V rámci architektúry sa s nimi stretávame v rôznych podobách na hradoch, zámkoch, kaštieľoch no často sú taktiež súčasťou starých meštianskych domov či kostolov a podobne. Odborne sa ich štúdiou zaoberá heraldika, ktorá spolu s diplomatikou, paleografiou, chronológiou, sfragistikou, geneaológiou, metrológiou a numizmatikou tvorí pomocné vedy historické.

Pokiaľ hovoríme o erboch šľachtických, ostávajú po stáročia pripomienkou svojich majiteľov a ich starobylých rodov. Mnohé z nich sa dochovali dodnes a na Kysuciach ich je hneď niekoľko.Cieľom tohto príspevku je poukázať na niektoré z nich.

Erb Juraja Erdődyho v kostole sv. Bartolomeja apoštola v Čadci

V interiéri mestského kostola, ktorý je zároveň najstaršou sakrálnou stavbou okresného mesta Čadca sa nad oltárnym obrazom nachádza erb Juraja Erdődyho z 18. storočia. Tento zemepán sa z časti angažoval aj pri výstavbe kostola a taktiež mu daroval dva bočné oltáre. Erdődyovci (Erdődy de Monyorókerék et Monoszló) boli mocný uhorský rod, ktorého príslušníci zastávali v krajine rôzne významné posty. Celkovo patrili k najstarším grófskym rodom a ich potomkovia žijú dodnes.

Majetkovo vlastnili napríklad neskorobarokový Erdődyho palác na Ventúrskej ulici v Bratislave či honosný Zámok Hlohovec. Základom tohto erbu podobne ako u Pálffyovcov (jeleň vyskakujúci z kolesa) sa stal erb rodového príslušníka, kráľovského kancelára a ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakóca (*1442 – †1521) pôvodom z Erdődu v Rumunsku.

Erb Juraja Erdődyho v kostole sv. Bartolomeja v Čadci (Foto: P. Vlček)

K vzniku erbu sa viaže zaujímavá povesť, podľa ktorej jeden zo šľachticov z tohto rodu prechádzal v noci vo svojom koči cez les, kde mu do cesty skočil jeleň. Kočiš nedokázal na poslednú chvíľu koč zabrzdiť a jeleňa zrazil. Táto zrážka poškodila koč natoľko, že šľachtic s kočišom nemohli v ceste pokračovať a museli ostať v lese až do rána. Keď sa ráno šľachtic prebudil, prvý pohľad mu doslova vyrazil dych. V tesnej blízkosti vedľa koča sa totiž nachádzala priepasť. Tým, že mu jeleň skočil do cesty a zabránil v ceste, mu zachránil život.

Ako prejav vďaky sa teda jeleň podľa povesti dostal do tohto rodového erbu. Z hľadiska heraldickej symboliky je však jeleň spájaný najmä s patrónom poľovníkov svätým Hubertom a koleso s mučedníčkou svätou Katarínou Alexandrijskou. V zadnom štvrtenom štíte erbu je v prvom poli vyobrazený orol, v druhom a treťom poli sú pruhy s hviezdami a v poslednom hrad.

Erby Huňadyovcov a Čákiovcov vo Farskom kostole sv. Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste

Vo Farskom kostole sv. Jakuba Staršieho v Kysuckom Novom Meste na ulici Jesenského, sa nad vstupom do sakristie nachádza zaujímavá heraldická pamiatka v podobe erbov Huňadyovcov a Čákiovcov. Huňadyovci (Hunyady de Kéthely) boli starým šľachtickým rodom, ktorý sa na územie Horného Uhorska dostal v 17. storočí, kedy tu nadobudli viaceré majetky. Medzi rodové sídla patril napríklad aj kaštieľ v Mojmírovciach, ktorý dali postaviť v roku 1721 a obývali ho až do konca druhej svetovej vojny. V roku 1797 získali od panovníka Františka I. Habsbursko‐lotrinského grófsky titul. Rod sa v minulosti preslávil aj chovom koní.

Gróf Kálman Huňady (*1821 – †1901) bol prvým predsedom Viedenského klusáckeho dostihového klubu. Medzi ďalších významných rodových príslušníkov patrila napríklad Juliána Huňadyová (*1831 – †1919), vydatá v roku 1853 za Michala III. Obrenovića (*1823 – †1868), ktorý bol až do jeho zavraždenia v roku 1868 kniežaťom Srbska. Erb rodu tvorí predný štít, v ktorom je na konári havran držiaci v zobáku prsteň. Zadný štít je štvrtený.

V prvom a štvrtom poli je heraldicky vľavo a vpravo stojaci medveď. V druhom a treťom poli je obrnené rameno držiace 3 šípy. Tento symbol je zároveň ľavým klenotom erbu. Pravý klenot tvoria dve orlie krídla. Pod korunami oboch klenotov možno sledovať otvorené turnajové prilby, ktoré boli v heraldike obľúbené od 16. storočia. Na erbe sú prítomné aj figúry štítonosov v podobe dvoch psov a hodnostná šľachtická koruna.

Aliančný erb Čákiovcov a Suňogovcov so spoločnou, grófskou korunou na tympanóne Čákiho-Dezőfiho paláca v Košiciach (Zdroj: wikipedia)

Keďže ide o grófov, má 9 perál. Druhý erb patrí šľachtickému rodu Čákiovcov (Csáky de Kőrösszeg et Adorján), ktorý pochádza z bývalej Satumarskej stolice, kde v druhej polovici 14. storočia získali obec Adrian. K rodovému majetku pribudla neskôr taktiež obec Kőröszegh v Biharskej stolici, podľa ktorej začali k svojmu menu písať prídomok de Kőröszegh. V 15. storočí presídlila časť rodu do Sedmohradska, kde zastávali viaceré významné funkcie. V roku 1560 obdržal rod grófsky titul. Prvé majetky na území Horného Uhorska nadobudli vďaka hlavnému kapitánovi sedmohradských vojsk Štefanovi Čákimu (*1570 – †1605), ktorý v roku 1603 získal Šarišský hrad. Medzi ďalších významných členov rodu patrili napríklad kardinál Imrich Čáki (*1672 – †1732) či Ján Čáki (*1720 – †1795), ktorý bol dedičným spišským županom a neskôr strážcom kráľovskej koruny.

Na území vtedajšieho kráľovstva vlastnili Čákiovci viaceré majetky, spomedzi ktorých dozaista vynikne najmä Spišský hrad či honosný kaštieľ v Bijacovciach. Rod vlastnil takisto Budatínsky zámok, ktorý získali v roku 1798 po vymretí posledného mužského potomka rodu Suňogovcov. Jeho posledným majiteľom bol gróf Gejza Čáki, ktorý v ňom do roku 1945 býval. Na rodovom erbe sa v štíte nachádza odťatá, krvácajúca hlava Tatára v špicatej čiapke.

Hlava je takisto klenotom erbu. Niektorí autori ju popisujú aj ako hlavu Turka. Pod korunou je uzatvorená, turnajovú prilba s typicky zobákovitým predĺžením, ktorá sa v heraldike začala objavovať v 15. storočí. Na dochovaných erboch Čákiovcov po získaní grófskeho titulu možno sledovať aj 9 perlovú korunu.

Komu patrili erby?

Erby v Kostole svätého Jakuba mohli patriť grófovi Ladislavovi Huňadymu (*1826 – †1898) a jeho manželke grófke Šarlote rod. Čákiovej (*1828 – †1906), s ktorou sa podľa rodovej genealógie zosobášil v roku 1856. Tejto hypotéze čiastočne napovedá aj fakt, že erby boli renovované v roku 1906, kedy Šarlota Čákiová zomrela. V prípade aliančných erbov však treba vziať do úvahy, že nutne nemusí ísť o manželstvo. Aliančné erby totiž mohli vyjadrovať aj vzťah pána a teritória, personálnu úniu a podobne. Túto hypotézu treba zvážiť vzhľadom na to, že pri manželských erboch bola spoločná, hodnostná koruna zobrazovaná približne v strede nad oboma erbami, čo pri tomto prípade absentuje.

Spomínaný architektonický prvok možno v súvislosti s rodom Čákiovcov sledovať napríklad na tympanóne Čaki‐Dezőfiho paláca v Košiciach, kde sa nachádza aliančný, manželský erb Čákiovcov a Suňogovcov, nad ktorými je spoločná grófska koruna.

Niekedy však bývali hodnostné koruny (mimo spoločnej koruny) zobrazované aj nad jednotlivými erbami, čo v prípade Čákiovcov na aliančnom znaku v kostole sv. Jakuba Staršieho tiež absentuje, a to aj napriek tomu, že boli podobne ako Huňadyovci držiteľmi grófskeho titulu.

Záverom treba vziať v úvahu zmenu architektonickej podoby erbov, ku ktorej mohlo dôjsť pri ich samotnej renovácií na začiatku 20. storočia, kedy z nich mohli byť niektoré prvky odstránené.

Erb Čelkovcov na meštianskom dome v Kysuckom Novom Meste

Erbová listina (Zdroj: Archív rodiny Čelko)Na priečelí dvojpodlažnej budovy z druhej polovice 18. storočia sa nachádza erb zemianskeho rodu Čelko (Cselkó de Cselko Lehota). Tento rod pôvodne z obce Čelkova Lehota patril k nižšej šľachte a spomínaný objekt vlastnili v 19. storočí. Budova na Belanského ulici je dnes národnou kultúrnou pamiatkou a jej priestory slúžia v súčasnosti pre potreby mestskej knižnice. Erb získal pre svoj rod Juraj Čelko za zásluhy od kráľa Ferdinanda I. Habsburského v roku 1559, čo potvrdzuje aj listina na doloženej ukážke.

V rámci symboliky dominuje erbu v štíte i klenote sova, ktorá je v staršej literatúre popisovaná ako symbol múdrosti a učenosti. Pod klenotom je možné sledovať otvorenú turnajovú prilbu. Rodový erb sa nachádza aj na mramorovom náhrobku v kaplnke kostola Nepoškvrneného Počatia Panny Márie.

Z významných členov rodiny možno spomenúť napríklad Pavla Antona Čelka (*1817 – †1878), ktorý bol sudca súdnej sedrie Trenčianskej župy či podžupana a tiež správcu Pálffyovských majetkov Eugena Alfréda Huga Čelka (*1870 – †cca 1944‐45). Panovník menoval Eugena dňa 9. 9. 1913 za rytiera rakúskeho cisárskeho rádu Františka Jozefa.

Meštiansky dom s erbom rodu Čelko v Kysuckom Novom Meste (Foto: P. Vlček)

Erb Kubicovcov na chóre Farského kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Kysuckom Novom Meste

Zaujímavý erb je umiestnený aj na parapete chóru kostola Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Patril zemianskemu rodu Kubicovcov, ktorý spadal taktiež k nižšej šľachte. Armáles pre svoj rod získal Mikuláš Kubica v prvej polovici 18. storočia. V Kysuckom Novom Meste bol viackrát zvolený za richtára. V erbe je heraldicky vpravo vyobrazený žeriav držiaci kameň, ktorý symbolizujúce bdelosť. Vľavo sa nachádza lev, ktorý je tradične označovaný ako symbol sily, odvahy či udatnosti. Žeriav držiaci v nadvihnutej nohe kameň je tiež súčasťou erbov iných šľachtických rodov ako napríklad Lányovcov, Lehotských či Stráňavských.

Záver

Spomenuté šľachtické erby ostávajú dodnes trvalou pripomienkou starých rodín, ktoré sú s históriou Kysúc neoddeliteľne späté. Vďaka architektonickému dochovaniu môžeme často identifikovať ich majiteľov a zistiť tak rôzne dobové súvislosti, ktoré môžu napomôcť pre lepšie pochopenie našich regionálnych dejín. Pamiatková starostlivosť a odborný dohľad ostáva pre súčasné, ale aj budúce dochovanie tohto typu kultúrneho dedičstva nepochybne dôležitá. Výskumy v rámci heraldiky totiž môžu do budúcna priniesť nové zaujímavé poznatky.

Mgr. Pavol Vlček

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>