Krčma a neskôr hostinec Mýto bolo vždy centrom spoločenského života v osade a následne po povýšení mestečku Čadca.
Existencia najstaršej krčmy v Čadci je doložená už z roku 1601 a výber mýta sa tu uvádza už v druhej polovici 17. storočia. Hostinec Mýto bol postupne niekoľkokrát prestavaný najskôr v roku 1734, potom 1777 a opätovne zrejme v tridsiatych rokoch 19. storočia, z čoho sa nám dochovali aj situačné nákresy. Za tie stáročia hostinec videl a zažil tisíce situácii a príbehov, ktoré síce nenávratne odvial čas, avšak niekoľko sa nám predsa hlavne vďaka súdnym dokumentom zachovalo.
Napríklad v roku 1755 zapísal súdny úradník sťažnosť Adama Hlavu, ktorý sa ľutoval, že príduc jedného času do Mýta pre občerstvenie, mýtny ho sediac v kuchyni pozval, aby si s ním vypil. Keď už vypili piva za 20 denárov odišiel mýtnik spať. Jeho nechal vo výčape a tento pýtal od mýtneho ženy ešte pivo. Ona ho však s veľkým krikom osočila: „aby dal čo prežral.“ Keď sa on vraj chcel tomu brániť, tak chytila metlu a zbila ho. To začul aj spiaci mýtnik, ktorý pribehol a tiež ho zbil, zbitého zviazal a odovzdal vojakom. Tí keď po Hlavu prišli, tak im údajne mýtny kázal piť na väzňov rováš (účet). Hlavovi sa podarilo oslobodiť a vojakom ujsť, pričom sa údajne tri dni pred nimi skrýval. Vojaci aspoň na jeho účet vypili za tri zlaté a 50 denárov, čo potom donútili zaplatiť Hlavovu ženu.
Braunerovo Mýto
Na prestavbu mýta v roku 1777 sa použilo aj drevo dovezené z Oščadnice, ktorého si v počte 100 kusov na krov a ďalších 300 na iné časti požičal vtedajší úradník Ján Borčický od Jána Kucharčíka. Tomu však Strečnianske panstvo tieto nevrátilo ani do februára roku 1790, kedy o ich prinavrátenie žiadal priamo oščadnický richtár Ján Kašar pričom poukazoval na fakt, že Kucharčík v tom čase vyhorel a drevo veľmi potreboval. Pred Mýtom stál most, ktorý v roku 1812 zničila, tak ako aj mnohé iné veci v meste ohromná búrka, ktorá sa 17. júna o pol piatej popoludní strhla nad Vojtovým vrchom. Vedľa vtedajšej budovy Mýta stála v roku 1794 panská sýpka. Panstvo prenajímalo záujemcom o prenájom hostinca všetko okrem pivníc a tejto sýpky, ktoré si ponechávalo pre svoje potreby. Rovnako si vždy vyhradzovalo právo na bezplatné usporadúvanie rôznych panských a stoličných schôdzí. Medzi úžitky, ktoré nájomca prenajatím tejto budovy od panstva získal, patril každoročný prídel 20 siah dreva na vykúrenie a užívanie pozemku na dopestovanie dvoch meríc kapusty a konope. Nájomca si okrem toho mohol ešte dať pásť dve kravy medzi panský dobytok na majer v Čadci. Tu treba ešte poznamenať, že sa prenajímali dve rôzne veci, teda hostinec a výber mýta, ktoré aj keď sa často prenajímali v jednej zmluve jednému človeku, tak išlo o dva rozdielne nájmy.
Jedným z prvých archívne doložených nájomcov hostinca bol Jakub Neuvirth z roku 1791. Po ňom si ešte v tom istom roku hostinec i mýto prenajal Ján Derčík, v rokoch 1795 – 1797 po ňom prevzal Mýto František Vyskoč, až sa napokon roku 1797 stal jeho dlhodobejším nájomníkom miestny obyvateľ Štefan Derčík. Jeho 18-ročný syn taktiež Štefan Derčík je v súpise panstva z roku 1808 uvedený ako asistent provízora, ktorý slovom aj písmom ovládal latinčinu, slovenčinu, nemčinu a na strednej úrovni aj maďarčinu. To nasvedčuje vysokému majetkovému i lokálnemu spoločenskému statusu tejto rodiny, ktorá si mohla dovoliť dať uvedeného mládenca študovať a presadiť ho až do služieb panstva.
Štefan Derčík Čadca 1797
Roku 1816 po smrti Štefana Derčíka staršieho prevzali mýto i hostinec jeho vdova Žofia Lukáčová a zať Ján Majtán s manželkou Máriou Derčíkovou. Rodina Braunerovcov, ktorá sa neskôr stala neodmysliteľným vlastníkom tohto hostinca, bola v tom čase len nájomcom neďalekých krčiem a obchodov. Zakladateľom čadčianskej vetvy rodu bol Marek Brauner, ktorý prišiel do Čadce v roku 1790 z Tešína. Mal štyroch synov a päť dcér. O pozdvihnutie tejto rodiny sa okrem neho pričinil aj jeho syn Jozef Brauner.
Z pomerne podrobného kontraktu na hostinec z roku 1794 sa okrem mnohých iných vecí dozvedáme, ako sa nájomcovi Mýta z dôvodu ochrany pred požiarom prikazovalo dohliadať na to, aby vo veterný čas nechodil po dvore niekto, kto fajčí tabak. Z podobných dôvodov nemal nikto chodiť po povalách a maštaliach s odhalenými sviecami či zapálenými drievkami.
Kontrakt pre priblíženie uvádzam v plnom znení:
"Roku a dňa nižšie doložených uzavretý je kontrakt do budúcej prislúchajúcej slávnej vrchnosti ratifikácie medzi nižšie písaným slávneho panstva Strečnianskeho úradníkom z jednej strany, z druhej potom strany s opatrným mužom Vyskoč Františkom vo veci hostinca a mýta čadčianskeho podľa nižšie doloženého spôsobu a kondícii a síce:
Odovzdáva sa predmenovanému Vyskoč Františkovi tento hostinec spolu aj s mýtom od prvého októbra roku bežiaceho na tri nasledujúce roky tak, aby on na miesto pôvodného nájomcu Derčík Jána v bežiacom nájomnom roku zaplatil a síce od hostinca zlatých 215 a od mýta zlatých 95, teda spolu 310 zlatých. V budúcnosti potom počas nájomných rokov od hostinca zlatých 277, od mýta potom 126 a spolu teda 403 zlatých teda slovom štyristo tri rínskych každoročne nájom alebo v splátkach každú splátku sto zlatých aj pätnásť grošov bez akejkoľvek exekúcie do kasy slávneho panstva platiť povinný bude.
Nie ináč čo sa hostinca dotýka, v takom panský alkohol akýkoľvek slávne panstvo má bude vždy držať, podľa správnej miery za cenu akú slávne panstvo čas od času stanoví bude predávať (šenkovať) a za taký alkohol do panskej kasy vždy poctivo platiť. Od takéhoto predaja on na spôsob iných panských krčmárov a síce od okova vína grajciarov 10 ako aj od okovu piva grajciarov 10 od jednej každej potom holby vydaného čistého páleného ako aj rosolisu grajciarov 2 a pol mať bude. Ako ale predpísaný alkohol predmenovaný hostinský pod pokutou šesť zlatých vždy držať a ako je hore doložené predávať, takže sa mu zakazuje predávať akýkoľvek cudzí alkohol do takéhoto jemu prenajatého hostinca pod akýmkoľvek titulom dovážať, donášať, tak, že ak by v takej veci buď prichytený alebo udaný bol, za každý raz pokute zlatých dvanásť sám sa zaplatiť podvoľuje. Čo sa týka príležitostí, ktorými hostinec tento je náležite ozdobený a jemu okrem pivnice a sypárne nad predným stavením sa nachádzajúcej, ktoré si slávne panstvo pre seba zadržuje sa všetko ostatne jemu odovzdá. Nakoľko čistota hostí priťahuje, z ktorých tak slávne panstvo ako aj nájomca osoh očakáva povinnosťou tohože nájomcu bude, také priestory nevynímajúc ani maštale v potrebnej čistote držať a pre desať hostí podľa jedného každého stavu učiť.
Ovos, seno, sečku ako aj ku kuchyni prislúchajúce veci držať, aby ako skúsenosť učí, buďto neúctivosť okúsenú, buďto pre nedostatok vecí potrebných prichádzajúci ľudia na škodu tak jeho ako aj panskú hostinec tento obchádzať by prinútení neboli. Tak tiež povinnosťou bude tohto mnohokrát menovaného nájomcu, ponajprv na oheň veľký pozor dať, ináč ak by kvôli neopatrnosti jeho alebo jeho ľudí oheň od čoho pán Boch milostivý zachovaj sa strhol a takým spôsobom hostinec tento buď celkom alebo len z časti skazu vzal, za všetku spôsobenú škodu slávnemu panstvu zaplatiť sa nájomca zaväzuje. Na príčiny teda takej príhody a nešťastia ako sú chodenie po povaloch a maštaliach s odhalenými sviečkami a zapálenými drievkami (drevenými ščepami), po dvore obzvlášť cez veterný čas tabaku fajčenie dôsledný pozor dá a nič také nedopustí.
Potom rovne na všetky veci, ktoré sa podľa inventára jemu v dobrom stave odovzdávajú, dohľad mať bude, tak, aby sa po vypršaní prenájomných rokov, všetky ako sa mu odovzdávajú v úplnosti slávnemu panstvu aj vrátili. Čo sa týka časom rozbitých okien, pokazených na dverách plechov a iných takých, ktoré pre neopatrnosť skazu mávajú, oprava jeho nájomcu sa týkať bude s výnimkou takých vecí, ktoré nevyhnutne potrebné by boli a znova buď pre starobu alebo inú príhodu, ktorej by nájomca príčinou nebol, tak opravu tohto slávne panstvo na seba preberá.
Zo strany slávneho panstva pomimo mzdy krčmárskej ako hore v druhom bode popísané je dostane dvadsať siah bukového dreva a zem pod kapustu a konope pod dve merice sa jemu zo strany slávneho panstva vyčlenia tak, že drevo síce prostredníctvom poddanskej práce sa jemu do hostinca dovezie, zem však svojím vlastným hnojom a svojimi útratami obrábať si povinný bude.
To bolo ohľadom hostinca, ale čo sa mýta týka, tak predmenovanému nájomcovi, podľa platenia zjednanej sumy zlatých 126 slobodno bude mýtnu taxu vyberať podľa slávnej stolice vydanej tarify a vydatých v tej veci najvyšších kráľovských nariadení. Preto veľmi poctivo sledovať bude a sa chrániť, aby vo vyberaní taxy takej nejakým spôsobom nepochybil, podľa ktorého priestupku by trestom stoličným vinným učiniť sa mohol.
Včas ten, keď by sa prihodilo, že by niekto mýto obišiel, v ktorom prípade, ačkoľvek aby právo panské bolo zadržané, prikazuje sa toľko krát menovanému arendátorovi, aby na ta takých mýto sa obísť snažiacich dôsledný pozor dal, však ničmenej od takých pokutu jedine takú, aká podľa milostivých nariadený dovolená je vyberal a preto, aby nejakým spôsobom pokuty on sám vinným sa neučinil. Udalosť takú príslušnému lokálnemu úradníkovi oznámiť zakaždým povinný bude. Čo sa potom pokuty dotýka, z ohľadu toho, že na previnilcov dohliada, tak jednu tretinu si nechá a dve tretiny slávnemu panstvu odovzdať povinný bude. Ak by sa stalo, že by pod úmyslom takú zadržal a neodovzdal, za každý raz sumou 12 zlatých pokutovaný bude.
Na ktoré vyššie uvedené predpísané body tak zo strany hostinca ako aj mýta predpísaný nájomca, aby sväto a neporušené boli, sa mocou kontraktu tohto zaväzuje a preto pre väčšiu hodnovernosť a stálosť prítomný kontrakt z obidvoch strán podpísaný a príslušnými pečaťami potvrdený je. Na Čadci dňa 12. septembra roku 1794.
Brichta Ignác slávneho panstva Strečnianskeho úradník
František Vyskoč nájomca vlastnou rukou"
O tom, akú zložitú prácu mali v tých časoch súdni úradníci, ktorí často rozhodovali na základe pochybných svedectiev, vypovedá nasledujúci súdny prípad.
