Sú vynálezy, ktoré mohli zmeniť svet, ale z rôznych dôvodov sa nepresadili. Jeden objav sa však podarilo „znovuobjaviť“. Stojí za ním známy-neznámy Kysučan
V roku 1913 takpovediac v predvečer prvej svetovej vojny sa meno jedného Kysučana mohlo zapísať do histórie. Stačilo málo…
Nikola Tesla – nedocenený génius
Slávny Nikola Tesla, génius so srbskými koreňmi, ktorého jedným z hlavných prínosov pre ľudstvo bol vynález striedavého prúdu, na začiatku 20 storočia experimentoval s nápadom voľne dostupnej elektrickej energie, ktorá sa mala šíriť vzduchom. Avšak na základe posledných zistení stál Nikola Tesla ešte pri jednom objave, ktorý mohol zmeniť svet. Hlavným aktérom však bol rodák z Vysokej nad Kysucou, Vlado Mlynár.
Vzácny detail stroja
Kysučan chcel dobyť Ameriku
Od roku 1910 sa kysucký vynálezca intenzívne zaujímal o elektrickú energiu. Kysuce v tom čase neboli ešte elektrifikované, prvá elektráreň bola postavená v Čadci až v roku 1912. Vladimír Mlynár sa zamýšľal ako získať dostatok energie pre všetkých. Po intenzívnej búrke (toho času sa zdržiaval v Rakovej) dostal nápad získavať energiu priamo z prírodných elektrostatických výbojov, produkovaný počas búrky. Teda zjednodušene povedané, z bleskov. Nápad bol toho času na Kysuciach nerealizovateľný, najmä z finančných dôvodov. Druhým dôvodom bola v tom čase poverčivosť kysuckého ľudu. Vynálezcu častokrát doslova hnali palicami. Dobrým príkladom je udalosť, keď presviedčal ľud o potrebe očkovania (To je však minulosť. Dnes by sa toto samozrejme na Kysuciach nemohlo stať). Tak či onak, na presadenie svojho nápadu si vybral Ameriku. Predchádzala tomu rozsiahla korešpondencia práve s Nikola Teslom. Je zaujímavé, že komunikačným jazykom bola stará Slovenčina, ktorú chcel Vlado presadiť ako hlavný svetový jazyk.
Fotografia prototypu - Raková, rok 1913
Pre oboch géniov bolo stretnutie radostným. Obaja hneď pochopili potenciál vynálezu. Energiu chcel Mlynár získavať z bleskov. Nikola ju chcel distribuovať pre všetkých a to úplne zdarma . To bol však základný problém. Nikto by z takéhoto vynálezu nemal zisk. Záhadné (hlavne finančné) sily chceli tomuto všemožne zabrániť. Ale nepredbiehajme. V roku 1911 ešte šlo všetko podľa plánu. Tesla mal financie na svoju Wardenclyffeskú vežu a Vlado Mlynár popri tom budoval svoj Bleskostroj.
Prvý stroj – vlastne elektráreň, ktorý postavil bol vysoký približne 12 metrov. Prvá búrka odhalila jeho nedostatky, stroj bol zničený. Tesla však aj to považoval za úspech. Do jeho veže prúdilo stovky kilowattov elektrickej energie. Mal byť teda postavený druhý stroj. O niekoľko týždňov však za zvláštnych okolností bol Vlado Mlynár vyhostený z Ameriky. Taktiež boli zamietnuté všetky navrhované patenty. História býva niekedy krutá.
Génius sa navzdáva!
