roky však mesto dosiahlo niekoľko zmien k lepšiemu.
Téme sa za posledné roky venovali viacerí regionálni politici. Nové vedenie mesta sa taktiež aktívne problematike venuje. Problém už chápu aj samotní majitelia budov. Najvýznamnejšie zmeny za posledné obdobie sú napríklad skrášlenie okolia športového areálu, či nedávne odstránenie reklamy z budovy bývalého okresného úradu. Poslankyňu mestského zastupiteľstva Mgr. Xéniu Šurhaňákovú sme požiadali k napísaniu príspevku ohľadom pozitívneho príkladu úpravy jednej fasády budovy v centre Čadce, ktorý uviedla na sociálnej sieti. Tá nám zaslala svoj osobný príspevok, ktorý zverejňujeme:
Čadca je špeciálnym prípadom Slovenska
O vizuálnom, respektíve reklamnom smogu sa už toho napísalo aj poskúšalo naozaj veľa. Čadca je špeciálnym prípadom aj v rámci Slovenska. Prekročené hranice vkusu a vnímania verejného priestoru či estetiky tu dávno presiahli červenú čiaru.
Síce existujú rôzne návrhy, brožúry, či koncepcie, no pravda je tá, že tieto nie sú záväzné a sú viac o dohode ako o nariadeniach, či zákazoch.
Situácia je stále taká, že v centre mesta budovy nepatria pod správu mesta. Samospráva vlastní necelých 20 objektov v celom meste. A v mnohých prípadoch sú to budovy v zlom stave, ako nielen Čadčania vedia. Viď Hlinkova škola, Palárikov dom, budova Pratexu. Veľmi som rada, že minimálne Palárikov dom sa snáď už konečne dočká podoby pretavenej z papiera do reality.
Realita je teda skutočne tá, že takmer všetky budovy sú v rukách súkromníkov. Takto sú aj kompetencie mesta veľmi oklieštené. V tejto problematike boli urobené nejaké kroky už dávnejšie, no zatiaľ čo nejaké reklamy ubudli, ďalšie naopak pribudli a pribúdajú. Veľmi ma mrzí, že reklamy pribúdajú aj na budovách, ktoré vlastnia niektorí poslanci mesta, prípadne ich spriaznené osoby.
Pre majiteľov daných budov je to záležitosť profitu, ktorá im zabezpečuje väčšiu viditeľnosť v konkurenčnom prostredí a prísun financií naviac, no aj reklama môže byť vkusná a efektívna.
Som veľmi šťastná, že sa aj mne podarilo odbremeniť mesto od časti reklamného smogu za môjho takmer 4-ročného pôsobenia v politike. Bol a je to naozaj ťažký oriešok. Pokračujem v tom a aj naďalej budem. Najťažšie je majiteľov budov presvedčiť, že na konci dňa to bude ku prospechu nás všetkých, nakoľko my všetci tvoríme náš verejný priestor.
Verím, že aj noví majitelia budov v meste budú pristupovať k otázke reklamného smogu čo najzodpovednejšie a bez reklamného smogu, čoho pekným príkladom je budova Dom Nuvo na 'kolene', kde majiteľ nielenže rešpektoval absenciu reklám, ale naviac venoval mestu aj priestor pred budovou.
Rovnako tak aj majiteľ pri fontáne, kde miesto 10 bilboardov častokrát je priestor doslova oživený podobizňou drotára, povolania tak typického pre tento ťažko skúšaný región. Teším sa, že prvotné nesúhlasné stanoviská z mesta a ohlasy hŕtsky obyvateľov o vhodnosti a estetike tohoto diela už vyprchali a hlavne neodradili majiteľa investovať nielen svoj čas, ale najmä, svoje vlastné financie na odbremenenie mesta od bannerov.
V posledných mesiacoch sa konečne dotiahla aj rekonštrukcia historickej budovy, ktorá pred 4 rokmi vyzerala na nepoznanie od tej súčasnej. Som veľmi rada, že majitelia sa podujali na neľahkú cestu rekonštrukcie z vlastných prostriedkov pod dozorom najmä pamiatkárov.
V neposlednom rade sa mi podarilo presvedčiť aj banky, či majiteľov takzvaných búdiek, aby tieto odstránili a miesto nich zvolili iný a estetickejší spôsob prezentácie.
Ocenila by som aj dobrú vôľu majiteľov domov v boji proti zamoreniu nášho verejného priestoru, kde na ich plotoch možno vidieť viac než 5 reklamných bannerov. Isto sa vám vybaví plot oproti Lidlu. Dúfam, že v dohľadnej dobe mesto cez svoje kompetencie pristúpi k odstráneniu obrazovky na pešej zóne, ktorá už niekoľko rokov neplní svoju úlohu.
Áno, dá sa to. Kde je vôľa, úcta, porozumenie a vzájomný rešpekt voči verejnému priestoru, v ktorom všetci žijeme, je cesta.
Mgr. Xénia Šurhaňáková
