oazaMirka Murčová so svojou partiou nedávno vycestovali do ďalekého Peru. Prečítajte si pútavý cestopis z tejto pre nás exotickej krajiny.

„Svoj život napĺňajte zážitkami, nie vecami. Dôležité je mať príbehy, o ktoré sa môžete podeliť, nie veci, ktorými sa môžete predvádzať,“ prečítala som si raz na internete a hneď som vedela, že ten, kto to tam napísal, mi akoby z duše hovoril. „Hodila“ som to aj na svoju stránku a táto „múdra veta“ zaimponovala aj môjmu manželovi. Tak sa začali, pred niekoľkými rokmi, naše cestovateľské počiny. Prešli sme už niekoľko krajín, každá bola ničím krásna, iná, jedinečná, okúzľujúca... Na otázku (ktorú dostávame, mimochodom, často), kde sa nám páčilo najviac, sa jednoducho odpovedať nedá. Jedno je však isté – vyvaľovanie sa na pláži nie je pre nás. Niežeby sme radi neleňošili, preležať týždeň na ležadle jednoducho nedokážeme.
Hoci posledné dva roky cestovaniu príliš nepriali, my sme si práve v tomto období, akoby zázrakom, splnili dva veľké cestovateľské sny. Jedným z nich bola krajina Inkov, krajina nádherná na pohľad, aj na „dotyk“, krajina plná kontrastov – Peru. Čo si predstavujete, keď počujete názov tejto krajiny vy? Ja indiánov, lamy a prenádherné prírodné scenérie, ktoré som si pozerala na fotografiách už dávno pred našou cestou. A ešte Däniken a jeho knihy o obrazcoch v Nazce, ktoré sme aj my obdivovali z vtáčej perspektívy. Ale poďme pekne po poriadku.

Ako zrnko piesku

Po pristátí v Lime sme si povedali, že sme sa asi zle zbalili... Plný kufor funkčnej bielizne, hrubých ponožiek a teplých mikín... A tu? Horúco a nádherne. Trochu som bola sklamaná, pretože ľudia vyzerali presne ako my. Žiadne farebné sukne, vyšívané zvršky, deky z lamy. Klasické mesto európskeho typu. Kto by bol povedal, že už o tri týždne, keď sa do Limy opäť vrátime, si budem toto všetko užívať 
Po prvej noci strávenej v peknom útulnom hotelíku v Lime sme sa hneď ráno vybrali na našu púť naprieč krajinou. Nasadli sme teda do pohodlného autobusu a po piatich hodinách sme z neho vystúpili v mestečku Ica. Tu sme ochutnali prvé naozajstné peruánske jedlo a zúčastnili sa exkurzie v tradičnej výrobni vína a pálenky pisca. Samozrejme spojenou s ochutnávkou. Výborný začiatok cesty! Vo veselej nálade sme pokračovali k oáze Huacachina.

oazaOáza Huacachina ako na dlani.

Nádherné miesto v púšti Atacama. Vyšliapali sme si na jednu z okolitých dún (prečo som si vždy myslela, že duny sú pol metra nanajvýš meter vysoké kopčeky? V skutočnosti majú niekoľko desiatok ba aj stoviek metrov.) A poviem Vám, šliapať hore po pohyblivom piesku bola naozaj makačka. Stálo to však za tú námahu. Na jednej strane oáza a v diaľke púštne mestá ako na dlani, na druhej strane samá púšť. Tu si človek uvedomí, aký je maličký. Ako to zrnko piesku…

pustAko zrnko piesku...
Na záver dňa sme pokračovali do mesta Nazca. Mesta opradeného mnohými záhadami. Tou najväčšou sú obrovské púštne obrazce.
Prejazd po úzkych cestách vytesaných v horách nám na niektorých miestach nahnal veľa adrenalínu do žíl. Najmä v zákrutách bez zvodidiel, ktoré sa končili len vysokánskym zrázom. Ale zážitok to bol neskutočný. Podobných prejazdoch, a ešte omnoho horších, sme zažili počas našej púte niekoľko. Šoféra sme mali však super. Edo bol miestny - výzorom, povahou aj zručnosťou. Počas cesty nám zastavil na jednom z odpočívadiel a vyvliekol nás na ďalší kopček. Chvíľu sme unavene protestovali, ale potom sme sa dali prehovoriť. A neoľutovali sme… nádherné scenérie nás úplne očarili. Mestá, polia, cesty… všetko vsunuté do terénu, medzi obrovské majestátne skaly. Naozaj pohľad pre bohov! Ja v takýchto chvíľach ďakujem tomu nášmu Pánu Bohu za zdravé oči, ruky a nohy… za to, že môžem ísť a vidieť takúto nádheru.

Piknik s uškatcami

Ďalšie dni sa niesli v podobnom duchu. Ten nasledujúci sme celý strávili na bugine v púšti Atacama. Ráno nás vyzdvihol pred hotelom miestny sprievodca. Previezol nás cez opunciové polia. Prekvapilo nás, že tu sa opuncia nepestuje kvôli plodom, ale ako potrava pre parazita, ktorý sa na nej usadil.

opunciaOpuncia sa v Peru pestuje ako potrava pre parazita, ktorý sa na nej usadil.

Množstvo húseničiek, ktoré sa hostia na kaktusoch, pestovatelia opuncie pozbierajú a posúvajú ďalej. Húseničky totižto majú po rozpučení karmínovočervenú farbu. Tú Peruánci používajú na farbenie plátna a vlny. Po tomto poznatku sme už pokračovali za dobrodružstvom ďalej do púšte. Vodič buginy nás vo veľkej rýchlosti popreháňal po dunách. Zastavili sme na niekoľkých miestach púšte, aby sme sa pokochali pohľadom, urobili si nejaké fotky, ale aj aby sme sa dozvedeli niečo o Atacame či o Peru.

atacamaTam, kde končí púšť a začína pacific.

 

Naším cieľom bol Tichý oceán. Nádherný pohľad… všade naokolo púšť končiaca sa nekonečným Pacifikom. Krása! Niektoré scenérie mi nápadne pripomínali filmy a fotografie z programu National Geographic. Práve tu sme sa zložili a urobili si piknik. Hostili sme sa na avokáde, miestnom čerstvom kravskom syre, olivách… Kúsok od nás leňošili uškatce a tučniaky.

 uskatce_1.jpgPiknik s uškatcami

 uskatce_2.jpg

Pacifik je veľmi živé miesto. Pozorovali sme tu stovky vtákov rôznych druhov (medzi nimi aj kondora, supy či pelikány) aj už spomínané tučniaky a uškatce. Naozajstná pastva pre oči!!! Po návrate z púšte a po oddychu sme deň zakončili v meste na miestnych trhoch a v reštaurácii, kde sme ochutnali ďalšie peruánske špecialitky a tiež ich tradičný nápoj z pisca (miestnej pálenky).

pacific 1Pohľady ako v National Geographic.

pacific 2Pohľady ako v National Geographic.

Autor: Miroslava Murčová

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: