V roku 1872 vznikol slúžnovský okres Kysucké Nové Mesto.
Aj keď 1. január je už nejaký ten týždeň za nami, obzrime sa ešte trochu späť na jedno okrúhle výročie. Pred jeden a polstoročím, totiž 1. januára 1872 vznikol slúžnovský okres Kysucké Nové Mesto. Stalo sa tak na základe žiadosti mesta podanej na Ministerstvo vnútra. Obvod slúžnovského okresu Kysucké Nové Mesto sa skladal z jedného mesta a 37 obcí.
Okrem okresného mesta spadali do obvodu slúžnovského okresu obce: Brodno, Budatín, Budatínska Lehota, Divina, Divinka, Dolný Vadičov, Dubie, Dunajov, Horný Vadičov, Chlmec, Kotrčiná Lúčka, Klubina, Kysucký Lieskovec, Lalinok, Lodno, Lopušná, Lúky, Lutiše, Marček, Nesluša, Nová Bystrica, Ochodnica, Oškerda, Pažite, Povina, Prostredný Vadičov, Radoľa, Radôstka, Riečnica, Rudina, Rudinka, Rudinská, Snežnica, Stará Bystrica, Svederník, Vranie a Zadubnie.
Poďme si pozrieť vymenované obce z pohľadu dnešného územno-správneho členenia.
Ako vidieť z výpočtu lokalít v obvode slúžnovského úradu figurovali obce, ktoré sú dnes v obvodoch troch okresov, a to samotný okres Kysucké Nové Mesto, Čadca a Žilina. Do dnešného okresu Kysucké Nové Mesto patrí z bývalých lokalít slúžnovského okresu Kysucké Nové Mesto: mesto Kysucké Nové Mesto, obce Dolný Vadičov, Horný Vadičov, Kysucký Lieskovec, Lodno, Nesluša, Ochodnica, Povina, Radoľa, Rudina, Rudinka, Rudinská a Snežnica. Lopušná a Pažite sa spojili v jednu obec najskôr v rokoch 1907 až 1920 a potom definitívne v roku 1946. Prostredný Vadičov bol v roku 1913 pričlenený k Hornému Vadičovu.
Okres Kysucké Nové Mesto v hraniciach od 20-tych rokov 20. storočia do 1. júla 1960
S Kysuckým Novým Mestom splynulo v roku 1898 Dubie ako osada, dnes časť či štvrť a v roku 1973 Budatínska Lehota a Oškerda ako miestne časti. Do okresu Čadca dnes patria obce Dunajov, Klubina, Nová Bystrica, Radôstka, Stará Bystrica a kataster zaniknutej obce Riečnica.
A napokon do dnešného okresu Žilina patria dnes samostatné obce: Divina, Divinka, Kotrčiná Lúčka, Lutiše a Svederník, ďalej miestne časti Žiliny: Brodno, Budatín, Považský Chlmec, Vranie a Zádubnie. Marček bol pričlenený ku Svederníku, Lúky k Divine a Lalinok k Divinke.
Novovzniknutý slúžnovský okres fungoval necelé dva roky, keď bol podaný návrh na jeho zrušenie. O osude slúžnovského okresu Kysucké Nové Mesto rozhodoval krajinský snem. Napriek jeho rozhodnutiu zrušiť slúžnovský okres, nakoniec sa tak nestalo. Dokonca v roku 1886 sa okres rozrástol o ďalšie dve obce Krásno nad Kysucou a Zborov nad Bystricou. Počnúc týmto rokom až do 20. rokov minulého storočia trvala éra, kedy bol okres Kysucké Nové Mesto najrozľahlejší. Siahal od Budatínskeho hradu až po hranice Oravy.
Výrez mapy, kde je svetlejšími čiarami zakreslené územnosprávne členenie do 1. júla 1960 a tmavšími nové členenie po tomto dátume. Z obrázku je zrejmé, aké územie pripadlo okresom Čadca a Žilina
V spomínanej druhej dekáde 20. storočia potom prebehli územnosprávne zmeny, ktoré sa dotkli iba lokalít z dnešného okresu Žilina, z ktorých zostali v okrese Kysucké Nové Mesto iba Brodno, Kotrčiná Lúčka, Lutiše a Vranie. Tento stav vydržal až do roku 1960, keď k 1. júlu okres Kysucké Nové Mesto zanikol a s výnimkou spomínaných 4 obcí dnešného žilinského okresu bol pričlenený k okresu Čadca. Obdobie po tomto dátume niektorí historici nazývajú aj érou superkrajov a superokresov, keďže sa pre potreby centralizácie moci tieto samosprávne celky rozrástli do nevídaných rozmerov. Pramálo sa však hľadelo na potreby občanov. K znovuobnoveniu okresu Kysucké Nové Mesto došlo 24.júla 1996.
Mário Janík, Kysucké múzeum
Použitá literatúra:
JANÍK, Mário : Okres Kysucké Nové Mesto sa rozkladal od Budatína po Oravu. In MY
Kysucké noviny. roč.16,č.36 (16.09.2015),s. 14.
JANÍK, Mário : Okres Kysucké Nové Mesto sa rozkladal od Budatína po Oravu II. In
MY Kysucké noviny. roč. 16, č. 37 (22. 09. 2015),s.15.
ŽILINČÍK, Ivan : Celouhorské sčítanie obyvateľstva v roku 1900 a jeho výsledky na Kysuciach. In Terra Kisucensis V. Turzovka : OZ Terra Kisucensis, 2013. ISBN 978-80- 969922-4-9 5,s.68-81.
PALDAN, Andrej : Kronika farnosti Kysucké Nové Mesto,s.102.