Po svojom návrate do rodného Rakúsko-Uhorska, presnejšie na Kysuce, (Vlado dostal ako odškodné niekoľko tisíc amerických dolárov. Musel však uviesť, že sa v Amerike nikdy nestretol s Teslom a ani sa nepodieľal na žiadnom výskume) sa vynálezca ihneď pustil do výstavby svojho bleskostroja. Bol však väčší, vysoký cca 20 metrov. Navyše v Čadci mala vzniknúť na píle židovského podnikateľa Eichenwalda prvá elektráreň – viac o téme v našom príspevku. Po rozhovore s Eichwaldom poučený Vlado pochopil dôležitosť peňazí. Mala to byť dokonalá symbióza. Vlado mal zo svojich peňazí postaviť stroj na výrobu elektrickej energie, Eichwald mal elektrinu predávať. Povrávalo sa dokonca, že ak bude Vlado úspešný , Eichwald vybaví, že jedna čadčianska ulica sa bude volať po ňom: Ulica Vlada Mlynára. Nazvať ulicu menom Slováka, by bol vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku vskutku unikát. Ulica, o ktorej sa hovorilo, mala byť dnešná Palárikova ulica.
Bleskostroj spolu s čadčianskou elektrárňou (na mieste súčasnej stanice)
Prototyp naozaj fungoval!
Práce sa započali koncom roku v roku 1912. A šli neobyčajne rýchlo. Prototyp bol postavený v Rakovej (viď foto) a následne bol prenesený na kopec nad Čadcou (oproti dnešnej stanice). Z technických detailov vieme málo. Z dostupných informácii, vieme, že energia mala byť uchovaná v zemi, chránená určitým frekvenčným poľom. Z takto získaného prírodného „akumulátora“ sa mala energia postupne dostávať sériou transformátorov do elektrickej sústavy.
Už koncom leta bol Vladov Bleskostroj naozaj postavený! Búrka prišla 12.júna 1913. Mohutný výboj, stroj blesky doslova priťahoval, zabezpečil takmer tisíc kilowattov energie! Vlado a aj podnikateľ Eichwald boli nadšení. Bohužiaľ, počas prvej experimentálnej výroby energie, sa páslo na lúke niekoľko kráv. Tie sa dostali do energetického poľa a elektrický výboj vykonal svoje. Uhorské úrady boli neoblomné. Stroj bol skonfiškovaný a neskôr zničený. Kysuckému géniovi dokonca hrozilo väzenie! Je možné, že chápadlá finančníkov siahali až do Uhorska? Ktovie. Pozadie sa už pravdepodobne nikdy nedozvieme. Geniálny Vlado Mlynár však na dlhé roky na výskum elektrickej energie zanevrel. Svet tak prišiel o technológiu, ktorá mohla zmeniť svet. Technické podrobnosti vynálezca zničil. (alebo boli zničené? - pozn. redakcie )
Pôvodom drotár stále čaká na „znovuobjavenie“
Ako vieme, žiadna čadčianska ulica sa dnes nevolá „Ulica Vlada Mlynára“ A je to obrovská škoda.
Predseda spolku priateľov Vlada Mlynára Peter Kolembus vysvetľuje: „Svoj neúnavný výskum síce náš spolok stále vykonáva. Aktívnym členom je napríklad Kysučan Peter Kvasnica. Dokonca sme z dostupných zhotovili fotografií repliku bleskostroja. Áno replika ja menšia a nefunkčná, k záhadnej podstaty stratenej technológie sa už asi nedostaneme. Ďakujeme spoločnosti BMmont za hodiny odvedenej práce. Ja osobne som strávil pri zrode repliky desiatky hodín. Avšak vynálezca, pôvodom drotár Vlado Mlynár si to zaslúži. Myslím, že si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť ako sa mu dostáva.“
Cenná replika stroja - elektrárne
Vlado má však pochopenie vo svojom rodisku – Vysokej nad Kysucou. Starosta Anton Varecha dodáva: „Naša obec je nevídaným zdrojom významných ľudí. Napríklad umelci, dokonca astronaut. Osoba nášho Vlada však vyčnieva. Spojenie jednoduchého remeselníka s obrovským technickým talentom je až neuveriteľné!“
Pozornému čitateľovi zaiste neunikne fakt, že článok bol publikovaný 1.4. 2024.
Autor, foto: Peter Kolembus