Berme si z nich príklad a nikdy nezabúdajme, aké obrovské dedičstvo nám zachovali. Dnešní včelári sú výnimoční nositelia jednej z prastarých tradícií našich predkov.

Výnimočný poklad divých horských včiel pochádza z hustých lesov

Med zohráva po tisícročia významnú úlohu v živote našich predkov. Jeho pozoruhodná história v ľudovej kultúre rezonuje už od slovanských čias. Nie náhodou mu patrí prívlastok tekuté zlato. Med náleží k tým pokladom prírody, ktoré naši predkovia postupne objavovali, spoznávali a zbierali vo svojom prirodzenom prostredí na kysuckých podhorských stráňach, lúkach a v blízkosti kysuckých lesov. Je prírodným produktom pôvodne divých lesných včiel žijúcich v symbióze s rastlinstvom podhorskej krajiny.

Drevené úle s kôrou a strieškou - Korňa (zdroj Kysucké múzeum)Divé včelstvá žili v hustých lesoch a ich originálnym domovom boli dutiny kmeňov stromov, vytvárajúcich tepelný štít pred vlhkom a zimou. Tieto „prírodné lesné úle“ začal človek postupne využívať na získavanie medu v ich prirodzenom prostredí. Buď ich nachádzal náhodne, neskôr sledovaním včiel pri zbieraní a nosení peľu a nektáru do svojich stromových úľov. Dnes už takéto horské včelstvá prežívajú veľmi ojedinele len v hlbokých lesoch ďaleko od civilizácie.

Med – prírodný dar, v ktorom sa snúbia zdravotné účinky s lahodnou chuťou, sa stal pochutinou našich slovanských predkov, liekom, opojným i obradným nápojom dodávajúcim silu, odvahu i zdravie. Po tisícročia plní nezastupiteľnú úlohu v spôsobe života človeka. Je to tekuté zlato, ktorým nás obdarovala príroda. Navyše svojím zložením bol pre našich predkov ideálny na dlhodobé uskladnenie a nepodliehal skaze. Preto sa med a jeho produkty dobre skladovali a stávali sa výhodnou výmennou komoditou. Pre svoje výnimočné širokospektrálne vlastnosti lesný med priťahoval odpradávna nielen človeka, ale i zvieratá a využíval sa omnoho skôr, ako ho spomínajú historické pramene. Med divých včiel sa zbieral dávno pred rozmachom poľnohospodárstva v podhorských oblastiach. Pre generácie našich predkov bol bohatstvom, ktoré preniklo nielen do ľudového jedálnička, stal sa postupne základom mnohých jedál a produktov.

Klátový figurálny úľ sv. Metod - Milošová (zdroj Kysucké múzeum)Med však bol zároveň súčasťou jedinečného duchovného bohatstva, ktoré sa udržiavalo a ctilo po tisícročia v ľudových i cirkevných zvykoch a obradoch, ktoré boli obrazom starobylých tradícií slovanských predkov. Med sa stal súčasťou bežného života, ale i sviatočných udalostí vo vidieckom i mestskom prostredí minulých storočí nielen na Kysuciach. Zber prírodných produktov, v tomto prípade medu, si generácie predkov vážili nielen ako súčasť jedálnička, ale predovšetkým ho vnímali ako zázračnú liečivú prírodnú substanciu, ktorej význam ešte rástol v časoch nedostatku a neúrod na poliach.

Prvotné získavanie a využívanie lesného medu, ale i včelích plástov divých včiel žijúcich v dutinách stromov v blízkosti horských lúk s množstvom kvitnúcich kvetov a stromov, prebiehalo zberom priamo v prírode beskydských a javorníckych lesov. Kysucká príroda sa menila pomaly a spočiatku jej dominovali husté lesy a podhorské lúky, preto prírodné produkty, či už to bol med, lesné plody, rastliny, zohrávali už v časoch stredoveku významnú úlohu v živote človeka.

Ich zber patril už pred obdobím kolonizačnej premeny územia prebiehajúcej od 16./17. storočia k významným spôsobom obživy, liečiteľstva a teda i magických úkonov, ktoré sa preniesli do zvykoslovia a sviatkov.

Už v dobách slovanského osídlenia bol med na širokom slovanskom území považovaný za dôležitú doplnkovú potravinu popri dobovom hospodárení. Pôvodné brtníctvo – lesné včelárenie naši slovanskí predkovia poznali už okolo 6. storočia i na území Slovenska s dostatkom horských lúk plných vegetácie. Človek najskôr využíval med priamo zberom z kmeňov stromov, pričom často zničil aj včelstvo. Postupne našiel spôsob, ako lesné včelstvá domestikovať a prispôsobiť originálny lesný spôsob života včiel v dutých kmeňoch stromov svojim potrebám i potrebám včelstiev.

