lykozrut kysuce 2Ako sa starať o smrekový les a predísť lykožrútovej kalamite? Prečítajte si názor Ing. Pavla Šutého.

Kysucké lesy sú tvorené hlavne smrekovými porastami, ktoré zaberajú viac ako 70% plochy. Už viac ako 20 rokov sledujeme ničenie našich nádherných lesov malým chrobáčikom- lykožrútom. V porastoch, kde rastie smrek už stáročia bol tento strom ohrozovaný lykožrútom. Lykožrút smrekový sa už podľa názvu živý lykom smreka, ktoré sa nachádza medzi drevom a kôrou. Tento chrobáčik veľkosti len niekoľko milimetrov je ľudovo nazývaný podkôrny hmyz. Preto aj celý tento proces nazývame neodborne kôrovcová kalamita.

lykozrut kysuce 1Požerok lykožrúta smrekového. 1 samička= viac ako tridsať vajíčok, výnimočne až 60 vajíčok. Z vajíčok sú larvy, z lariev dospelý hmyz. Tento proces prebehne za dobrého počasia 4x ročne. Vážený čitateľ, spočítaj si, koľko je to malých chrobáčikovV časoch „socialistických“ lesov bola aktivita tohto chrobáčika lesníkmi veľmi prísne kontrolovaná a napadnuté stromy boli ihneď po zistení, že boli napadnuté z porastov odstránené. Niektoré surové stromy smreka sa zrúbali ako návnada - lapák. Po napadnutí sa odkôrnili a chrobáčik spolu s kôrou sa dôsledne spálil. Lesníci dobre poznali celý tento proces, hlavne rojenie a rozmnožovanie. Dokázali účinne brániť nekontrolovateľnému vzniku ohnísk kalamít.

Zlom nastal v rokoch, kedy sa lesy vrátili vlastníkom

Prišli však roky navracania lesov vlastníkom, ktorým boli v minulosti tieto lesy neprávom odňaté. A tu nastal zlom. Vytvorili sa podmienky rozmnožovania tohto škodcu. Vlastníci a užívatelia lesa nedokázali zastaviť tohto žráča lyka.

Lapáky sa stali neznámym pojmom a lapače z umelej hmoty, ktoré mali len zisťovať početnosť a jednotlivé druhy lykožrúta sa nasadzovali ako najlepšia zbraň proti tomuto chrobáčikovi a to bol obrovský omyl! Feromónový lapač z umelej hmoty (čierne čudo z umelej hmoty na koloch) slúži len ako monitoring podkôrného hmyzu. Odstraňovanie napadnutých stromov viazlo niekoľko mesiacov, z lesa sa vyberala len hrubá hmota.

Prvé epicentrum lykožrúta vzniklo koncom 90. rokov

Veľa porastov nebolo sprístupnených a takto vzniklo v jednej lokalite Starej Bystrice - Harvanie koncom 90. rokov prvé epicentrum tohto škodcu a odtiaľ sa lykožrút nekontrolovateľne šíril. Profesionálny ochranári životného prostredia velebili celý tento proces a tvrdili, že to je príroda, ktorá je dostatočne silná a poradí si sama. Lenže tento úplne malý chrobáčik bol silnejší. Úplne zmenil obraz Kysúc. Najskôr len rúbane, potom veľké holoruby, odlesnená celé doliny a nakoniec kalamitou je postihnutých viac ako 2/3 lesov Kysúc.

Neskorý výrob lesov

Byť po tejto vojne generál a ukazovať kto za to môže by bolo jednoduché. Vinníci si už iste spytujú svedomie. Ale je tu ešte stále čas na záchranu toho, čo sa ešte dá. Dobrým príkladom, že človek vie aj les uchrániť sú lesy susednej Moravy, Horných Kysúc v oblasti Makova a Korne. Vyhovárať sa na to, že príčinou sú smrekové monukultúry, vyžitá pôda pod smrekom, emisie, globálne oteplovanie a iné je len zbytočné ohlupovanie ľudí. Hlavnou príčinou tohto stavu, ktorý sa v Kysuckých lesoch prejavil naplno je neskorý výrub napadnutých stromov. A tu je ako sa hovorí „pes zakopaný“.

Preventívne opatrenia boja proti lykožrútovi

Trošku niečo odbornejšie k preventívnym opatreniam boja proti lykožrútovi. K prvoradým základným preventívnym opatreniam boja proti podkôrnému hmyzu patrí aktívne vyhľadávanie chrobačiarov. Najdôležitejšie je vyhľadávanie a asanácia. A tu nech si všetci lesníci a OLH- odborní lesní hospodári, vlastníci lesa, štátna správa a výskumníci dajú ruku na srdce, či sme takto postupovali v časoch ohrozovania podkôrnym škodcom- lykožrútom smrekovým (ips typographus).

lykozrut kysuce 2Výsledok silnej lykožrútovej kalamity z pred dvoch rokov - Zákopčie

Les je pre nás všetkých. Hlavnou funkciou je dodávať drevnú hmotu pre priemyselné spracovanie. Má funkcie aj tzv. mimoprodukčné - kyslík, voda, rekreácia, ochladzovanie prostredia, život lesných zvierat a mnohé ďalšie. Najväčším nešťastím lesa je, ak sa dostane do rúk totálnych amatérov a bezcharaktérnych lesníkov, ktorých cieľom je len drevo, drevo, drevo.

Na základe mojich skúseností, pozorovania a štúdia chcem ešte raz pripomenúť hlavné zásady, ako sa o les smrekový starať v tomto období, keď dospelého lesa máme už tak málo.

1. Odstraňovať aktívne chrobačiare - majú príznaky rednutia ihličia, žltnutie ihličia, zvislé smolnaté biele kanáliky vytekajúcej živice, hnedé pilinky pri závrtoch chrobáka (drevo je ešte surové). Najväčšou chybou nedávnej minulosti bolo chrániť už napadnuté zelené stromy! Najväčšou chybou dnes je rúbať všetko to zdravé drevo!

2. Odstraňovať z porastov aj pasívne chrobačiare - padnuté stromy, zlomené alebo inak poškodené jedince ( hubové ochorenia, poškodené zverov). Nebolo správne, že niektorí lesníci nadsadzovali hubové ochorenie ako hlavnú príčinu kalamity pred tým čo spôsobil lykožrút!

3. Odstraňovať z porastov aj suché stromy, tzv. sucháre. Zachraňujeme tým drevo, ktoré sa ešte dá spracovať a hlavne je vidno, kde sa chrobák rozmáha. Ochranári ešte dodnes propagujú ponechanie suchárov, čo je zlé hlavne z hľadiska ekonomiky, rozmachu drevokazných škodcov a celkového pozorovania kalamity.

4. Likvidácia zelenej haluzoviny, ktorá je zdrojom vývoja lykožrúta, ktorý napadá mladiny. Primitívne spaľovanie je z dôvodu vzniku požiarov nežiadúce! Ideálne je štiepkovanie s rozmetaním štiepky po ploche. Ale toto sa vôbec nekonalo a ani nekoná! Absentuje podpora štátu, vlastníci lesa si nebudú zvyšovať náklady! Ale veď ich les, les vlastníkov vytvára hodnoty pre všetkých, aj nevlastníkov!

5. A nakoniec. My všetci vlastníci lesov a aj nevlastníci, štátne lesy a aj neznámi vlastníci majme úctu k lesu. Nenechávajme v lese odpad, nevyvážajme si zadky na motorkách a štvorkolkách po lese. Nerozširujme hlúposti o lese a hlavne o tom, že les si poradí sám. Človek je tu na to, aby les chránil cieľavedome. Keď treba rúbať, rúbme s cieľom, aby bol zdravý les. Sme tu na to, aby sme les uchránili a cielene ho pestovali. Aby z lesa mali prospech aj ďalšie generácie.

lykozrut kysuce 3Napadnuté smreky lykožrútom - Živčáková, foto: 27.4.2021 lykozrut kysuce 4Zdravé lesy Makova, foto: 27.4.2021

Potreba infraštruktúry

Les potrebuje aj infraštruktúru - odvozné cesty, zvážnice, rozčleňovacie linky, odvozné miesta. Keď nie sú cesty, ťahá sa drevo po spádnici, hromadí sa do potokov, všade je blato a oči pre plač.

Lesy Kysúc sú lesy hospodárske nie ochranné ako si to mnohí samozvaní ochranár vysvetľujú. Ich ochranná funkcia spočíva v tom, aby nám slúžili, aby bolo drevo, aby sme sa mali kde poprechádzať, aby bola voda, kyslík a aby si bolo kde schladiť horúce hlavy.

Hora je chrám, chráňme si les a všetko čo nám les dáva.

Ing. Pavol Šutý
dlhoročný „bojovník“ proti lykožrútovi

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: