Stravovanie na Kysuciach v minulosti je dnes úzko spájané s pestovaním a konzumovaním zemiakov. Ich produkcia sa pre tieto oblasti stala charakteristickou. A skutočne, zemiaky boli od 19. storočia jednou z najzákladnejších potravín, ktoré sa dali v tejto oblasti dopestovať a práve vďaka nim populačná krivka tohto regiónu stúpala. Je však nie veľmi známym faktom, že do počiatku 19. storočia zemiaky v tejto oblasti neboli najpreferovanejšou, ale pôvodne dokonca len okrajovou plodinou.

Pritom tu boli známe už približne od 17. storočia, avšak pôvodné archaickejšie spôsoby obhospodarovania pôdy ich plošnú permanentnú produkciu neumožňovali. Veľmi totiž vyťažovali pôdu a až zavádzanie pestovania krmovín v druhej polovici 18. storočia, ktoré umožnilo efektívnejší stajňový chov dobytka, ktorý produkoval hnojivo potrebné pre kvalitnejšiu regeneráciu pôdy umožnili zemiakom zaujať svoje neskoršie dominantné postavenie v miestnom poľnohospodárstve.

Navyše ľudia v minulosti boli nedôverčiví, hlavne keď ich holé životy doslova záviseli na vlastnej poľnohospodárskej produkcii, preto boli voči zmenám a novým plodinám pochopiteľne opatrní. Tieto predsudky zmiernila paradoxne neúroda obilnín, ktorá postihla hlavne územie susedných českých krajín počiatkom sedemdesiatych rokov 18. storočia s vysokými stratami na životoch. Ukázalo sa, že bytostná závislosť na jednom druhu poľnohospodárskych plodín je veľmi nebezpečná a preto zemiaky začali čoraz viac získavať na popularite. Aj to však v rozmedzí niekoľkých desiatok rokov.

Pestovanie v Novej Bystrici

Podobne k poľnohospodárskej produkcii pristupovali v minulosti i obyvatelia Novej Bystrice, keď tu ešte počiatkom 19. storočia tvorili zemiaky stále len menšiu časť z poľnohospodárskej produkcie. Do toho času bola základnou zložkou potravy štvorica obilnín, a to pšenica, raž, jačmeň a ovos. Popri nich sa ešte i v tom období na Kysuciach pestovali niektoré archaické obilniny ako tenkeľ, proso a tatarka (pohánka). V Novej Bystrici sa zo základných obilnín nedala kvôli poveternostným podmienkam a aktuálnemu stavu poľnohospodárstva dopestovať raž. Jej miesto tu síce čiastočne nahradila jej menej náročná horská odroda – ikrica, avšak absolútnu dominanciu z hľadiska pestovania mal v Novej Bystrici v tom období ovos. Mal tu také silné zastúpenie, že sa ním dokonca určovala hodnota pôdy, teda v množstve ovsa, ktoré by sa na danom pozemku dalo dopestovať. Ovos sa v mlynoch mlel na ovsenú múku, z ktorej sa pripravovali vtedajšie miestne špeciality (napríklad posúchy).

Veľmi často sa pri pestovaní obilnín využívalo pestovanie dvoch druhov spoločne. Ovos sa veľmi často pestoval spoločne s jačmeňom, čoho produktom bola zmeska, ktorá bola označovaná ako poloveň (polovna). V nižšie položených obciach sa miešal i jačmeň s ražou, avšak hlavne pšenica s ražou, čoho produktom bola zmeska označovaná ako chlebové zbožie, respektíve len chlebove, a táto tvorila základnú časť stravy.

Veľmi významné postavenie v tejto oblasti malo i pestovanie kapusty. Tá tvorila tiež jednu zo základných zložiek miestnej potravy. Podobne ako dnes sa nakladala do sudov so soľou, čím sa zabezpečila jej dlhšia trvácnosť. Pestovala sa často na kapustniskách, ktoré bývali situované zväčša k potokom kvôli ľahšiemu zavlažovaniu.

Zo zeleniny boli na Kysuciach pomerne rozšírené i mrkva, petržlen, cesnak a cibuľa, pričom vo vyššie položených oblastiach prevažovali hlavne mrkva a cibuľa. Zo strukovín sa pestoval hlavne hrach a menej šošovica. Dôležitú časť jedálnych lístkov tvorilo ovocie, ktoré v tom čase tvorili hlavne slivky, jablká a hrušky, pričom v archívnych dokumentoch dominujú hlavne zmienky o slivkách, z ktorých sa už v tom čase v pálenici v Starej Bystrici pripravovala jedna z miestnych špecialít – slivovica.

Pred zavedením tereziánskeho urbára v roku 1770 niektoré svoje poľnohospodárske návyky, ktorými sa do tej doby riadili, popísali priamo čelní predstavitelia Novej Bystrice. Popri tom popísali aj niektoré dôležité prvky miestneho hospodárstva. V tom čase to bol richtár Štefan Pokrývka, prísažní Ján Pleško, Martin Holienka a Juraj Pastva. Popri nich však aj v tom čase starší a vážení zástupcovia obce, ktorými boli Michal Dubovický, Martin Pochyba a Michal Bisaha.

Títo spoločne uvádzajú: Zeme máme vrchovate pod jarne siatie súce, ktoré orieme s dvojzáprahom. Lúky máme, ktoré kosíme len raz, seno sa však na nich dorobí dobre a užitočné. Máme blízko Kysucké Nové Mesto, kde všetko môžeme predať. Pašu máme pre všetok dobytok dostatočnú a užitočnú. Vody máme pre napájanie dobytka dostatok. Drevo máme na vykúrenie z našich hôr, na stavanie ale koľko nám dá panstvo. Ako kapustné záhrady, tak aj ovocné sady máme. Fabriku máme blízko, kde si zarábať môžeme. (Mysleli továreň na textil, ktorú založil gróf Windischgrätz v Tepličke nad Váhom). Máme vodu, po ktorej plte splavujeme a obchod s drevom prevádzame. (Pltníctvo a drevorubačstvo tvorili v tom čase dôležité miestne doplnkové zamestnania). Na morenie konope máme vody dosť. V dedine máme aj mlyny a píly.

autor: PhDr. Marián Liščák
foto: ilustračné - obec Raková, autor