16. august 1904 sa v Kysuckom Novom Meste začal nevinnou detskou hrou so zápalkami, ktorá sa však nakoniec skončila nevídanou tragédiou.
Polovica augusta sa v súčasnosti spája s „prehupnutím sa“ prázdnin, či dovolenkovej sezóny do svojej záverečnej štvrtiny. Leto vrcholí, dni sú ešte stále dlhé a teplé, slniečko láka k vode, v kurze sú posedenia s priateľmi pri grile či kotlíku voňavého gulášu. Aj keď tieto aktivity sú skôr výdobytkom súčasnosti, i pred 120 rokmi bolo leto obdobím detských hier. Aj 16. august 1904 sa v Kysuckom Novom Meste začal nevinnou detskou hrou so zápalkami, ktorá sa však nakoniec skončila nevídanou tragédiou s obrovským dosahom na celé mesto i blízke okolie. Poďme však poporiadku.
V roku 1904 bolo mimoriadne teplé leto. Mesto trápili silné horúčavy a inak tomu nebolo ani v ten osudný utorok. V meste sa práve konal výkladný jarmok. Okolo 11. hodiny zasiahli námestie mračná dymu, ktoré sa valili z miest, kde mali pri Kysuci hospodárske budovy obyvatelia Hornej ulice. Ohniskom požiaru bola stodola Jána Lukáča, kde sa dvaja chlapci hrali so zápalkami. Keďže v polovici augusta už bolo po žatve, stodoly humná boli plné pokoseného obilia. Ľudia sa snažili zachrániť svoj majetok, najmä dobytok. Situácia sa však stávala čoraz vážnejšou.
Kombináciou horúceho počasia a veľkého sálavého tepla z požiaru vznikol tepelný vír, ktorý napomáhal rozširovaniu plameňov po celom meste, ba dokonca sa preniesol i na ľavý breh Kysuce, kde v Budatínskej Lehote zhoreli tri drevené domy. Neskôr boli v Terchovej nájdené ohorené spisy z mestského domu, čo vypovedá o sile tohto zvláštneho úkazu.
Pohľad na dnešnú ulicu Belanského po požiari. Dobová pohľadnica vydavateľstva Frankl és Plész zo Žiliny. Zdroj: Zbierka autora
Z ohniska požiaru na Hornej ulici sa požiar šíril južným smerom, teda nanešťastie z okraja mesta do jeho centra. Prvá budova, ktorá mu v tejto časti padla za obeť bol farský Kostol svätého Jakuba. V strešnej konštrukcii prehoreli drevené nosníky, na ktorých boli zavesené zvony, ktoré pri páde prerazili klenbu.
Kostol bol úplne zničený, rovnako i najcennejšie predmety z jeho vybavenia: monštrancia a iné liturgické predmety, oltárny obraz – dar grófa Suňoga z roku 1714 i staré cechové zástavy. Spadnuté zvony sa roztavili... Po kostole nasledovala fara a námestie. Radová meštianska zástavba s podlubím prišla o drevené strechy, našťastie samotné podlubie, ako jeden z najvzácnejších architektonických prvkov, zostalo zachované, aj keď len ako ohorené ruiny.
Bohužiaľ, požiar mal taký rýchly priebeh, že samotné hasenie bolo nemožné, navyše dve studne, ktoré boli v tom čase na námestí, boli zasypané ruinami. Z dnešného pohľadu, keď sme zvyknutí na vysokú profesionalitu príslušníkov hasičských zborov, až tragikomicky pôsobí situácia, keď miestnym hasičom zhorela drevená ručná striekačka skôr, ako stihli rozvinúť hadicové vedenie. Na pomoc boli povolané hasičské zbory zo Žiliny, Čadce a Veľkej Bytče a vojaci 71. pešieho pluku z Trenčína. Velenia zásahu sa ujal Ján Moravčík zo žilinského DHZ. Ten správne usúdil, že ďalšiemu šíreniu požiaru zabráni tým, že zlikviduje horľavé látky v smere jeho postupu.
Najhorľavejšími materiálmi boli strechy s drevenými krovmi a šindľovou krytinou, preto nariadil ich strhávanie. Toto postihlo i strechu Mariánskeho kostola. Na samotné hasenie pre nedostatok vody dokonca použili i kapustnicu.
