Zbojnícka družina pozostávala z Vychylovčanov Jána Baníka, Ondreja Kašubu, Jána Talapku, Ondreja Pochybu a Mateja Pochybu. Na zboj sa k ním pridali aj Jakub Kyslý zo Starej Bystrice a Jano Martinček z Radôstky. Sprievodcom pri tejto výprave im bol Juraj Sobek, ktorý v čase súdneho procesu s ostatnými zbojníkmi už sedel v žalári kaštieľa v Tepličke nad Váhom.

Z celého súdneho prípadu sa, žiaľ zachovali len torzovité dokumenty, ktoré nám umožňujú vykresliť len fragmenty príbehu. Zo súpisu otázok, ktoré vyšetrovatelia kládli niektorým svedkom, avšak žiaľ bez dochovania odpovedí, sa napríklad dozvedáme, že o život zrejme prišiel nejaký nemenovaný gazda. S touto skupinou spájali aj úmrtie služobnej u ďalšieho gazdu. Mali s nimi spolupracovať aj nejakí ďalší zbojníci z Kamesznice v Poľsku. V tej oblasti sa mali vykonať ďalšie bližšie nešpecifikované trestné činy, napríklad mali spoločne vyrabovať istého Konkola.

V poľských Ujsolach mali mať potom schovaný lup. Úkryt im mal byť poskytnutý aj na Poľane u Koňanov (Koniaków), ale aj u istého Dlugoša a pri Kríži u Jakuba Mlynčáka. Túto výpoveď podal Stanislav Gora pôvodom z Kryzowa, avšak niektoré predmetné otázky súviseli s jeho činnosťou, ktorá nemusela byť nevyhnutne celá spojená s činnosťou Bystrickej zbojníckej skupiny. Popísal však predovšetkým už spomenutú krádež na Orave.

Záznam z vyšetrovania zbojníkov (Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči)

Bystričanov tam bolo údajne desať.

Na čele skupiny zrejme stál Ján Baník, ktorý aj spoločne s Matejom Pochybom vstúpili oknom do príbytku gazdu v Slanici. Okrem finančnej hotovosti údajne ukradli dve kabanice (kabáty), tri paráty,jedny červené nohavice a dvoje ženské rukavice. Okrem toho kus slaniny a pol štvrtky masla. Celý lup si podelili až neďaleko od Bystríc, keďže na mieste lúpeže za nimi vybehol paholok okradnutého gazdu a volal na pomoc proti nim ľudí. Po návrate domov ulúpené šaty predali a peniaze si taktiež rozdelili. Zaujímavú výpoveď podal v tomto Jakub Kyslý zo Starej Bystrice, ktorý uviedol, že za účelom lúpeže si požičal výzbroj od dolného mlynára (zrejme z časti Královia) a konkrétne to boli polháková kosa (kosák) a šabľa.

Z lúpeže si mala skupina údajne odniesť hotovosť vo výške 800 zlatých a množstvo ženských a mužských šiat. To bol na tie časy naozaj slušný lup. Otázkou skôr je, čo vôbec mohlo motivovať túto skupinu k takémuto činu. V podstate niekoľko rokov po Jánošíkovi. V časoch, keď bolo známe, že život zbojníka je veľmi krátky a osud väčšiny z nich tak veľmi podobný. Pár desiatok rokov pred nimi v pohraničí zbíjal ich rodák z Bystríc Martin Portáš so svojou družinou. Od jeho mena je zrejmé, že mal valašský pôvod,keďže portáši ako strážcovia hraníc pochádzali v tom čase v tejto oblasti zväčša z radov valachov. Valašský pôvod mali bezpochyby aj naši zbojníci. Torzovitosť zachovaných informácií nám neumožňuje tento príbeh dorozprávať.

Ako dopadla táto skupina Bystrických zbojníkov je však pomerne ľahké predpokladať, keďže už časť z nich bola v súdnom procese, je nepochybné, že skupina a jej členovia boli potrestaní. Je vysoko pravdepodobné, že v niektorých prípadoch, ak sa potvrdila závažnosť niektorých obvinení, tak zrejme došlo až k hrdelným rozsudkom.

Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum

• Článok je z publikácie Kysucký múzejník, ktorú si môžete prečítať na tomto odkaze >>