Tak sa lesné včelárenie postupne presúvalo bližšie k ľudským obydliam do drevených úľov a stáročiami vývoja sa včelársky fortieľ rozvinul. Z brtníctva, ktoré ešte v storočiach včasného stredoveku (5. – 11. stor.) prevládalo, sa v nasledujúcich storočiach stával sofistikovanejší z generácie na generáciu odovzdávaný spôsob domestikovaného chovu včiel, rozvíjalo sa včelárstvo s celoročnou starostlivosťou a rozširovali sa produkty z medu na rôzne účely. Účelnejšia starostlivosť o včelstvá bola postupne podmienená aj rastúcim záujmom o sviečky z včelieho vosku, ktoré boli neodmysliteľnou súčasťou bežného života, ale predovšetkým cirkevného obradoslovia.

Klátový úľ - u Hruškuliaka Riečnica (zdroj Kysucké múzeum)O tom, že využívanie medu našimi slovanskými predkami a jeho ďalšie spracovanie bolo bežnou súčasťou ich života, svedčia pomerne detailné písomné zmienky od 10. storočia, ktoré zachytávajú využitie medu na veľkomoravskom dvore Svätopluka I. Jedným pre Slovanov typickým a všeobecne známym produktom, o ktorom cestovatelia písali, bola medovina.

Historicky síce všeobecne menej známa, ale pre život ľudí výrazne dôležitejšia však bola typická sladká obilninová kaša dochutená medom, obľúbený pokrm na stoloch všetkých slovanských vrstiev spoločnosti. Sladká kaša patrila ešte v novoveku k hlavným slávnostným jedlám. Obilninové kaše tvorili základ ľudovej stravy aj na Kysuciach ešte začiatkom 20. storočia. Ich obľuba bola veľká už v slovanskom období Veľkej Moravy a siaha ešte do hlbšej minulosti. Kaše na území Kysúc a Slovenska reprezentujú najarchaickejšie varené jedlá pripravované generáciami gazdín. Ich starobylosť v tradičnej kuchyni dokladá v spojení s medom i fakt, že sa používali a uchovali ako charakteristické obradové jedlo pri rôznych rodinných či kalendárnych príležitostiach, napríklad pri svadbách, počas vianočných sviatkov, narodení dieťaťa.

Pre varené kaše bol med podstatnou zložkou. Sladké kaše sa považovali za vzácnejšie ako slané kaše. I preto bola sladká kaša s medom ešte začiatkom novoveku základným sviatočným, teda obradným jedlom. Ekvivalenty kaše sa dnes používajú pri zdravom stravovaní rovnako, s medom či sušeným ovocím. Med ostal neodmysliteľnou súčasťou mnohých cirkevných sviatkov v ľudovom prostredí. Jedenie oplátok s medom je prvým úkonom počas Štedrého večera pri sviatočnom stole, robenie kresťanského kríža medom na čelo všetkým členom rodiny hovorí o významnej obradnej symbolike medu pri kresťanských sviatkoch spojených s očakávaním narodenia Ježiša Krista.

Zaujímavé dobové zmienky o mede i medovine

Obdobne nám zanechal správy o slovanských koláčoch s medom vo svojej kronike kresťanský vzdelanec a kronikár Kosmas na prelome 11./12. storočia. Obradný význam koláčov s medom v slovanskom predkresťanskom prostredí tiež popisuje v 12. storočí škandinávsky kresťanský kronikár Saxo Grammaticus, ktorý zaznamenal, že pri slovanských obradoch na počesť Svantovita ľudia ako obetný dar piekli veľký okrúhly koláč s medom, ktorý musel byť väčší ako žrec (pohanský duchovný), aby tak zabezpečili, že budúcoročná úroda bude väčšia. Ak žreca bolo spoza koláča vidno, úroda mala byť slabá. Aj takéto nezvyčajné archaické informácie o zvyklostiach sa zachovali v súvislosti s medom.

Polychrómovaný figurálny úľ - Stará Bystrica (zdroj Kysucké múzeum)Nie menej rezonujú informácie o spomenutej starobylej medovine. Informujú o nej správy perzských cestovateľov a geografov Ibn Rustu z 10. storočia a Gardízího z 11. stor. ako o nápoji, ktorým si naši slovanskí predkovia uctievali hostí, slávili staré slovanské sviatky či pripomínali výročia mŕtvych. Medovinu cestovatelia prirovnávali k vínu Slovanov. Tento starobylý nápoj z medu má dnes už pôvod vzniku ukrytý pod rúškom tajomstva. To však nič nemení na tom, že spolu s využitím medu sa už v stáročiach pred naším letopočtom objavujú archeologické i písané informácie o medovine. Pochádzajú z Egypta, Ríma, Grécka, neskôr i z germánskeho sveta. Bola nápojom bežných ľudí i veľmožov. Nálezy obrovských nádob s viac ako 300-litrovým objemom so zvyškami nápoja s medom a poháre z rohoviny svedčia o jej obľube pri rodových slávnostiach i obradoch u Germánov, ktorí jej holdovali a v tejto súvislosti sú uvádzaní predovšetkým Sasi. Ešte v rannom stredoveku sa cenila ako víno.

Medovina bola povestná a rozšírená významne aj u Slovanov, i keď nebola naším pôvodným nápojom. Typický je však jej slovanský názov – „met“, ktorý doslovne vyjadruje, z čoho pochádza. Medovina sa spomína aj v súvislosti s hojným jedením medu v dobových záznamoch spomínaných cestovateľov. Ako obľúbený nápoj Slovanov ho v 10. storočí uvádza aj cestovateľ a obchodník Ibrahim ibn Jakúb. To tiež svedčí o tom, že možnosti spracovania lesného medu, rozvinuté lesné brtníctvo i následné stavanie drevených úľov bolo rozšírenou súčasťou života dokumentujúcou rozvoj chovu včiel a dostupnosť medu. Pomerne obsiahle informácie Ibn Rustu o využití medu na Veľkej Morave za vlády Svätopluka I. tiež potvrdzujú okrem množstva medu aj používanie drevených dlabaných úľov, popisovaných ako akési drevené nádoby s otvormi pre včely a ich med.

Prenosný skrinkový úľ, zdroj Kysucké múzeum

Aby si lesné úle tvorené dutinami v kmeňoch – brty zachovali svoju praktickosť a funkciu, upravovali sa v horských oblastiach spočiatku prenesením lesných kmeňov so včelstvami k obydliam. Neskôr sa podľa ich vzoru úle vyrábali z dlabaných drevených kmeňov - pňakov, ktoré mali čo najvernejšie napodobovať pôvodný život včelstiev. Postupne sa od stredoveku zdokonaľovali, začali sa zdobiť a získali i estetickú funkciu. Pochopiteľne na nich nájdeme aj starobylé motívy ochrannej solárnej symboliky slnka a vegetácie. Úle mávali vlastnícku signatúru, pretože zvlášť v horských oblastiach akými boli aj Kysuce, kde drevené úle prevažovali, bývali v horskom teréne rozmiestnené na pozemkoch a plnili i orientačnú funkciu v krajine. Už od dôb brtníctva boli považované krádeže včelstiev za závažný prečin.

Je teda jasné, že naši predkovia využívali med mnohorakým spôsobom už veľmi dávno a základy súčasného včelárstva majú bohatú históriu a tradíciu, ktorá sa udržala do dnešných čias. Včelie produkty a starostlivosť včelárov o med prešli do súčasnosti dlhým vývojom. Kto by dnes nepoznal všakovaké včelie produkty, počnúc od rozmanitých druhov medu, vosku až po zázračný propolis, či lahodnú medovinu, ktorou boli povestní práve naši slovanskí predkovia. Na Kysuciach sa takto med využíval rovnako a včelárstvo je tu doložené všeobecne od začiatku neskorého stredoveku. Jeho využitie v ľudovej strave, zvlášť počas sviatočných období, bolo a je tradičnou súčasťou kysuckej kuchyne.

Produkty z medu mali vždy vysokú hodnotu a ich význam pre človeka v dnešnej dobe ešte rastie, pričom ochrana včelstiev sa stáva neustále náročnejšou. To, čo v dávnych dobách zvládala príroda sama, v dnešných zložitých environmentálnych podmienkach s veľkou námahou realizujú a udržiavajú svojim fortieľom včelári.

Mgr. Pavol Markech
etnológ, Kysucké múzeum, Čadca

Prečítajte si aj:

• Pozývame na Včelársku nedeľu do skanzenu vo Vychylovke v nedeľu 14.8.2022