Cez noc obyvatelia uložili deti do domov svojich spoluobčanov v Malej Dúbravke (dnes ulica 1. mája), ktorá bola od ohňa ušetrená a sami pokračovali v krotení živlu. Bohužiaľ ani noc nepriniesla zlepšenie situácie a zhoreli ďalšie domy. Rovnaká situácia panovala i s nástupom nového dňa.
Pohľad na dnešné Námestie slobody po požiari. Dobová pohľadnica vydavateľstva Frankl és Plész zo Žiliny. Zdroj: Zbierka autora
Vyslobodenie od pokračovania tej hroznej skazy prinieslo až predpoludnie stredy 17. augusta 1904, keď sa náhle vietor obrátil smerom do poľa a požiar zastavil v tesnej blízkosti Mariánskeho kostola. Aj keď väčšina občanov mesta statočne bojovala s pohromou, mimoriadnu odvahu prejavili najmä Ján Majerčík – vojak z trenčianskeho pluku, ktorý vyniesol z horiaceho domu päť detí a mladá žena Piroška Matuškovičová, ktorá vbehla do Mariánskeho kostola, kde si pre hrozné sálavé teplo nikto netrúfol, a zobrala odtiaľ monštranciu s cibóriom. Tieto predmety potom zahrabala do hliny na roli v mieste, kde dnes stojí pamätník k 40. výročiu od vyhorenia mesta (s letopočtami 1904 – 1944).
Čestná stráž DHZ KNM pri pamätníku vyhorenia mesta pred 10 rokmi pri príležitosti 110. výročia od požiaruPo dvoch desivých dňoch 16. – 17. augusta 1904 prišiel čas bilancovania. Hneď v prvý deň požiaru zhoreli Veronika Tichá (+62), Magdaléna Tabačková (+56), Anna Bielková (+20), Anna Šlopková (+60), Štefan Vendrinský (+5), Mária Kotirová (+6), pod utekajúcimi židovskými občanmi Móricom Weilom (+71) a jeho dcérou (+?) sa prelomila lavička a obaja sa vo vriacej vode uvarili. Z 21 ťažko popálených obyvateľov ďalší štyria neprežili. Zhorelo 350 domov a zostalo asi 30. Škody boli vyčíslené na sumu 800 000 vtedajších rakúsko‑uhorských korún (v prepočte zhruba 12 040 000,– €).
V knihe pokrstených na farskom úrade vykonal vtedajší dekan Šmída zápis: „Zhorel farský kostol, Sviatosť oltárna a všetky cenné predmety. Bolo všetko zničené, znehodnotené. Zhorela fara, škola, meštiansky dom, colnica, súd, notárstvo, synagóga, školy – slovom všetky významné budovy. V Dolnej ulici zostalo 10 domov a Malá Dúbravka. Dolný kostol bol tiež z troch strán zasiahnutý ohňom a podarilo sa ho zachrániť vďaka niektorým ľuďom. Tento deň sa dá nazvať jeruzalemská tragédia, na ktorú budú celé generácie spomínať. Boh zavaruj od tejto tragédie.“
Ako už bolo spomenuté, mesto sa z tejto tragédie spamätávalo dlhé roky. Tragédie, ktoré spôsobila jedna zápalka, jedno drievko s hlavičkou zo sulfidu fosforu spolu s detskou naivitou. Religiozita obyvateľov zavelila, a tak už po 2 rokoch, v roku 1906, bol zrenovovaný Kostol sv. Jakuba. Oveľa horšie to však bolo s obydliami mešťanov. Pomaly, pomaličky, krok za krokom opätovne budovali svoje príbytky, až prišiel o desať rokov ďalší august s mobilizáciou do 1. svetovej vojny, ktorý zasa na dlhé roky pozastavil rast mesta. Rozhorel sa ďalší požiar, ktorý však tentoraz zachvátil celú Európu.
Použitá literatúra:
GALVÁNEK, Viliam: Vznik a osídlenie Kysuckého Nového Mesta, II. časť. In: Kysucké Nové Mesto kedysi a dnes, Kysucké Nové Mesto: MsNV, 1965. s. 36 – 117.
STRAŇAN, Milan: Kysucké Nové Mesto. Žilina: RUN,2001. 176 s. ISBN 80‑968501‑0‑5
Článok bol zverejnený v mesačníku Zvesti Kysuckého Nového Mesta 8/2024
Mário Janík
Kysucké múzeum
