vianoce kysuce 4Malebné Kysuce sú krásne a rôznorodé. Aj keď sa mnoho vianočných zvykov šírilo celým Slovenskom, niektoré sa viazali výhradne k nim.

Stridžie dni

Podobne, ako na celom Slovensku aj na Kysuciach k významným dňom predvianočného obdobia patrili stridžie dni. Platilo počas nich mnoho zákazov, príkazov, ktoré sa naši predkovia snažili dodržiavať. Preto sa za zlé znamenie považovalo aj to, ak počas týchto dní prišla do domu ako prvá žena, pretože mohla byť potenciálnou bosorkou, ktorá by priniesla nejaké nešťastie, kliatbu do domu či hospodárstva.

Deviatnik

Deväť dní pred Štedrým večerom sa na Kysuciach chodievalo s deviatnikom. Začínalo sa 15. decembra a končilo 23.decembra. Po dedine sa chodievalo s obrazom Panny Márie z domu do domu, z rodiny do rodiny. Malo to symbolizovať, že pred narodením Ježiša svätý Jozef a Mária hľadali nocľah. Putovali od domu k domu v Betleheme a od všadiaľ ich vyháňali. Deviatnik, teda symbolizuje ich cestu.

vianoce kysuce 4

„Polazňový deň

Hlavné predvianočné prípravy začínali 21. decembra, ktorý nazývali „polazňový deň“, pretože pastieri, ale i obyčajní mládenci roznášali po domoch polazničky, teda jedličky. Beda, ak by začali na hornom konci! Aby sa mohol majetok gazdov pekne rozrastať, bolo treba začať roznášanie na dolnom konci. Počas Vianoc zdobili kysucké príbytky tri stromčeky. Jeden bol do maštale, ďalší do humna a tretí do izby. Do maštale, preto, aby mal i dobytok dostatok zeleného počas celého roka. Na humno z toho dôvodu, aby nedošlo k požiaru. Po Vianociach sa z izbového stromčeka odlamoval makovec, ten sa odkladal za krokvu proti zahynutiu, krupobitiu, bleskom, hromom či ľadovcu.

vianoce kysuce 3 

vianoce kysuce 5

„Žerný deň“

Na Kysuciach sa 23. decembru hovorilo „žerný deň“. Jeho neoddeliteľnou súčasťou boli hlučné maškary tzv. hricovia. Na hlavách mali natiahnuté trojrohé kožušiny s priezormi na oči, nos a ústa. Okolo drieku mali opásaný široký remeň, na ktorom boli pripevnené spiežovce. Triasli nimi a vytvárali po doline nezabudnuteľnú atmosféru Vianoc. Na druhej strane však tieto postavy vzbudzovali u detí strach a aj dievčatá sa museli mať na pozore, lebo neraz niektorú z nich vyváľali v snehu, aby vraj bola zdravá po celý rok.

vianoce kysuce 7

Štedrý deň

Štedrý deň, po kysucky Vilija bola dňom pokoja. V tento deň sa nesmelo búchať, aby sa nezobudil skôr Ježiško. Nemalo sa chodiť po návštevách. Len ak bolo potrebné, tak to mal byť mladý a zdravý muž, aby nepriniesol nešťastie do domu. Verilo sa, že kto dostane v tento deň bitku, bude bitý po celý rok. Bola známa riekanka: „Na Viliju deti bijú, do chlievca ich zavierajú.“ V tento významný deň sa dodržiaval celodenný prísny pôst. Rodičia deťom vysvetľovali, že sa postia za dobrého muža alebo ženu. Na Vianoce sa najväčší význam kládol na priebeh Štedrého dňa. Preto sa pripisoval veľký význam aj príprave štedrovečernej hostiny. Na stole nemalo chýbať obilie, cesnak, cibuľa, zemiak, chlieb, oblátka s medom, svätená voda a peniaze. Po východe prvej hviezdy sa začalo večerať.

vianoce kysuce 8

Večera začínala modlitbou a pomedením prísediacich ľudí pri stole. Prvým chodom boli oblátky s medom. Med na oblátke symbolizoval lásku a ľudia mali byť k sebe navzájom sladkí a dobrí, ako je med. Ďalším chodom bola hrachová polievka so sušenými slivkami, kapusta, zemiaky. Nesmel chýbať ani obradový chlieb, ktorý sa volal „pupkový chleba“. Tento chlieb sa mal upiecť na polienkach, ktoré sa odkladali od Lucie do Vianoc, boli to čarovné polená a tento chlieb musel byť počas celých Vianoc na stole. Po Vianociach sa dal vysušiť a mal slúžiť, ako liek pri ochorení dobytka.

vianoce kysuce 9

Zaujímavým zvykom bolo aj to, že sa pred večerou dávala pod stôl do hrnčeka k jednej nohe voda, podľa toho, koľko bolo ľudí doma, toľko lyžičiek vody sa dalo do hrnčeka. Keď skončila večera, išla sa merať voda: ak vody ubudlo, bolo to zlé znamenie, napríklad, že niekto zomrie alebo odíde z domu; ak voda ostala, tak bude v rodine prírastok.

Po večeri, keď sa poumýval riad a pozametala izba,sa išlo so smeťami na hnoj. Odkiaľ bolo počuť búchať, tam bude pohreb, odkiaľ bolo počuť brechať psa, budú náhovorky, svadba, ak bolo počuť na povale, tak tam bude zlatá krokvička. Dievky zvykli po večeri zaklopať prasaťu na vráta, pretože sa snažili zistiť o koľko rokov sa vydajú. Podľa toho, koľkokrát im prasa zakrochkalo, o toľko rokov sa mala vydať. Veľakrát sa stalo, že sviňa veru nezakrochkala ani raz, a to bolo smútku v rodine.

Mgr. Miroslava Jančulová
Kysucké múzeum

Ak Vás článok zaujal, zazdieľajte ho na Facebook-u: