Z histórie: Oščadnický majer na konci feudalizmu

Majere totiž spravovali panskú pôdu, na ktorú chodili naši predkovia robotovať. Vždy chodili pracovať na pôdu patriacu k niektorému z majerov. Základom každého boli prirodzene predovšetkým hospodárske budovy súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou a samotné pozemky, kde sa pracovalo.

Ale v niektorých majeroch boli aj priestory, kde sídlili panskí úradníci zodpovedajúci za celkovú produkciu a poddanskú prácu. Najčastejšie to boli špáni – dvorskí, niekedy aj s frumentármi – obilníkmi. Hlavnou úlohou špána (dvorského) bolo dohliadať na majerské hospodárenie panstiev. Dohliadal na urbársku robotu a viedol záznamy o plnení robotných povinností. Zodpovedal aj za živočíšnu výrobu, ktorá sa taktiež zväčša sústreďovala na majeroch. Do územia jedného španátu patrili zväčša 1 až 2 majere. Väčšina majerov mala aj samostatnú živočíšnu produkciu, ktorá sa zväčša prenajímala nájomcom – majerníkom, ktorí za ňu na základe takejto nájomnej zmluvy zodpovedali.

K majeru v Oščadnici patrili rozsiahle pozemky zvané Kaluže, čiže močaristé územie nachádzajúce sa medzi Krásnom a Oščadnicou. Tieto panstvo často prenajímalo. Napríklad v roku 1791 mal tzv. Horné kaluže v prenájme pivovarník Ignác Lipták za 100 zlatých ročne a Dolné kaluže obec Krásno za cenu 120 zlatých ročne. Na základe súpisu z roku 1791 vieme, že k tomuto majeru patrila aj časť Kalinova, Kajanov, Javorského, role Neplovská a Močiar.

V roku 1820, keď sa osada Krásno vykupovala z plnenia poddanských povinností, panstvo v kontrakte zakotvilo, že aj po výkupe sa budú musieť Krasňania starať o oranie, bránenie, hnojenie, siatie, čistenie, kosenie, sadenie, okopávanie, vykopávanie či plevanie na panských roliach Kajanov, Lúčky, Zborisko a Pod pílou, ktoré spadali pod majer v Oščadnici. Z toho je teda zrejmé, že obyvatelia Krásna si väčšinou svoje poddanské povinnosti plnili práve na tomto majeri. Okrem nich prirodzene aj obyvatelia Zborova, Oščadnice či Horelice, avšak do sezónneho Krtovho majera (patriaceho pod Oščadnický majer) aj z Čierneho a Skalitého.

Na Oščadnickom majeri sa choval aj panský statok. Majerníkom tam bol v roku 1797 Martin Neušel, ktorý sa v majeri staral o zhruba 50 kráv. V rokoch 1803 – 1809 už na jeho pozícii pôsobil Juraj Gábor. V druhej dekáde 19. storočia to bol zasa Ján Labak zo Zborova.

Obecná pečať Oščadnice z roku 1815 (Zdroj: ŠA v Žiline so sídlom v Bytči)

V súpise z roku 1811 sa k Oščadnickému majeru radili pozemky: Dolné kaluže, Vedľa cesty, Od krasňanského chotára, Od vrbín, Vyššie lúky od cesty, Prostredné hony, Klín od Kysuce, Hony nižné, Kaluže nižné, Kaluže prostredné, Hony vyšné, Pod Olšinami, Olšiny, Kaluže vyšné, Staré majerisko, Pod pílou, Slimačník, Záhrada špána, Chmelinec, Nad majerom, Nad majerom nižná, Nad majerom prostredná, Nad majerom vyšná, Plačkovské horné, Plačkovské dolné, Pod brehy, Zborisko, Medzi jarky, Kajanov od Kysuce dolný, Kajanov od Kysuce prostredný, Kajanov od Kysuce horný, Pod brehy vyšná, Pod brehy prostredná, Pod brehy nižná, Kút v Kajanove, Pod Moravcovým.

Pod tento majer však administratívne spadali aj pozemky, ktoré sa inak priraďovali k letnému (sezónnemu) Krtovmu majeru. Boli to: Na Grúni veľká, Na Grúni malá, Pod Grúni, Svancarka, Veľký Hancolov, Veľký Hancolov od potoka, Veľký Hancolov od hory, Malý Hancolov, Medzi vodou, Krt hore rieku dole, Krt hore rieku zhora, Rieky, Za potokom, Pri píle, Pod pálenicou za humnami nižné, Pod pálenicu za humnami vyšné, Vedľa potoka, Pod Dedovou chvoje, Pod Dedovou stredná, Na vŕšku, Vyše záhrady, Oproti humnám, Pod majerom, Záhrada, Pri záhrade, Dedova dolná, Dedova horná, Záhrada, Javorské lúka, Močiar a Kalinov.

Z roku 1808 sa nám zachoval situačný nákres Oščadnického majera, ktorý nám ukazuje presné rozloženie objektov a popisuje aj blízke okolie majera. Na ceste z majera smerom do Čadce stál vedľa Kysuce po ľavej strane cesty panský mlyn. Potok Oščadnica v miestach starej cesty pretínal most približne v miestach kde stojí aj dnes. Väčšina majerských budov sa rozkladala v priestore a okolí dnešného nákupného centra COOP vedľa kruhového objazdu. Priestor dnešného kaštieľa bol vtedy nezastavaný, označovaný iba ako Brezina nad majerom, čo vypovedá o charaktere jeho porastu. Stál v ňom iba jeden objekt (zrejme dom mäsiara). Neďaleko neho stála prvá z budov majerského komplexu – sýpka, kde sa skladovali dopestované poľnohospodárske produkty.

Situačný plán majera v Oščadnici (Zdroj: ŠA v Žiline so sídlom v Bytči)

Kúsok od nej smerom k ceste stáli dve veľké stajne stojace oproti sebe. Blízko pri ceste potom priamo s krátkym chodníkom stál dom špána a dom majerníka zodpovedajúceho za živočíšnu časť majera. Potom v okolí križovatky smerujúcej ďalej do Oščadnice stáli budovy a teda na strane smerom do Oščadnice ďalšia sýpka a panský dom. Na strane smerom ku Kysuci to boli dom hajdúcha, panská píla a ďalšia panská budova.

Vedľa Oščadnického potoka smerom do Oščadnice bol potom veľký panský pasienok. A za cestou vedúcou do Oščadnice neďaleko majerských budov sa nachádzala panská záhrada a chmelnica pre potreby pivovaru. Záhrady boli vtedy veľmi ojedinelým javom. Využívať pôdu inak ako na striktne poľnohospodársku činnosť bolo vo vtedajšej spoločnosti vnímané ako veľmi nezvyčajné mrhanie pôdou a predovšetkým prejavom luxusu.

Zaujímavé je aj označenie rozsiahleho meandrového výbežku na druhej strane Kysuce, ktorý je tu pomenovaný ako panský pozemok Kajanov. Tento meander je zaujímavý aj tým, že bol v 60. rokoch 20. storočia zvažovaný ako potenciálny priestor pre výstavu Múzea kysuckej dediny. A je to jedno z miest kam chodili obyvatelia z okolia robotovať. Rovnako tak aj na protiľahlej strane Kysuce ležiace panské pozemky Zborisko a Pod pílou.

Na nákrese okrem toho vidíme aj ďalšie už spomenuté pozemky patriace k majeru ako Nad majeriskom (majerom) nižná či Pod brehy. Ak teda dnes budete prechádzať okolo kaštieľa v Oščadnici spomeňte si kam chodili obyvatelia zo Zborova, Krásna, Oščadnice či Horelice „na pánske“.

PhDr. Marián Liščák, PhD.

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>