Ten vďaka rozličnosti výpovedí stojí za reprodukciu obidvoch zúčastnených strán a čitateľ sám môže posúdiť, na čej strane bola pravda. Počiatkom štyridsiatych rokov 19. storočia sa v nedeľu vybral stolár z Čadce Jozef Matroš posedieť si s kamarátom krajčírom Jánom Válom do hostinca Mýto. Tam zbadal provízorovho kočiša Jána Kaisera, ktorý mu bol dlhší čas dlžný drevenú fajku. Pristúpil k nemu a spýtal sa ho, keďže bol s provízorom v Tešíne, či mu priniesol novú drevenú fajku. Keďže na ňu kočiš nemal peniaze, požičal Matrošovi tú svoju. V tom čase údajne prišla ku kočišovi jeho milenka, ktorá ho veľmi nazlostila. Kaiser sa opil a násilím žiadal od Matroša naspäť svoju fajku so slovami, že mu on ukáže kto je kočiš úradníka. Matroš, v snahe brániť sa, hodil fajku na zem, za čo ho Kaiser dvakrát hodil o zem. Matroš v obavách o svoj život chcel utiecť, pričom hodil do Kaisera misku, ktorá mu doráňala tvár.
Podľa Kaiserovej výpovede sa udalosť odohrala úplne inak. Po tom ako si splnil pracovné povinnosti, vybral sa do panského hostinca Mýto. Pod bránou k nemu pristúpil Jozef Matroš a vytrhol mu fajku z úst, čomu sa on podvolil. Potom šiel s hodinárom do hostinca a popíjali slivovicu, keď údajne k nemu opäť prišiel Matroš, vytrhol mu slivovicu z rúk a vypil ju (proti tomu kočiš nič neurobil). Keď však chcel, aby mu Matroš vrátil drevenú fajku, ten mu ju pred očami rozbil a zdrapil ho pod krk. Kaiser sa chcel vyhnúť bitke, vytrhol sa mu a utiekol do izby služobníctva. Matroš za ním pribehol, schmatol zo stola misu a hodil mu ju do hlavy. Vzápätí Matroš vzal z rozbitej misy črep a Kaserovi s ním prepichol líce. Súd po vypočutí si oboch výpovedí rozhodol o zaplatení škody poškodenému kočišovi Jánovi Kaiserovi.
Situačný plán centra Čadce prvá polovica 19. storočia
Ako už bolo spomenuté Mýto a mýto samotné neboli vždy nevyhnutne spájané do jedného nájmu. Napríklad v roku 1843 si čadčianske mýto bez hostinca na obdobie rokov 1844 – 1846 prenajal Mikuláš Keblušek mladší s manželkou Apolóniou. Mýto mal nájomca vyberať podľa stolicou nariadenej taxy. Z vybraných pokút si aj v tých časoch nechával jednu tretinu.
Následne z roku 1844 sa zachovalo priamo usmernenie panského fiškála ohľadom spôsobu výberu mýta:
"Mýtny čadčiansky od takých, ktorí cez mosty idú, vyberie taxu vedľa nariadenia slávnej stolice Trenčianskej a taxáciu takú, tým ktorí požadujú preukázať povinný je. Mýto sa platí nie od tovaru ale od lichvy, zápraže, vozov. Kto mýto platiť zamešká, toho všetok tovar naložený padne do kontrabandu, tiež tovary tie nie prv, len na základe súdu panskej stolici sa predávať môžu preto dotiaľ pod zámkom zostanú. Jak by ale hneď tovary také konfiškované byť nemohli, preto že previnilec odbehnul, takého úskoka menom, prímenom, odkiaľ je a aké tovary a koľko vozil panstvu oznámi.
Od platenia mýta slobodní sú magnáti, zemania, kňazi, mešťania v slobodných mestách, kostolníci, učitelia, ktorí do mlyna vozia, poddaní, ktorí pánov zemských veci vozia, a ktorí mýtne mosty opravujú, pri nich robia, ktorí v kráľovských alebo krajinských verejných okoličnostiach chodia, ľudia peší a tie vozy, ktoré len do mestečka Čadca prídu a ďalej nejdú, včas navrátenia mýto neplatia. Čadca dňa 13 mája 1844.
Katonaj František fiškál (právnik)"
Zdroj informácií: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči
Obrázky: Štátny archív v Žiline so sídlom v Bytči, Kysucké múzeum
Kolorované prostredníctvom Myheritage
Autor: PhDr. Marián Liščák, PhD.
Kysucké múzeum
Viac o téme:
